Niekedy sa cítim, ako keby som nežila v spoločnosti civilizovaných ľudí, ale vo veľkom spoločenstve zverí, ktoré sú ovládané pudmi. Ľudia neustále ospravedlňujú svoje správanie so slovami "mal/a som nutkanie", "potreboval/a som si vyčistiť hlavu" alebo "potreboval/a som odreagovanie" a mnoho podobných. A mne sa už z toho dvíha žalúdok.

Neviem kedy prišiel bod zlomu a ľudia prestali konať racionálne. Je veľmi pravdepodobné, že ľudia pudovo konali už dávnejšie, možno dokonca od vzniku sveta. No príde mi nezmyselné porovnávať dnešnú dobu a dobu, kedy sa ľudia snažili udržať populáciu sveta. Podmienky na život sa zmenili a tak i naše role a povinnosti počas nášho života už nie sú primárne o tom, aby sme sa rozmnožovali a našli si potravu, príbytok. Máme vo svojich rukách moc a najmä veľkú slobodu, ktoré posledné roky využívame podľa mňa veľmi zlým spôsobom. Robíme pokroky vo vede a technike, pomaly ale isto naprávame naše chyby, ktoré sme voči prírode dlhé roky vykonávali. No nerobíme pokroky sami so sebou, nevyvíjame sa. Niekedy mám dokonca pocit, že sa ľudia správajú nie len ako zvieratá, ale i ako stroje - neustále vykonávajúc rovnaké kroky v živote.

Každý z nás má vo svojom okolí minimálne jednu osobu o ktorej vie, že nemá stáleho partnera, ale miesto toho má mnoho sexuálnych partnerov. Po väčšine sú to ľudia, ktorí nechcú byť vo vzťahu, pretože sú sústredení na materiálne veci, ako sú peniaze, práca, majetok a podobne alebo sú to ľudia, ktorí sú citovo vyprahnutí a lásku jednoducho vo svojom živote nepotrebujú, no sex im chýba. Títo ľudia avšak väčšinou nájdu rovnakého človeka, čo s ním tieto ich zásady zdieľa. Nikdy som síce tento typ ľudí nechápala, ale ani som ich nesúdila. Čo ma ale zaráža čím ďalej, tým viac je, ako sa najmä mladí ľudia v poslednej dobe správajú. A tak isto aj mnoho starších ľudí, ktorí tú svoju lásku v živote nenašli, ale veria na ňu a najmä ju chcú.

Najväčší problém je, že dnes ľudia nemajú žiadne zábrany. Správajú sa ako zvieratá, ktoré nemajú dostatočne vyvinutý rozum a svoje správanie ospravedlňujú tým, že si len "užívajú život". Užívanie si života ale nie je to isté ako hazard so zdravím, ktoré máme len jedno. V dnešnej dobe majú kamaráti medzi sebou sex, pretože nemajú partnerov a chýba im tá rozkoš, to "uvoľnenie". Ľudia idú do postele s inými len tak, z nudy, kvôli chvíľkovému splanutiu. Ľudia idú na zábavu, ale viac menej počítajú s možnosťou, že si nezáväzne užijú. Ľudia odbúravajú stres a povinnosti sexom. Niektorí ľudia si dokonca hľadajú človeka len na sex. A ja nadobúdam pocit, že ľudia v hlave nemajú nič iné ako slovo sex a rozkoš.

Rôzne formy antikoncepcie nám dávajú pocit, že môžeme všetko. Máme pocit, že si môžeme užívať koľko len chceme, až kým nás to neprestane baviť a budeme sa chcieť usadiť s láskou nášho života. Je síce krásne, že antikoncepcia nám dnes dovoľuje naplánovať si, kedy chceme mať dieťatko. Ale ľudia aj takúto vymoženosť dokážu zneužiť. A tak riešenie, ktoré malo znížiť počet potratov zvýšilo počet sexuálnych chorôb. (Samozrejme, niektoré druhy antikoncepcie chránia aj pred bežnými pohlavnými chorobami.) Ako sa hovorí, ponúkni človeku prst a on zoberie celú ruku.

Slovo rakovina a prevencia na nás kričí zo všetkých strán už niekoľko rokov. No poslednú dobu počúvame už aj o očkovaniach proti vírusom HPV, ktoré môžu spôsobiť rakovinu a ktorého výskyt sa rapídne zvýšil. Počet vírusu HIV sa každý rokom takisto zvyšuje. Rôzne chirurgické zákroky pohlavných orgánov postihnutých rakovinou sú neustále vykonávané. A nie, už dávno sa to netýka iba žien, ale v poslednej dobe sa číslo zákrokov zvýšilo aj u mužov. A tak sa pýtam, prečo? Museli sme to nechať dôjsť až do tohto štádia? Nestačili nám, pre nás už bežné, pohlavné choroby, ktoré sa dali vyliečiť, v tých horších prípadoch spôsobiť neplodnosť? Museli sme to nechať zájsť až do štádia, kde ohrozujeme svoj vlastný život?