Verím, že 2020 je rokom, ku ktorému sa budú vyjadrovať aj ľudia, ktorí sa inakšie vyjadrovať nezvykli. Aj napriek faktu, že na internete a najmä Instagrame sa objavujú posty, ktoré sa snažia ľuďom ukázať v čom bol tento rok pozitívny, prevláda skôr ten negatívny názor. My ľudia máme takú zvláštnu vlastnosť, že veľmi radi budeme rozprávať o všetkom negatívnom a zlom, no zastaviť sa, zaujať odstup a byť objektívny, nevidieť vo všetkom len to zlé, pretože nič na tomto svete nie je len biele alebo čierne, nakoľko všetko je dualita, to už je pre nás ťažšie. Týmto naším nevedomým vzorcom sa len zbytočne cyklíme v kruhu a uniká nám krása toho všetkého, čo máme a čo nás obklopuje. Treba len otvoriť oči, myseľ a srdce. 

Ako som už vyššie spomenula, všetko je dualita, a tak každý jeden rok, nie len 2020, nám ľuďom dal nie len dobré, ale aj zlé. Tento rok sme v tom ale všetci spolu - spolu naraz bojujeme s pandémiou, so stále horším stavom našej Matky Zemi, s finančnými problémami, s domácim násilím a inými celosvetovými problémami. Do toho si každý riešime svoje osobné slasti a strasti. Niekomu to môže prísť, že jedinec má toho na pleciach naložené asi až moc. Osobne si myslím, že sme takúto menšiu facku ako ľudstvo potrebovali. Aby sme našu slobodu nebrali ako samozrejmosť a nešli 17.11. do ulíc len zo zvyku, nevediac, čo to vôbec znamená žiť s obmedzenou slobodou. Aby sme nebrali ako samozrejmosť, že sa ráno prebudíme do ďalšieho dňa. Aby sme si vážili strechu nad hlavou, skriňu plnú oblečenia, plnú chladničku, teplo našich blízkych. Aby sme boli vďační za to, že môžeme cestovať a spoznávať nových ľudí, kultúry, zvyky, miesta a boli vďační za možnosť vytvárať si spomienky. Aby sme neplýtvali našim časom, netrávili čas s ľuďmi, s ktorými sa necítime uvoľnení, nerobili veci, ktoré nás nebavia ale robíme ich, aby sme zaujali - aby sme robili to, čo skutočne chceme a trávili čas s ľuďmi, pri ktorých sa cítime byť sami sebou, spokojní, šťastní a motivovaní, pretože nepriznávať si, že náš čas je obmedzený, je druh sebaklamu, v ktorom sme doteraz my ľudia žili. Neriešili sme, že každý deň niekto umiera, cítili sme sa nesmrteľní a otázkou smrti sme sa začali zaoberať až vtedy, keď nám zomrel niekto blízky. A dokonca aj vtedy sme žili v určitom sebaklame, pretože každý z nás verí tomu, že ide žiť až do staroby, a tak si neustále hovoríme, že na všetko máme čas, pritom nemáme. Nevieme koľko tu budeme a vek neurčuje, kto má a kto ešte nemá umrieť. Každému jednému človeku na tejto krásnej planéte prajem to, aby žil presne tak dlho ako len chce - no zároveň si prajem, aby sme my ľudia nežili v sebaklame nesmrteľnosti a nezastaviteľnosti našich osobných hodín. 

Potrebovali sme stopku. Čas na to zastaviť a uvedomiť si, že môžeme byť materiálne šťastní, no naše vnútra sú prázdne a prahnú. Že veľa z nás je krásnych najmä zvonka, pritom vnútro začína hniť. Potrebovali sme stopku, aby sme si uvedomili, že Zem bez nás dokáže žiť, my bez nej nie. Pretože nebyť celej pandémie, neostaneme zatvorení doma, obmedzení, v začiatkoch aj v strachu o seba a svojich blížnych a nedoprajeme jej oddych od nás. Naše mylné, klamlivé hodnoty potrebovali prestavbu - pretože naši starkí a prastarkí vedeli, že zdravie, láska a šťastie sú tie pravé hodnoty, na ktorých to všetko stojí a na ktorých môžeme budovať naše ostatné, individuálne, životné hodnoty. 

Naše (zlé) životné štýly potrebovali byť zastrašené. Nestačí, že sme obklopovaní znečisteným životným prostredím a potraviny už nemajú také živiny ako kedysi, my naše pľúca ešte viac ničíme cigaretami a inými srandami, našu myseľ, črevá, pečeň a iné orgány ničíme litrami alkoholu, nedoprajeme si dostatok spánku a nevieme si oddýchnuť od elektroniky, elektromagnetického žiarenia, ani v prírode. Aj napriek osvete o psychickom zdraví naňho ľudia kašlú a mnohí žijú v sebaklame, že sú v pohode. Žijeme v sebaklame, že sa nebojíme času stráveného vo svojej vlastnej spoločnosti, že sme psychicky silní a niečo nás len tak nepoloží. Well, práve v tomto roku veľa ľudí pocítilo čo to znamená byť na tom psychicky naozaj zle a to všetko vďaka vírusu, ktorý ani voľným okom nevidíme. 

Ak by som napísala, že som kvôli opatreniam a obmedzeniam neprišla o nič, klamala by som. Prišla som o cestovanie, na ktoré som sa po maturite tak veľmi tešila. Prišla som o poriadne ukončenie strednej školy (graduáciu), na ktoré som sa tešila od jej začiatku. Prišla som o množstvo spomienok a príležitostí. Prišla som aj o množstvo peňazí, rovnako ako zvyšok mladých ľudí, ktorí brigádujú a ktoré tvorili a stále tvoria určitý zdroj môjho príjmu, dávajúc mi kúsok nezávislosti na rodičoch. Prichádzam o VŠ život, ktorý som si teda dištančne nepredstavovala. Prichádzam o posledné, krásne teen mesiace, ktoré som si ešte pred rokom myslela, že budem tráviť inak. Človek mieni, Boh mení. 

Zároveň som ale veľa získala. Či už sa jedná o osobné obohatenie mysle a duše skrz čítanie kníh, staraním sa o svoje psychické zdravie a pohodu alebo meditácie a jógu na nájdenie balansu, prínos je veliký. Splnil sa mi sen čím skôr opustiť strednú školu, ktorá mi priniesla viac bolesti ako radosti. Život ma zavial na miesto, kde sa cítim ako doma a obklopil ma skvelými ľuďmi. Odišli alebo sa vzdialili ľudia z môjho života, pri ktorých som už len zbytočne polievala (polo)mŕtvy kvietok nášho kamarátstva. Ľudia tento rok ešte viac ukázali svoje pravé tváre, čo mi pomohlo si veľa vecí v hlave a v živote usporiadať. Uvedomila som si, na čom mne osobne záleží a odosobnila sa od celospoločenských noriem, ktoré hovoria aký život je ten "správny". Pociťujem nesmierne šťastie, radosť, pokoj, lásku a vďačnosť. Jednoducho povedané, rok 2020 mi dal naozaj všetko a ja nemôžem inak, než povedať: "ĎAKUJEM TI NESPOČETNE VEĽAKRÁT."

Neviem, čo prinesie rok 2021, ale už teraz sa mi cnie za rokom 2020, ktorý nás o pár hodín opustí, pretože bol naozaj výnimočný, čarovný a krásny. Okrem toho, že sa 0 zmení na 1, sa nič iné nezmení. Na to aby sa niečo zmenilo navôkol nás, musí sa skôr zmena udiať v nás samotných. A ja verím, že to bude vec, ktorú si všetci tí, ktorí sa tak veľmi tešia na 2021, počas toho roku uvedomia. :) 

Ako vnímate rok 2020 vy? Bolo viac slastí alebo strastí?