Leto mi tento rok začalo o niečo skôr práve kvôli maturite zo slovenského jazyka, ktorú som mala začiatkom júna a po ktorej už som chodila do školy len preto, lebo sa to patrilo kvôli dochádzke, nakoľko známky sme už mali dávno uzatvorené. No i napriek tomu mám pocit, že mi leto ubehlo neuveriteľne rýchlo a zároveň, že trvalo príliš dlho (dúfam, že chápete ako to myslím). Avšak toto leto je pre mňa nezabudnuteľné.

This year's summer started a little bit earlier for me because of my maturita exam from slovak language, which i had at the beginning of June and after which i attended school only due to attendance, since the grades were already closed long ago. Anyway, i got a feeling like the summer went by really quick and at the same time like it took too long (hope you know how i mean it). Hovewer this summer is unforgettable. 

Leto 2019 bolo leto plné zmien, skúšania nových vecí, príležitostí, objavovania a nových začiatkov. Je to leto, ktoré mi otvorilo oči, ktoré mi ukázalo, že nových vecí sa báť netreba (a takisto ani ľudí nie, lol). Je to leto, ktoré mi dokázalo, že som sa dlhé roky len podceňovala a bola otrokom strachu, ktorý ma zväzoval. A i keď trvalo len 76 dní, spomienok mám z neho minimálne dvakrát viac.

Summer 2019 was a summer full of changes, trying new things, opportunities, discovering and a start of new beginnings. It's a summer that opened my eyes and showed me that there is no need to be scared of new things (and also people, lol). It's a summer which has proven to me that I have only underestimated myself and was a slave to the fear that bounded me for years. And even though it lasted only 76 days, I got two times more memories from it. 

I keď to znie neuveriteľne a pre väčšinu ľudí nepredstaviteľne, tento rok som prvýkrát videla more. Nikdy som nechápala ľudí, ktorí hovorili, ako si už nevedia predstaviť letnú dovolenku bez pobytu u mora. No nie nadarmo sa hovorí, že človek pochopí až vtedy, keď to sám zažije. Pocity, ktoré som prežívala, keď som more prvýkrát zbadala na vlastné oči a nie len na Instagrame, sa nedajú opísať. No po celý čas tohto pobytu som pociťovala neuveriteľnú vďačnosť. Vďačnosť za to, že sa splnil sen nie len mne, ale i mojej mamine a sestre, ktoré doteraz takisto more nikdy nevideli. Vďačnosť za to, že sme tam mali dobrú partiu a útulný dom s veľmi príjemnou domácou. Vďačnosť, že som sa  mohla v mori kúpať, že som mohla sledovať západy a východy slnka. I keby chcem, tak nedokážem všetky tie emócie preniesť do slov a možno je to tak i dobre, pretože takto ostanú navždy vo mne.

It sounds incredible and unimaginable for most of people, I saw the sea for the first time this year. I have never understood people who said how they couldn't imagine their summer holiday without staying by the sea. But a person will understand only when she/he experiences it. The feelings i had when i saw the sea with my own eyes, not just on Instagram, cannot be described. During the whole time of this stay i felt incredible gratitude. Gratitude for having a dream come true not only for me, but also for my mum and sister who have also never seen the sea before. Gratitude for having a great group of people there and for a cozy house with a very nice landlady. Gratitude that i could bath in the sea and that i could watch sunsets and sunrises. Even if i want to, I cannot transfer all those emotions into words, and maybe it's good like this, because that's how they'll stay in me forever. 

Toto leto som takisto prvýkrát šla do zahraničia, sama. S kamarátkou sme sa totižto zapojili do DiscoverEU len tak zo srandy a nakoniec spomedzi 1300 hlásiacich sa zo Slovenska vybrali len 200 ľudí, medzi ktorými sme sa nachádzali i my dve. Tú obrovskú radosť, ktorú som prežívala keď som na hodine v škole otvorila mail s oznámením, že som to vyhrala, sa takisto nedá opísať. Nedokázala som uveriť tomu, že sa na mňa takto usmialo šťastie a ja som konečne dostala príležitosť ísť spoznávať zahraničie. Doteraz som totižto skoro nikde nebola - ak nerátame školský výlet do Krakowa alebo jednodňový rodinný výlet do Budapešti. Vždy som s rodinou a kamarátmi behala len kadetade po Slovensko, čo samozrejme neľutujem, pretože som vďaka tomu spoznala krásne zákutia mojej rodnej krajiny. No vždy mi bolo smutno, keď moji kamaráti chodili kadetade po svete a ja nič.

I went abroad alone for the first time this summer. Me and my friend took part in a DiscoverEU project just for fun and eventually out of 1,300 people registered from Slovakia, only 200 people were selected, including the two of us. That tremendous joy i felt when i opened a mail during lesson  in school announcing that i had won is also impossible to describe. I couldn't believe that fortune smiled on me and i was finally given the opportunity to explore abroad. Up to that time I haven't been somewhere abroad - unless we count on a school trip to Krakow or an one-day family trip to Budapest. I have always explored Slovakia with my friends and family, which of course i do not regret now, because thanks to it i explored many beautiful parts of my homeland. But i was always quite sad when my friends walked around the world and i didn't do anything. 

A tak sme si s kamarátkou začali plánovať našu skoro dvojtýždňovú cestu po Európe. Navštívili sme mnoho krásnych miest (viac fotiek nájdete na mojom IG, kde už nejaké sú a ostatné len pribudnú), či už tie viac alebo menej známe. Spoznali sme kopu zaujímavých ľudí, vytvorili si tisíce spomienok, spravili asi milióny fotiek, ochutnali množstvo zaujímavého jedla i pitia, a takisto sme spoznali rôzne kultúry. Vďaka tomuto výletu som si uvedomila veľmi veľa vecí - a to, že som sa podceňovala; že netreba vždy veriť starším, ktorí vás strašia o tom, že zahraničie je nebezpečné (i keď ostražitý treba byť vždy a všade); že neochotní ľudia nie sú len na Slovensku; že preverovať veci dvakrát sa naozaj oplatí; a že vždy existuje i nejaké iné riešenie okrem tých, ktoré práve teraz vidíme. Som na seba a i na kamošku pyšná, pretože sme to celé zvládli bez toho, aby sme domov volali o pomoc alebo o radu, čo máme ďalej robiť. Som vďačná, že som tento výlet prežila s kamoškou, ktorá je jedna z mojich najbližších osôb, pretože pred 5 rokmi by mi vôbec nebolo napadlo, že my dve pôjdeme na takýto výlet. A tu sa presne ukazuje to, že život je tak nádherne nepredvídateľný :). No a samozrejme som veľmi pyšná na seba, pretože som si ho bola schopná zaplatiť úplne sama, bez pomoci rodičov.

And so we started planning our almost two-week trip to Europe. We visited many beautifal places (you can find more photos on my IG where are already some and many will come soon), whether the more or less known. We got to know many interesting people, created thousands of memories, made about milions of photos, tasted a lot of new food and drinks, and also got to know various cultures. Thanks to this trip i realized a lot of things - and that i underestimated myself for too long; that is not always necessary to trust elders who fear you that outland is very dangerous (but it's important to stay wary always and everywhere); that unwilling people are not only in Slovakia; that verifying everything twice is always a good idea; and that there is always some other solution than those we see right now. I'm proud of myself and my friend that we made it all without calling home for any help or advice on what to do next.  I'm grateful that i spent this trip with my friend who is one of my closest people, because five years ago i would not have thought that the two of us would go on such a trip. And this shows exactly how life is so beautifully unpredictable :) . And also I'm very proud of myself, because I was able to pay this trip all by myself, without the help of my parents. 

Takisto som si uvedomila počas učenia na maturitu, že moja izba ma tak trocha deprimuje. Menila som si ju naposledy keď som mala asi 11/12 na celkom modernú izbu. Vždy keď ku nám niekto prišiel a videl našu izbu, nechápal, ako nás také niečo napadlo. A ja sa im ani nečudujem. Celú izbu sme si navrhovali sami, ocino navrhol usporiadanie izby ako i naše poschodové postele, ktoré sú výnimočné a nikde inde takú nenájdete (och, ako ja moju posteľ milujem ❤️). Do toho som si vybrala tapetu, podľa ktorej som i ladila farbu ostatných stien. Všetko v mojej izbe ladilo do posledného detailu - obliečky na perinách, stoličky, lampy, koše, nádoby,.. jednoducho všetko. No zistila som, že tá oranžová na mňa začala pôsobiť rušivo. Nedokázala som sa pri nej sústrediť na nič a v podstate ma začala tak trocha iritovať. A uvedomila som si, že najradšej trávim čas v našej obývačke, ktorá je asi najkrajšou miestnosťou zo všetkých. Celá je ladená do jemných prírodných tónov, s ešte starou drevenou podlahou, pravým drevom, hrubým kobercom a pár rastlinkami. A vtedy som si uvedomila, že je načase izbu opäť zmeniť a nejakú tú svoju predstavu som už v hlave mala (ktorá nakoniec dopadla trocha inak, ale všetko je tak ako má byť). A tak sa začal dvojtýždňový proces premeny, ktorý bol neskutočne vyčerpávajúci, no potrebný. Momentálne mám na stene jemnú béžovú farbu spolu s jemným tónom levandule, ale takisto som sa pustila do veľkého triedenia vecí, pričom som si nechala naozaj len to potrebné. A asi to znie neuveriteľne, ale konečne sa cítim pohodlne vo svojej vlastnej izbe, keď viem, kde čo mám a koľko toho mám.

Also i realized during my learning for maturita that my room made me a little bit depressed. The last time i changed it was when i had about 11/12 for a completely modern room. Everytime somebody came to us and saw our room, he didn't understand how we thought of something like that. And i'm not surprised. We designed the rooms ourselves, my dad designed the layout of the rooms as well as our bunk beds, which are exceptional and you will not find such anywhere else (oh, how much do i love my bed ❤️). In addition, I chose a wallpaper, according to which I tuned the color of the other walls. Everything in my room matched to the last detail - duvet covers, chairs, lamps, baskets, containers,... simply everything. But i found out that the orange started to disturb me. I couldn't concentrate on anything and basically it started to irritate me a little. And I realized I like to spend time in our living room, which is probably the most beautiful room of all. It's tuned to subtle natural tones, with an old wooden floor, real wood, rough carpet and a few plants. And then i realized it was time to change the room again and I had some ideas in my mind (which turned out a little differently, but everything is as it's supposed to be). So the two-week process of transformation began, which was really exhausting but necessary. At the moment I have a soft beige color on the wall along with a gentle levander tone, but i have also embarked on a great sorting of things, leaving only the necessary ones. And it sounds incredible, but finally feel comfortable in my own room knowing where all of my stuff is.

Okrem zmenenej izby som si takisto zmenila i farbu vlasov - a tentokrát to bola naozaj zmena. Už v júni som pocítila potrebu si vlasy zmeniť, a tak som začala listovať na Pintereste nejaké nápady a jeden sa mi tak strašne zapáčil, že som s tým šla za kaderníčkou a ukázala jej to, či by sa také niečo dalo spraviť a koľko by to asi tak vyšlo. Keď mi povedala cenu že okolo 100-150 €, skoro mi spadla sánka (áno, uvedomujem si, že to je veľa námahy a že ceny sa takto bežne pohybujú, ale pre mňa ako pre študenta mi to prišlo jednoducho veľmi veľa), a tak som sa zmierila s tým, že s vlasmi teda nič robiť nebudem. No onedlho som sa ocitla v DM drogérií, prešla som sa popri regáli s farbami a v košíku som už mala hodenú blond farbu. Myšlienka, že pôjdem na blond ma prenasledovala už vyše roka, a tak som si povedala že yolo a šla som do toho. Musím sa priznať, že keď som to uvidela, smiala som sa a zároveň som pociťovala trocha i zúfalstvo z toho, čo som to urobila, ale po dvoch dňoch som si už na to zvykla a síce to znie neuveriteľne, ale s blond sa cítim omnoho sebavedomejšie ako keď som bola bruneta. A síce sa stále stretávam s ľuďmi, ktorým sa moja farba nepáči a neustále mi opakujú, aby som sa už prefarbila, nehodlám sa toho vzdať. Síce teraz riešim doma dilemu čo s tým, pretože rodičia chcú, aby som na stužkovej bola tá stará Lea a ja si tým nie som až tak istá. Tak teda uvidíme, ako to celé dopadne - predsa len, je to ešte ďaleko. 

Except for my changed room, I have also changed my hair color - and this time it was really a big change. In June I felt like i want to try something new, and so I started to list through Pinterest for some hair color ideas and one i liked so much that i went to a hairdresser to show her and ask her if she is able to do that and how much would it cost. When she told me the price which was about 100-150 €, my sled almost fell (yeah, i get it that it's a lot of effort and that prices are usually that way, but for me as a student, i just found it very much), and so i decided not to do anything with my hair. But long before i found myself at DM drugstore, i walked along the stand with the colors, and suddenly I had a blond color in my basket. The idea of going blonde has been chasing me for over a year, so I thought yolo and I went for it. I have to admit that when I saw it i was laughing and at the same time feeling a little desperate about what i did, but after two days i got used to it and it sounds incredible, but i feel much more confident while being blonde than when i was brunette. And while i still meet people who don't like my hair color and keep repeating me to recolor, I'm not going to give up. Although now I'm dealing with the dilemma of what to do, because my parents want me to be the old Lea for stužková and I'm not sure about it. So let's see how it all turns out - yet, it's still far away. 

Zažila som i pár krásnych dní s mojom kamoškou z Prešova, s ktorou sme sa najskôr dohodli na jednodňovom tripe do Trnavy, ktorý skončil ako 4 dňový spoznávací výlet môjho okolia. Vďaka nej som navštívila mnoho miest, ktoré mám po celý čas po ruke ale nikdy mi tam nenapadlo ísť, no najmä sme si užili mnoho srandy a ja som si uvedomila, že mať staršiu sestru alebo aspoň sestru v rovnakom veku je niečo úžasné. Mne už teraz len ostáva počkať, kým mojej sestre prejde obdobie puberty, bude dospelá a budeme sa môcť normálne porozprávať o bežných, ženských veciach, haha.

I also had a few beautiful days with my friend from Prešov, with whom we first agreed on a one-day trip to Trnava which ended as a four-day sightseeing trip of my surroundings. Thanks to her I visited many places that i have at hand all the time but never thought of going there, but especially we had a lot of fun and I realized having an older sister or at least a sister of the same age is something amazing. All i have to do is wait until my sister's puberty is over, she'll be an adult and we'll be able to talk normally about common, feminine things, haha. 

Samozrejme, okrem už vyššie spomenutých bolo moje leto i o práci, do ktorej som chodila veľmi často. Takisto som nezabudla venovať čas sebe a svojím štvornohým miláčikom a čas strávený s rodinou je samozrejmosťou. Trávila som čas s kamarátmi a známymi, a v podstate si vychutnávala to posledné stredoškolské leto.

Of course, before mentioned, my summer was also about work that i went to very often. I also couldnot forget to devote time to myself and my four-legged pets and time spent with my family is a matter of course. I spent time with friends and acquaintances, and basically enjoyed the last high school summer. 

Aké leto ste mali vy? Čo vám dalo a v čom vás zmenilo? Aká je vaša najkrajšia spomienka? :)

How was your summer? What has it given you and how has it changed you? What is your most beautiful memory? :)