Slider

April 13, 2019

Na koho myslíš?


Vždy, keď mám možnosť zúčastniť sa dobrovoľníckej činnosti, spravím tak. Rada pomáham druhým ľuďom, pretože v dnešnom egoistickom svete mi to príde viac než dôležité. S dobrovoľníctvom som začala s príchodom na strednú školu, kedy sa mi naskytli rôzne príležitosti. Či už to boli akcie v Slovenskom národnom múzeu v Martine, Noc literatúry u nás v škole, Deň narcisov,.. vždy to vo mne zanechalo dobrý pocit, že som pre niekoho mohla spraviť niečo celkom nezištne. No práve vďaka dobrovoľníctvu som zistila, že práca s ľuďmi je neskutočne namáhavá a častokrát vy výjdete zo všetkého ako tí zlí.

Najviac sa mi to potvrdilo pri udalosti Deň narcisov. Vypomáhala som tak ako dobrovoľník dvakrát - prvýkrát pred 2 rokmi a druhýkrát tento rok. Na túto udalosť som sa veľmi tešila, pretože som z nej mala skvelé skúsenosti. Tešila som sa, ako budem mať opäť oblečené žlté tričko, ako budem ľuďom rozdávať úsmevy a najmä ako budem môcť aspoň troška pomôcť ľuďom, ktorí sú vážne chorí. S tým, že to je namáhavé stáť celý deň na nohách a opakovať v podstate dookola jednu a tú istú vetu, som rátala. S tým, že ma budú bolieť ústa z toľkého rozprávania, s tým som počítala tiež. Dokonca mi ani jedna z už spomenutých nevýhod nevadila, dokonca som sa na ňu tešila, pretože po nej vždy následuje dobrý pocit zo seba samej. No s čím som naozaj nepočítala bola ľudská arogancia a ignorácia, dokonca v niektorých prípadoch aj primitivizmus. 

To, že mnoho Slovákov je odmeraných som si už zvykla. No čo ma neustále dokáže prekvapiť je, keď sa človek hrá, že tu nie je, že neexistuje, dokonca niektorí ľudia dokážu nadobudnúť pocit, že sú neviditeľní. Niektorí ľudia zrýchlia krok ako keby tam videli zmŕtvych vstaného Michaela Jackesona a chceli autogram. Iní zas kontrolovali potrubia na strope obchodu a iní sa tvárili nedostupne ako známa celebrita, ktorú obťažujú fanúšikovia. A niektorí začali telefonovať práve v momente, keď nás uvideli. Vtedy som sa na tom schuti smiala, akí vlastne niektorí ľudia sú. No keď som nad tým začala uvažovať, prišlo mi tých ľudí ľúto. Je mi jasné, že niektorých celé tieto udalosti ako sú Deň narcisov alebo Biela pastelka a podobné môžu otravovať. Mňa samú niekedy otravuje, keď sú na ulici svedkovia Jehovovi a prídu za mnou s knižkou a chcú mi o ich cirkvi rozprávať. No nedokážem sa k ľuďom spravať ako k veci, ktorú sa dá odignorovať a tak im vždy poviem "Nie, ďakujem.", usmejem sa a pokračujem vo svojej ceste. 

Čo ma tento rok najviac prekvapilo bolo, s akou agresiou a aroganciou sa niektorí ľudia k iným dokážu správať. Totižto stáli sme v jednom nemennovanom obchode (organizácia DN to s tým obchodom mala dohodnuté) a bolo to celkom kus od miesta, kde sa vykupovali prázdne sklenené fľaše. Avšak niektorí ľudia, ktorí šli vrátiť sklené fľaše a nemali k tomu miesto tentokrát prístup ako zvyčajne, boli odporní, uhundraní, nadávajúci a dokonca drzí v tom slova zmysle, že nám tam začali posúvať veci, dokonca i nás samotné. Nehovoriac o jednom pánovi, ktorý nás chcel zraziť nákupným košíkom. A tak sa pýtam, kde niektorí ľudia nechali humánnosť? Doma v skrini a len si ju zabudli obliecť? Nepovedala by som ani ň, kebyže si to ľudia musia obchádzať kilometer alebo dokonca niekoľko metrov. Avšak toto sa týkalo spravenia maximálne 5 krokov navyše. A to, robilo niektorým ľuďom problém. 

A nakoniec sú tu ľudia, ktorí na vás už od momentu, čo vás zbadajú pozerajú ako na vírus, niečo, čomu sa treba vyhnúť. Väčšinou sú to ľudia, ktorí tieto udalosti jednoducho nepodporujú, majú k nim určitý odpor. Týmto nemôžem vytknúť asi nič, jedine to, že niektorí nevedia povedať ani to hlúpe "Nie, ďakujem." No boli tam ľudia, ktorí povedali "Nie, takéto akcie nepodporujem." Samozrejme, akcepotovala som to, no pre mňa ostáva nepochopiteľné, prečo ľudia akcie, ktoré môžu iným pomôcť nepodporia. Nikto od nich neočakáva, že budú svoj čas venovať chorým alebo že prispejú veľkou sumou. Pretože ak by každý jeden z nás na takéto udalosti prispel čo i len 0,20 centov, celá akcia by nabrala iný smer. Chápem i ľudí, ktorí už takýmto organizáciam neveria kvôli podvodom, ktoré sa občas vyskytujú. No ak vidia, že jedna organizácia túto udalosť organizuje každý jeden rok, podvod to asi nebude. A už vôbec nie, keď si ľudia mohli pozrieť, na čo sa tie vyzbierané peniaze využili. Príde mi, že každý človek, ktorý je zdravý, sa cíti ako na koni. No nikto z nás nevie, čo nás môže postihnúť. A ak niekoho náhodou nebodaj postihne nejaká vážna choroba a nie je v balíku, tú pomoc od týchto organizácií bude potrebovať čo i len minimálnu. Nechcem nikomu nič zlé priať, dokonca ani nehovorím, že sa to stane. Len nedokážem pochopiť ľudí, ktorí sa správajú tak, že sa ich to netýka. 

Aby tento príspevok ale nebol celý negatívny a pochmúrny, stretla som sa aj s veľmi milými ľuďmi. Jeden pán, ktorý si rakovinou prešiel nám nie len prispel, dokonca nám i zlepšil deň vtipom. Jedna pani, ktorá si tým tiež prešla povedala, že rada prispeje, pretože vie, že to je dôležité. Mnoho ľudí za nami chodilo samo a prispievali dobrovoľnými sumami, pretože cítia zodpovednosť. A práve takýto ľudia, ktorých bolo viac ako tých, o ktorých tento článok je, mi dokazujú, že to má stále zmysel a že nie som jediná, ktorá pociťuje potrebu iným pomáhať nezištne.  

March 04, 2019

Don't be in a relationship with anyone you wouldn't marry



Nedávno som čítala jeden citát, ktorého najpodstatnejšiu myšlienku som dala do nadpisu tohto článku. Rozhodla som sa o ňom napísť, pretože ako jediný citát zanechal na mne zmenu ihneď. Citáty ma vždy inšpirovali, ale nie natoľko, aby som ich hneď aplikovala do svojho života a vždy sa mi v hlave rozsvietila žiarovka "pamätaj na ten citát".

"The best advice I've ever gotten was said that i shouldn't be in a relationship with anyone whom i wouldn't marry, for its a waste of time and takes you off the market. So don't worry about relationships."

Citát ešte pokračuje ďalej, avšak pre mňa je práve toto tá najpodstatnejšia časť. Niekomu sa to môže zdať ako blbosť, však prečo by bol niekto vo vzťahu s niekým, s kým si nevie predstaviť budúcnosť. Pretože práve o tom je väčšina citátov. Ale tento rozpráva o manželstve, čo je už úplne iná méta. 

Koľko z nás premýšľalo pred vstupom do vzťahu nad tým, či si s tým človekom vieme predstaviť zbytok života? Že sa práve s týmto človekom zoberiete a spečatíte tým svojú lásku? Samozrejme, existujú ľudia, ktorí sú proti manželstvu a je to pre nich len bezcenný kus papiera. No tí, ktorí sa chcú s niekým zosobášiť, by nad týmto uvažovať mali. Z viacerých dôvodov. 

V poslednej dobe existuje mnoho článkov a príspevkov na Instagrame o tom, že dnešné vzťahy vydržia len veľmi krátko a že vďaka sociálnym sieťam máme pocit, že môžeme partnerov meniť neustále a tým hľadať toho "pravého". A práve ten pocit, že to more ešte nemáme preskúmané a pláva tam veľmi veľa rýb, nám dodáva pocit, že na všetko máme čas a že striedať, a hľadať partnerov donekonečna má zmysel a raz sa zadarí. Keď vo vzťahu prídu problémy, mnoho z nás to radšej zabalí a ide do iných vôd. A potom ideme do vzťahov, v ktorých nevidíme budúcnosť, nevieme si toho druhého predstaviť ako doživotného partnera, ale sme v nich, pretože sme sa pre toho druhého nadchli, nadchol nás pocit niečoho nového, čerstvej zaľúbenosti a bezstarostnosti, a samozrejme aj milión pozitívnych stránok partnera. Veríme, že sme našli toho pravého, no po pár mesiacoch prichádza vytriezvenie. Niektorí ľutujú, že sa do takéhoto vzťahu pustili a nevedia, ako z neho von a tak v ňom zostanú, lebo majú pocit, že to už s každým ďalším bude rovnaké. Alebo sú ľudia, ktorí si to uvedomia, ukončia vzťah a hľadajú ďalej. Po väčšine donekonečna, až kým neostanú na ocot alebo získajú medzi ľuďmi titul preberavého. 

Samozrejme počas vzťahov sa môže hocičo prihodiť. Či už sú to zdravotné alebo finančné problémy, tehotenstvo.  Možností je mnoho. A práve tieto veci nám, bežným smrteľníkom, vedia parádne skomplikovať život. A aj z toho krásneho zaľúbenia sa zrazu môže stať hotová kalamita. Verím, že každý z nás počúva o takýchto príbehoch a je nám tých ľudí ľúto. Dievča ostane tehotné s chlapcom, ktorý nie je pripravený na dieťa, rodičovstvo a na život s ňou, pretože si chcel len užívať. Ale čo reálne ľudia robia voči tomu, aby sa takýmto situáciam vyvarovali? Tým nechcem povedať, že niekto môže za to, že začne mať nejaké zdravotné problémy alebo že môže za to, že zrazu stratí prácu. Ale človek môže za to, akého partnera si vyberie a ako sa mu s ním budú tieto životné situácie preskakovať. 

Niekto tomu neprikladá veľkú hodnotu. No ja osobne si myslím, že výber partnera nám ovplyvňuje každú jednu časť nášho života. Ak máme pri sebe nesprávneho partnera, trápime sa. Neužívame si život, ale len riešime zbytočné problémy. Keď prídu problémy do nášho života, začnú byť problémy vo vzťahu ešte väčšie. Hádky, nezhody, krik, plač, bezbrannosť. Depresie a úzkosť. Ničí nás to zaživa. 

Naopak, verím, že keď ideme do vzťahu uvážene, naberá to iný level. Zisťujem, že je naozaj dôležité druhého pred vzťahom skutočne spoznať a nie len tak padať do vzťahov a čakať, čo prinesú. Treba mať nejaké vízie a očakávania. Treba vedieť, čo vo vzťahu akceptujete a čo nie. Treba toho druhého skúmať, pokladať mu otázky, ktoré sú pre vás dôležité a zisťovať, či si v názoroch a presvedčeniach skutočne rozumiete. No hlavne si musíte byť istý tým partnerom vy a zároveň aj on vami, pretože jednostranným záujmom to ďaleko nezájde. Je nie len dôležité nájsť si partnera s ktorým si rozumiete, ale i partnera, s ktorým si viete predstaviť manželstvo. Pretože byť vo vzťahu s niekým, s kým si to manželstvo predstaviť neviete, je skutočne len strata času. Manželstvo nie je len o pekných dňoch, ale i dňoch hádok a trápení. Je to o tom, že si s tým človekom viete predstaviť fungovanie po celý život v jednej domácnosti. O tom, že chcete mať s vašou polovičkou deti a neviete si predstaviť lepšieho človeka na výchovu vašich detí. A v neposlednom rade je manželstvo aj o tom, že si viete predstaviť v starobe opatrovať jeden druhého s láskou. 

Preto už neberiem vzťahy tým spôsobom, že budem s niekým len preto, lebo práve teraz som z neho pobláznená, je pekný a verím, že vzťah by nebol strata času, ale naučil by ma niečo nové. Od toho momentu, čo som si ten citát prečítala, beriem vzťahy s opačným pohlavím inak. Vždy ma opantával strach, že sa vo vzťahu popálim, že budem hľadať donekočna a nenájdem alebo že skončím s niekým, s kým ani nebudem chcieť byť kvôli veciam, ktoré život denno-denne prináša. Ale teraz viem, že keď nepôjdem zo vzťahu do vzťahu, ale budem sa riadiť tým, či si dokážem toho druhého predstaviť ako svojho manžela (a aj on mňa) netrafím vedľa. A aj bežné problémy, akými sú zdravie alebo neplánované tehotenstvo, nebude pre mňa stresujúca situácia, pretože sa medzi nami nič nezmení. 


the efflorescence girl © . Design by FCD.