Keď sa s niekým novým začnem rozprávať, v 90% prípadoch príde veta ako "Veď ty si úplne v pohode" alebo "Nechápem, prečo ťa ľudia nemajú radi", alebo dokonca "Vieš, veľa ľudí o tebe rozpráva zle. Nevieš prečo je tomu tak?". Ako odpoveď sa zvyknem usmiať a v dvoch - troch vetách dotyčnému vysvetliť, prečo je tomu tak. Prekvapujúco, naozaj viem dôvody, prečo ma ľudia nezvyknú mať radi a kvôli ktorým som sa dlho trápila.

Zistila som, že hlavným dôvodom prečo vás niekto nemusí mať rád je úplne basic a zároveň neskutočne primitive reason. Je ním práve ohováranie. Zvykla som si myslieť, že toto robia len deti na základných školách, aby boli zaujímavé, získali si obdiv a naklonili ľudí na svoju stranu. No keď sa triezvo pozriem na dnešnú spoločnosť, na ľudí v mojom okolí, vidím, že to nie je vec základnej školy, ale tiahne sa to celým naším životom, až pokým si to neuvedomíme. Verím, že každý z vás sa stretol s človekom, ktorý keď niekoho uvidel zareagoval asi takto: "Pozri sa na ňu, to je tá čo som ti o nej rozprávala. Ževraj je strašne hlúpa a primitívna." Alebo s človekom, ktorý začne vetu takto: "Počula som, ako o nej druhí hovoria to a to, a celkom sa mi to na ňu aj hodí." Po týchto vetách nasledujú aj vety ako: "Počula som, ako o tebe hovorí hnusne a má stále za potrebu ťa riešiť." alebo "Príde mi, že na teba zazerá. Asi ma proti tebe niečo." Momentálne mi nenapadá lepšie slovo ako WTF.

Ja si uvedomujem, že je veľmi jednoduché dostať sa do tohto začarovaného kruhu plného ohovárania a nenávisti. No prečo majú ľudia za potrebu stále o inom rozprávať úplne hlúposti? Prečo si ľudia tak radi domýšľajú? Prečo si ľudia takéto informácie neoverujú? So všetkými vyššie spomenutými vetami som sa už stretla, lenže vždy som v nich figurovala ja. A ja verím, že nie som sama, pretože toto je problém, ktorý naša spoločnosť má. A práve preto dnes píšem tento článok.

Z vlastnej skúsenosti viem, že stačí, ak niekomu nie ste sympatický alebo jednoducho proti vám niečo má, a problém je na svete. Začne o vás rozprávať ľuďom hlúposti, ľudia tomu samozrejme uveria, (lebo však nepoznám ho a nemám dôvod si to overiť, že?) a potom sa aj taká simple vec ako cesta MHD stane pre vás nie celkom príjemná záležitosť. Rovnako ak o vás bude niekto niečo rozprávať niekomu, kto vás vôbec nepozná, jednoducho tomu uverí, lebo ten jeho kamarát musí mať určite pravdu a možnosť ako neprimeraná zaujatosť voči dotyčnej osobe neexistuje. Alebo ak je niekto ovplyvniteľný typ človeka, tak ak ste nepriateľom jeho kamaráta, zároveň ste aj jeho. A tak sa pýtam prečo? Prečo sú ľudia naprogramovaní tak, že veria všetkému, čo mu niekto povie? Príde mi to ako s overovaním faktov do prezentácie - nájdem prvý source a verím mu, bez toho aby som si pozrela ostatné a možno prišla na to, že ten prvý vôbec nemusí byť dôveryhodný.

Taktiež vás ľudia nemusia mať radi, lebo si môžu myslieť, že na nich zazeráte. No málokomu vysvetlíte, že ste nezazerali, len ste boli zamyslení / niečo vám išlo hlavou alebo je to len jednoducho spôsob, akým sa ten človek pozerá na iných bez iných, vedľajších zámerov. Mám kamarátov, ktorí keď sa na niekoho pozrú, vyzerajú, ako keby boli namyslení, druhými opovrhovali a zazerali po iných. Pritom je to len spôsob, akým sa pozerajú na svet. A tiež im je ľúto, keď si ľudia začnú toto vysvetľovať úplne zle.

A posledným bodom, prečo o vás nemusia kolovať dobré reči je aj to, že niekto, kto s vami už netrávi toľko času, alebo vlastne ani nikdy netrávil, len má pocit, že vás na základe pár spoločných chvíľ pozná, hovorí, aký ste a prečo vás nemá rád. Pritom vás ten človek vlastne poriadne nepozná a hlavne ľudia sa menia. Viem, že keď človek chce, dokáže sa zmeniť. A buď sa zmení sám alebo ho zmenia životné udalosti. Preto predtým, ako budete o niekom hovoriť aký je, no nepoznáte ho až tak dobre alebo ste s ním už dlho netrávili čas, prosím, povedzte niečo takéto: "Neviem aká je, lebo som s ňou už dlho netrávil/a čas, ale predtým som ju bral / prišla mi ako...". Alebo môžete povedať niečo tak krásne ako: "Neviem, je to dlho, čo sme sa naposledy rozprávali, ale verím, že odvtedy sa zmenila a tak nechcem rozprávať o nej niečo, čím už byť nemusí."

Strašne ma mrzí, keď započujem, že niekto si o mne myslí niečo zlé kvôli jednému z už spomenutých dôvodov. Pretože to vlastne ani opodstatnené dôvody nie sú - nikomu z tých ľudí som nikdy neublížila, nepovedala som o nich krivého slovka, pretože ma ľudia nezaujímajú. Nech si každý robí to, čo uzná za vhodné a správne. A tak viem, že sa niekedy trápim úplne zbytočne tým, čo si o mne ľudia myslia - lenže aj ja som človek s citmi a nech sa snažím akokoľvek, niekedy ma aj takéto maličkosti dokážu vyviezť z mieri a raniť ma. A tak každý, kto si tento článok prečítal a uvedomuje si problém dnešnej spoločnosti, sprav aj ty krok k lepšiemu - k lepšej spoločnosti a hlavne k lepšiemu ja.