Dlho som premýšľala či tento článok napíšem, nakoľko je to niečo veľmi osobné a môj blog si môže čítať prakticky každý, keďže je verejný. No na druhej strane som si uvedomila, že tento problém nemám len ja, ale aj množstvo iných dievčat a žien. A tak by som sa k tejto téme už rada vyjadrila, dostala to všetko zo seba a možno vďaka tomu niektoré dievčatá otvoria oči.

Pamätám si, že o chlacov som začala mať záujem už asi v piatej triede na základnej škole. Odvtedy ubehlo zopár rokov a ja som si uvedomila, že robím neustále jednu a tú istú chybu (asi som naozaj nepoučiteľná).   Mojím problémom je, že pri chlapcoch strácam samú seba. Kedysi ma to netrápilo, prečo by aj. Mala som 13-14 rokov a mať chlapca, ktorému "obetujem" všetok svoj čas bola pre mňa samozrejmá vec. A takto sa to opakovalo pri každom jednom chlapcovi s ktorým som chodila alebo sme sa len spoznávali. Jednoducho sa ten chlapec stal pre mňa prioritou okolo ktorého sa krútil celý môj svet. A uvedomila som si to až pred rokom po rozchode, ktorý mi otvoril oči v mnohých smeroch.

Po poslednom rozchode nastal čas sebapoznávania. Odlúčila som sa od väčšiny kamarátov, trávila som čas najmä sama so sebou a so svojimi myšlienkami. Čítala som množstvo kníh, trávila veľa času v prírode a jednoducho som sa snažila pochopiť samú seba. Celý tento proces trval viac ako pol roka, no po čase som sa začala opäť socializovať a dá sa povedať, že môj život sa z veľkej časti vrátil do starých koľají. Myslela som si, že som našla odpovede na svoje otázky a tým som si svoje problémy vyriešila. Nemôžem povedať, že mi tento proces sebapoznávania nič nedal, pretože som tvrdila, že mi dal veľmi veľa a stále si za týmto tvrdením stojím. No až v poslednej dobe som zistila, že môj problém s opačným pohlavím vyriešený nie je.

Premýšľala som, čím to je. Prečo sa tak nechávam chlapcami ovplyvňovať? Prečo sa vždy do chlapca rýchlo zahľadím? A hlavne, prečo ho nechám čo i len nepriamo kontrolovať môj život? Dlho som hľadala na tieto otázky odpovede, ale nikdy som sa k presnej odpovedi nedostala. No prednedávnom prišiel čas, kedy som si to celé uvedomila a konečne na odpoveď prišla.

Mojim problémom je, že si nevážim samú seba natoľko, aby som ostala sama sebe prioritou vo vzťahu. Hovorím, že prekypujem láskou a potrebujem ju niekomu dať. Spoznávala som chlapcov a v hlave analyzovala, či by si moju lásku zaslúžili (o tomto by som ale zas rada napísala ďalší článok). Ale zabudla som na seba. Neuvedomila som si, že možno tou láskou prekypujem preto, lebo sebe nedávam žiadnu, resp. jej minimum. Vždy som verila, že láska je taká ako z rozprávok a kníh, ktoré som čítala, kde žena nevie kto je, nemá sa rada, ale má v sebe množstvo lásky, ktorú keď dá mužovi, celý jej svet je zrazu jasný a krásny. Verila som, že ten muž žene dodáva sebelásku a nejakým spôsobom sa tá žena stane silná a sebavedomá, a budú žiť šťastne až do smrti. Ale tak to nefunguje. Minimálne nie v reálnom živote.

Stále verím na lásku ako z filmov a rozprávok. Verím, že ten môj "princ" príde. Ale už neverím, že on bude určovať kto som, kam smerujem a že dá môjmu životu nejaký správny návod na to, ako žiť a hlavne, že si vďaka nemu začnem vážiť samú seba. Nedávno som čítala knihu, ktorá mala krásnu myšlienku, že každý z nás si hľadá niekoho s rovnakým stupňom poškodenia. Zdravý človek nehľadá v špinavých vodách. Priťahujeme do svojho života takých ľudí, akými sme my sami.

Preto moja rada nie len vám ale i mne samej je stať sa tou najlepšou verziou seba. Už to znie ako cliché, pretože to používa snáď každý motivačný blog alebo účet na IG, ale je to skutočne tak. Zdraví ľudia nebudú tancovať s tými, ktorí nevedia ako na to. A tak sa už istý čas stávam sama sebe prioritou. Staviam si ciele, priorty a nasledujem svoje sny. Starám sa o sebe zvonka, no najmňa zvnútra. A jednoducho povedané, každým dňom sa snažím byť lepšou verziou samej seba, nie niekoho iného. Pretože chcem mať s ostatnými zdravé vzťahy, musím sa najprv ja sama stať tým zdravým človekom. Lebo za to, akých ľudi priťahujem do života, si môžem ja sama. To, čo som vyžarujem, priťahujem a pokiaľ to nezmením, bude sa to stále dookola opakovať.

Dievčatá, ženy a možno aj chlapci a muži. Miesto neustáleho strácania seba v ostatných, nájdite sa v  sebe. Spravte krok von z kruku, ktorý vás zväzuje a uvidíte, že ten vzduch vonka je úplne iný. Príde strach, neistota a chvíle, ktoré sa vás budú pokúšať vtiahnúť späť. Robte to, čo vás robí šťastnými a ktoré vám dávajú pocit, že skutočne žijete. Obklopujte sa ľuďmi, s ktorými máte deep konverzácie, s ktorými máte rovnaký pohľad na život a najmä rovnaké názory a presvedčenia, no zároveň takými, ktorí vás nútia opäť prehodnotiť vaše názory. Chodievajte na akcie, ktoré vám pomôžu nájsť sa. Čítajte knihy, pozerajte filmy, ktoré vás vzdelávajú a pridajú nejakú hodnotu do vášho života. Počúvajte piesne, ktoré vás upokojujú a v ktorých textoch nájdete samých seba. Tvorte, smejte sa. Púšťajte sa do sitácií, z ktorých máte strach, pretože práve tie vám pomôžu spoznať sa ešte lepšie. Prečistite si sociálne siete a sledujte len účty, ktoré vás každý deň inpširujú a nedovolia vám negatívnych pocitov ako je závisť, nenávisť a ohováranie. Jednoducho robte to, pri čom cítite, že sa spájate so svojím vnútrom a že samých seba ľubíte bezpodmienečne. So svojím skutočným ja, ktoré tam niekde vo vás drieme a čaká, kedy sa s ním spojíte :)