Nedávno som čítala jeden citát, ktorého najpodstatnejšiu myšlienku som dala do nadpisu tohto článku. Rozhodla som sa o ňom napísť, pretože ako jediný citát zanechal na mne zmenu ihneď. Citáty ma vždy inšpirovali, ale nie natoľko, aby som ich hneď aplikovala do svojho života a vždy sa mi v hlave rozsvietila žiarovka "pamätaj na ten citát".
"The best advice I've ever gotten was said that i shouldn't be in a relationship with anyone whom i wouldn't marry, for its a waste of time and takes you off the market. So don't worry about relationships."
Citát ešte pokračuje ďalej, avšak pre mňa je práve toto tá najpodstatnejšia časť. Niekomu sa to môže zdať ako blbosť, však prečo by bol niekto vo vzťahu s niekým, s kým si nevie predstaviť budúcnosť. Pretože práve o tom je väčšina citátov. Ale tento rozpráva o manželstve, čo je už úplne iná méta.
Koľko z nás premýšľalo pred vstupom do vzťahu nad tým, či si s tým človekom vieme predstaviť zbytok života? Že sa práve s týmto človekom zoberiete a spečatíte tým svojú lásku? Samozrejme, existujú ľudia, ktorí sú proti manželstvu a je to pre nich len bezcenný kus papiera. No tí, ktorí sa chcú s niekým zosobášiť, by nad týmto uvažovať mali. Z viacerých dôvodov.
V poslednej dobe existuje mnoho článkov a príspevkov na Instagrame o tom, že dnešné vzťahy vydržia len veľmi krátko a že vďaka sociálnym sieťam máme pocit, že môžeme partnerov meniť neustále a tým hľadať toho "pravého". A práve ten pocit, že to more ešte nemáme preskúmané a pláva tam veľmi veľa rýb, nám dodáva pocit, že na všetko máme čas a že striedať, a hľadať partnerov donekonečna má zmysel a raz sa zadarí. Keď vo vzťahu prídu problémy, mnoho z nás to radšej zabalí a ide do iných vôd. A potom ideme do vzťahov, v ktorých nevidíme budúcnosť, nevieme si toho druhého predstaviť ako doživotného partnera, ale sme v nich, pretože sme sa pre toho druhého nadchli, nadchol nás pocit niečoho nového, čerstvej zaľúbenosti a bezstarostnosti, a samozrejme aj milión pozitívnych stránok partnera. Veríme, že sme našli toho pravého, no po pár mesiacoch prichádza vytriezvenie. Niektorí ľutujú, že sa do takéhoto vzťahu pustili a nevedia, ako z neho von a tak v ňom zostanú, lebo majú pocit, že to už s každým ďalším bude rovnaké. Alebo sú ľudia, ktorí si to uvedomia, ukončia vzťah a hľadajú ďalej. Po väčšine donekonečna, až kým neostanú na ocot alebo získajú medzi ľuďmi titul preberavého.
Samozrejme počas vzťahov sa môže hocičo prihodiť. Či už sú to zdravotné alebo finančné problémy, tehotenstvo. Možností je mnoho. A práve tieto veci nám, bežným smrteľníkom, vedia parádne skomplikovať život. A aj z toho krásneho zaľúbenia sa zrazu môže stať hotová kalamita. Verím, že každý z nás počúva o takýchto príbehoch a je nám tých ľudí ľúto. Dievča ostane tehotné s chlapcom, ktorý nie je pripravený na dieťa, rodičovstvo a na život s ňou, pretože si chcel len užívať. Ale čo reálne ľudia robia voči tomu, aby sa takýmto situáciam vyvarovali? Tým nechcem povedať, že niekto môže za to, že začne mať nejaké zdravotné problémy alebo že môže za to, že zrazu stratí prácu. Ale človek môže za to, akého partnera si vyberie a ako sa mu s ním budú tieto životné situácie preskakovať.
Niekto tomu neprikladá veľkú hodnotu. No ja osobne si myslím, že výber partnera nám ovplyvňuje každú jednu časť nášho života. Ak máme pri sebe nesprávneho partnera, trápime sa. Neužívame si život, ale len riešime zbytočné problémy. Keď prídu problémy do nášho života, začnú byť problémy vo vzťahu ešte väčšie. Hádky, nezhody, krik, plač, bezbrannosť. Depresie a úzkosť. Ničí nás to zaživa.
Naopak, verím, že keď ideme do vzťahu uvážene, naberá to iný level. Zisťujem, že je naozaj dôležité druhého pred vzťahom skutočne spoznať a nie len tak padať do vzťahov a čakať, čo prinesú. Treba mať nejaké vízie a očakávania. Treba vedieť, čo vo vzťahu akceptujete a čo nie. Treba toho druhého skúmať, pokladať mu otázky, ktoré sú pre vás dôležité a zisťovať, či si v názoroch a presvedčeniach skutočne rozumiete. No hlavne si musíte byť istý tým partnerom vy a zároveň aj on vami, pretože jednostranným záujmom to ďaleko nezájde. Je nie len dôležité nájsť si partnera s ktorým si rozumiete, ale i partnera, s ktorým si viete predstaviť manželstvo. Pretože byť vo vzťahu s niekým, s kým si to manželstvo predstaviť neviete, je skutočne len strata času. Manželstvo nie je len o pekných dňoch, ale i dňoch hádok a trápení. Je to o tom, že si s tým človekom viete predstaviť fungovanie po celý život v jednej domácnosti. O tom, že chcete mať s vašou polovičkou deti a neviete si predstaviť lepšieho človeka na výchovu vašich detí. A v neposlednom rade je manželstvo aj o tom, že si viete predstaviť v starobe opatrovať jeden druhého s láskou.
Preto už neberiem vzťahy tým spôsobom, že budem s niekým len preto, lebo práve teraz som z neho pobláznená, je pekný a verím, že vzťah by nebol strata času, ale naučil by ma niečo nové. Od toho momentu, čo som si ten citát prečítala, beriem vzťahy s opačným pohlavím inak. Vždy ma opantával strach, že sa vo vzťahu popálim, že budem hľadať donekočna a nenájdem alebo že skončím s niekým, s kým ani nebudem chcieť byť kvôli veciam, ktoré život denno-denne prináša. Ale teraz viem, že keď nepôjdem zo vzťahu do vzťahu, ale budem sa riadiť tým, či si dokážem toho druhého predstaviť ako svojho manžela (a aj on mňa) netrafím vedľa. A aj bežné problémy, akými sú zdravie alebo neplánované tehotenstvo, nebude pre mňa stresujúca situácia, pretože sa medzi nami nič nezmení.
No neviem, ale mám pocit, že ja som to vždy brala nejako takto. A nielen so vzťahmi, ale so vzťahmi celkovo – teda aj s priateľstvami. Nevkladám čas a energiu do akéhokoľvek vzťahu s inou osobou, pokiaľ neviem, že naozaj chcem, aby to vydržalo navždy. Ja osobne si myslím, že akýkoľvek vzťah môže fungovať, pokiaľ sú obaja schopní na ňom pracovať, robiť kompromisy, niekedy aj vedieť ustúpiť, odpustiť. A to či už ide o vzťah alebo o kamarátstvo. No a na to sa už viaže presne to, že keď chceme, aby niečo fungovalo, musí nám na danej osobe záležať, a teda si vieme predstaviť, že bude súčasťou nášho života až do smrti.
OdpovedaťOdstrániťOpäť veľmi pekný článok; všetko, čo napíšeš, ma neskutočne baví ❤
BEE A CHANGE // Facebook Page // READ ABOUT "CURRENT EVERY DAY MAKE-UP ROUTINE"
Ja práveže až tak nie. Áno, vždy som s chlapcami alebo kamarátmi plánovala náš vzťah do budúcnosti, ale pritom som sama vedela, že to nevydrží a je to len tu a teraz. Pri vzťahoch s chlapcami to bolo niekedy aj o tom, že bol ten dotyčný pekný a pobláznil ma, tak som do toho vzťahu šla (vďakabohu som mala len 2 vzťahy a vždy včasne vytriezvela). Ale potom pobláznenie odišlo a krása síce ostala, ale prebudili sa povahové črty, ktoré som predtým ignorovala, resp.snažila sa nevšímať a začalo to upadať. Mala som potrebu vyhľadávať bad boys, aby som im robila "mamu" a spravila z nich lepších ľudí. A som nesmierne vďačná, že toto obdobie ma už prešlo. Každopádne doteraz som si nikdy nevedela predstaviť svojho chalana ako manžela alebo otca mojich detí, aj keď som nad budúcnosťou premýšľala. Asi mi moje vnútro aj hovorilo, že to nie je ten správny, ale ja som bola pobláznená a zaľúbená. Vražedná kombinácia. Ale som rada, že niekto tento štýl vzťahov naozaj praktizuje 😊
OdstrániťĎakujem veľmi pekne! ❤️
Mám podobný pohľad na vec - načo byť s niekým, s kým si neviem predstaviť budúcnosť? :)
OdpovedaťOdstrániťWhat A Fancy World
Presne tak! :)
OdstrániťOno, je to trochu paradox, no dva roky od začiatku vzťahu ide o tie ružové okuliare, pobláznenosť, zaľúbenie. Tá pravá láska prichádza až minimálne po dvoch rokoch kedy vytriezveme. Odrazu vidíme tie chyby, problémy. No je len a len na tých dvoch daných ľuďoch, či cez tie chyby pôjdu alebo to vzdajú. A niekedy je predsa lepšie zotrvať a nájsť možno ten pravý zmysel vzťahu.
OdpovedaťOdstrániťS LÁSKOU, TORILINKA 💕/ @Torilinka
S týmto si dovolím nesúhlasiť, pretože u mňa si to všímanie nedostatkov príchadáza o dosť skôr 😅 skôr si myslím že je lepšie do vzťahu padnúť pomaly a ešte predtým vidieť chyby toho druhého :)
Odstrániť