úplne ťa chápem,tento rok som maturovala a mala som presne také isté pocity.. mala som dojem, že všetci vedia svoj smer len ja nie.Nastúpila som na výšku, no napriek tomu stále neviem či je to pre mňa to pravé orechové. V tvojom prípade ak ešte skutočne nevieš kam smerovať, by som ti odporúčala dať si gap year cez ktorý sa možno viac nájdeš a ujasníš si to. :)

https://orlling.blogspot.com/

Ja viem, že ti moje reči "neboj sa, bude dobre" asi veľmi nepomôže, takže prejdem rovno na príklady.
Ja som tiež bola stratená. Totálne. Na strednú som išla s tým, že budem doktorka. Bavila ma biológia a páčila sa mi predstava pomáhať ľuďom. To sa na gymnáziu, samozrejme, zmenilo; ja som pochopila, že je fakt dosť veľký rozdiel medzi tým, keď ma fascinuje ľudské telo a organizmy ako také, a medzi tým sedieť nad knihami a trepať do hlavy nejakú hormonálnu sústavu alebo ako sa po latinsky volajú orgány. Nope, not for me. A tak prišla fáza, kedy som fakt nevedela, čo mám robiť a kam mám ísť — vedela som si samú seba predstaviť úplne všade. Aj v kancelárii v typickej nine to five job, ale aj trebárs ako nejaká ošetrovateľka v ZOO. Aj na Slovensku, aj v zahraničí. Doslova hocikde. Lenže vedela som, že je to preto, lebo ani jednu vec som neskúsila, a teda neviem, čo ma naozaj baví. Povedala som si, že ma baví písanie — a vybrala si žurnalistiku. Bola som z tohto nadšená; ale zistila som, že to pre mňa nie je to pravé. A vieš čo? Je to úplne v pohode. Hovorí sa, že život je krátky — ale v tomto nesúhlasím. Žijeme tak dlho. A nie je super vyskúšať všetko možné? Nemysli na to, že čo ťa bude baviť o päťdesiat rokov. Vtedy budeš už úplne iná osoba. Vyber si to, čo ťa baví práve teraz. Je to medicína? Choď tam. Ak aj počas prvého semestra zistíš, že to už nechceš robiť — okej. Skúsiš niečo iné. Podľa mňa je úplne hlúposť vybrať si napríklad právo len preto, lebo je to dobre platené zamestnanie a možno ťa to raz bude baviť. A ani nevieš, čo sa všetko môže stať. Jedna moja spolužiačka išla študovať do Dánska ekonómiu. Po roku zistila, že ju to veľmi nebaví a prešla na informatiku. A tak otehotnela, presťahovala sa späť na Slovensko aj s bábom; a teraz robí školu externe a stará sa o dieťa. Ďalší môj spolužiak celé roky na strednej hovoril ako bude policajtom; a nespravil skúšky a vyhodili ho zo školy. Teraz robí na stavbe. Samozrejme, že mám spolužiakov, ktorí sa na výške a vo vybranom odbore úplne našli a doslova na nich vidieť, že ich to baví a sú šťastní, ale nemôžeme sa porovnávať s ostatnými. Niekto sa nájde v štúdiu, niekto sa teší z bábätka, a niekto až po vyhodení zo školy pochopí, že ho baví manuálna práca a je spokojný. A všetko z toho je úplne v poriadku. Takže sa necíť zle z toho, že nemáš naplánovaný život do posledného dňa; teš sa z toho, že máš otvorené nekonečné množstvo dverí, ktoré len čakajú na to, aby si preskúmala, čo je za nimi. Skús všetko. Ži naplno. Nechoď za tým, čo ostatní hovoria, že je správne. Choď za tým, čo hovorí tvoje srdce. Koniec-koncov, ak si večer neľahneš do postele s úsmevom na tvári a pocitom, že robíš to, čo miluješ, bez ohľadu na to, či študuješ estetiku, manažment alebo fyziku; či si ostala na Slovensku alebo si sa odsťahovala do Ameriky; či chodíš do školy, máš gap year alebo máš rovno prácu, tak nikdy nebudeš šťastná. A šťastie je finálny cieľ, lebo inak vôbec nezáleží na tom, čo si počas celého života robila; ale záleží iba tom, či si bola šťastná. Takže sa netráp a hlavne počúvaj svoje srdce. To má odpovede na všetko ❤
SIMPLY BERENICA • Facebook Page • READ ABOUT "LIVING WITH SOCIAL ANXIETY"

Niečo podobné som si tiež v maturitnom ročníku zažila. A podľa mňa to tak má väčšina ľudí (aj keď mne sa to vtedy tak nezdalo). Aj by som možno napísala niečo múdre a povzbudivé, ale dovolím si tvrdiť, že Berenica to zvládla úplne najlepšie a povedala všetko dôležité♥ Ja už ani neviem ako som sa nakoniec rozhodla, bála som sa, že to nebude dobrá voľba, nebudem spokojná a nakoniec to je presne naopak. úplne som sa vo všetkom našla. A aj keby si ty náhodou vyberieš niečo, čo ťa nebaví a nenapĺňa, dnes je super, že to môžeš zmeniť. Nemusíš sa niekoľko rokov trápiť na škole alebo mieste, kde ťa to nebaví. Verím, že sa správne rozhodneš. Ono to fakt príde, naozaj!