tag:blogger.com,1999:blog-7823606624793790182024-03-22T05:45:13.891+01:00the efflorescence girlLea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.comBlogger223125tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-37624966829705115702021-08-30T17:28:00.002+02:002021-08-30T20:00:16.216+02:00"A nepošleš mi nejakú hot fotku?"<p style="text-align: justify;">Tento článok venujem vám. Dievčatám, slečnám, ženám, ktoré ste podľahli tlaku tejto doby. Ktoré ste sa podmanili do <strike>mužských</strike> hier, ktoré dnes na vás takmer každý skúša. Píšem vám ho z dôvodu, že ma smerovanie životov mladých a úžasných dievčat a žien mrzí a trápi. </p><p style="text-align: justify;">Spočiatku som chcela tento článok venovať čisto mladým, dospievajúcim dievčatám, no došlo mi, že to nie je problém len tejto vekovej kategórie. Tento problém sa týka každej jednej ženy, dokonca by som povedala, že to je problém nášho nežného pohlavia. A tým problémom je potreba pozornosti a uznania od opačného pohlavia. Inými slovami, <b>nedostatočná sebahodnota dnešných žien</b>. </p><p style="text-align: justify;">Či si to priznáme alebo nie, žijeme v pomerne divnej dobe. V dobe, v ktorej sa ľudia živiac sociálnymi sieťami (čo doteraz nevedia pochopiť naši starí rodičia), v dobe, v ktorej je vzhľad a vizuál prvotným impulzom k činom. Žijeme v dobe, ktorá problémy radšej potláča, než aby ich riešila. </p><p style="text-align: justify;">Generácia detí vo veku 9-15 doslova žije svoje životy na sociálnych sieťach. Sú to deti modernej, technologickej doby. A niet sa ani čomu čudovať, keď dnes je typický darček na Vianoce nejaké digitálne zariadenie. Každopádne z toho vyplyvajú aj rôzne iné riziká - a tými je čoraz viac <b>rozrastajúca sa pornografia</b> mladých dievčat a žiaľ, aj dospelých žien. </p><h2 style="text-align: left;">Aj ty môžeš byť pre niekoho vzor</h2><p style="text-align: justify;">Viem, že veľa z vás si teraz povie čo tu tá ide moralizovať, je to každého osobná vec, čo si kto pridá na internet. No musím vás vyviesť z omylu. Áno, to, že si dospelá žena pridá na internet obnažujúcu a provokatívnu fotku je jej osobná vec. Rovnako ako je osobná vec správanie sa verejne známych osobností na internete. Čo už ale nie je ich osobná vec je fakt, že práve takýto ľudia ovplyvňujú mladé dievčatá, ktoré sa neustále hľadajú a najmä, tvoria si svoju budúcnosť. </p><p style="text-align: justify;">Každá jedna z nás si hľadala v už spomenutom veku svoje vzory. Boli nimi naše kamarátky, rodinné známe, youtoberky, speváčky, herečky, tanečnice, spisovateľky alebo rôzne ženy na internete. Úprimne, som šťastná, že v dobe môjho dospievania ešte niečo ako influencer neexistoval (aspoň myslím, minimálne to nebolo ešte tak rozšírené). Dnes sú pre dievčatá vzory rôzne influencerky a ak mám byť úprimná, vzhľadovo pekné ženy, ktoré sa snažia napodobniť. Výsledok? Človek na ulici nevie, či má dievča 14 alebo 17. </p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjcwbLXv1-3mIPrboN0Ul1MQ-TFVN_St9PcHA6drXMfhGF4rRe9uzsdKPGbrXtzfHH_4HEtA7oBy2vEZnow3cFVUk0H5RSF8S6PWvLgbFagyd66eu5nCp-1r5amqi9OQEwNEkmozu8HYf0/s1600/IMG_5136.JPG" /></div><h2 style="text-align: left;"><span style="text-align: left;"><br /></span></h2><h2 style="text-align: left;"><span style="text-align: left;">Strata detstva </span></h2><p style="text-align: justify;">Spoločnosť na mladé dievčatá kladia veľmi veľa nárokov. Dievčatá sa snažia vyzerať staršie, krása ženy sa posudzuje podľa veľkosti pŕs a zadkov, a pokiaľ nemáte tiktok, akoby ste neexistovali. Dnes už je bežné, že dievčatá nosia v 12-13 rokoch umelé nechty, prefarbujú si vlasy, majú tetovania a piercingy (ktoré si robia navzájom alebo samé). Dnes už je bežné, že 14 ročné dievča vie viac o make-upe než 25 ročná žena. Dievčatá sa snažia vyzerať provokatívne a príťažlivo, a vedú sa súťaže, ktorá už má čo za sebou a v akom veku. Určite si niekto teraz poviete, že vyššie spomenuté sa robilo už dávno a nie je to nič nové. Samozrejme, robilo sa. No kedysi to robilo 1 dievča z 10, dnes je to 8 z 10. A to už je na zamyslenie sa. Spoločnosti, rodičov, dievčat, chlapcov. </p><p style="text-align: justify;">Dievčatá sa dnes snažia rýchlo dospieť a vstúpiť do dospeláckeho života. Nechcú, aby ich niekto považoval za dievčatá a mladé slečny, ale aby ich spoločnosť a okolie bralo za mladé ženy, ktoré si môžu robiť čo len chcú a ktoré majú právo o svojich životoch rozhodovať samé. Ich túžba byť príťažlivé a chcené vyústila už do spomenutého problému, ktorým je <b>detská pornografia</b>. Niečo, čo je vlastne trestný čin, no dnes sa už slovo nudesky bežne používa a nikto neostane zhrozený, keď uvidia fotku 14-ročného (polo)nahého dievčaťa. A prečo sa to vlastne deje? Základ podľa mňa osobne tvoria 3 hlavné veci. Jedná sa o: </p><p style="text-align: left;"></p><ol style="text-align: left;"><li style="text-align: center;">internetový svet</li><li style="text-align: center;">ľahostajnosť rodičov</li><li style="text-align: center;">chlapci a muži</li></ol><p></p><p style="text-align: justify;">Internetový svet vie neskutočne moc ovplyvniť vnímanie a hodnoty ľudí. Pokiaľ tieto dievčatá na internete uvidia 18 ročnú babu, ktorá sa fotí vyzývavo a má veľa likes, komentárov a followerov, budú to robiť taktiež. A vtedy už nezáleží na hodnotách, ktoré sa im v škole a doma ľudia snažili vštepovať. Všetko ide bokom, hlavne aby dostali uznanie od anonymných ľudí, resp. mladých chlapcov a mužov. </p><p style="text-align: justify;">Ďalším problémom je fakt, že rodičia dnes deťom dávajú podľa môjho názoru až príliš veľa slobody. Dôverujú, ale nepreverujú. Svoje deti rozmaznávajú veriac, že to je správne, pritom to robí viac škody než úžitku. Rodič dá dieťaťu mobil a dáta, mysliac si, že na tom bude kukať mačičky na internete a písať si s kamarátmi zo školy. Miesto toho dnes deti navštevujú staré známe omegle, po nociach volajú a píšu si s cudzími chalanmi/mužmi a posielajú nahé fotky. </p><p style="text-align: justify;">Tretím a rovnako dôležitým dôvodom ako boli predchádzajúce dva sú už spomínaní chlapci a muži. Tí v celej tejto skladačke tvoria veľmi dôležitú časť. Pokiaľ si chlapci a muži nezačnú ženy vážiť a vidieť v nich viac ako len peknú tváričku s dobrým telom, môžeme robiť osvetu akú chceme, dievčatá im vždy podľahnú. Ony sa chcú cítiť pekné, príťažlivé a ocenené. </p><h2 style="text-align: left;">Jednoduchá rovnica </h2><p style="text-align: justify;">Čo s tým celým vlastne robiť? Tož otázka. Osobne verím v jednoduchú rovnicu. </p><h3 style="text-align: center;">S+E+H=LS</h3><p style="text-align: justify;"><b>Sebaláska</b> žien je niečo, o čom sa veľmi veľa rozpráva. No primárne sa cieli na dospelé ženy, prípadne ženy hraničiace s dospelosťou. Neučíme dievčatá, že sú vo vývoji a hocijaká diéta alebo veľa športu im môže uškodiť. Neučíme ich, že na vyskúšanie alkoholu a cigariet majú ešte čas, a zároveň že sa na tom môžu stať závislé a pokaziť si život. Nehovoríme im o tom, ako príliš skorý sexuálny život môže narušiť ich fyzický a psychický vývoj. Neukazujeme im dostatočne to, že sú krásne a úžasné také aké sú a že nemusia podliehať trendom, z ktorých väčšina je trvalá. Je načase začať sa venovať aj tejto cieľovej skupine, pretože už dávno ich nemôžeme brať za deti, ktoré sa k už spomenutým veciam dostanú až pri hranici dospelosti. Príchodom modernej doby nezabránime prítoku informácií, no môžeme im pomôcť rozlíšiť tie dobré a zlé, a nasmerovať ich správnym smerom. Ukázať im ich vnútornú a aj vonkajšiu krásu. Ukázať im to neskutočné množstvo možností a príležitostí, ktoré na ne čakajú. Dokázať im, že hodnotenie chlapcov a mužov neurčuje ich kvality a krásu. Vysvetliť im, že je správne si počkať na svoju <b>prvú veľkú lásku</b> a neponúkať sa chlapom len preto, lebo im dá kompliment. Snažiť sa im poukázať na to, čo to tá láska vôbec je. Jednoducho povedané byť tu pre ne, byť im vzorom a považovať ich za rozumné bytosti, ktoré len potrebujú popostrčiť tým správnym smerom.</p><p style="text-align: justify;">Edukácia chlapcov je kapitola, ktorej by som sa chcela venovať viac. Každopádne je načase naučiť chlapcov, že žena nie je sexuálny objekt. Proste nie. Je načase, aby sa matky začali o svojich synov viac zaujímať a rozprávať sa s nimi na túto tému. Je načase vychovávať chlapcov, ktorí sa stanú skvelými mužmi, ktorí si ženy budú vážiť a nie ich využívať. Je dôležité vysvetliť im, že čo najviac sexuálnych skúseností alebo nudes od žien z nich borcov nerobí, práve naopak. Musíme im vysvetliť a odmalička vštepovať, že v tejto skladačke hrajú veľmi veľkú rolu, pretože rovnako ako oni sa chcú páčiť dievčatám, dievčatá sa chcú páčiť im. A preto by sa mali snažiť byť tými pravými chlapcami a mužmi a jednoducho vedieť, čo je správne a čo naopak nie. </p><p style="text-align: justify;">Hodnoty ľudí sú niečo, čomu sa venujem a v osobnom živote neustále skúmam a pozorujem. Pokiaľ bude svet nastavený na sexuálnu, pornografickú nôtu a my ľudia to budeme podporovať, nič sa nezmení. Mám pocit, že tým, že sa ľudia snažia verejne riešiť tabu témy niekedy môžu aj uškodiť. Dávnejšie <b>sexualita</b> a <b>nahota</b> boli brané v spoločnosti ako jedno veľké nie, dnes už je to normálne fotiť sa tak na sociálne siete a pre random ľudí. Čím viac sa sexualita rieši, tým viac sa tomu všetko prispôsobuje - obsah na internete, reklamy v TV, albumy spevákov, texty piesní a tak ďalej. Všetko sa momentálne točí ohľadom vzťahov, sexu a nahoty. Je prirodzené, že sa ľudia zaujímajú o svoju sexualitu, no nie je prirodzené z toho robiť vec, ktorú zdieľame s každým, ako keby to nebolo niečo intímne a špeciálne. Podporovanie propagácie sexuality začína už viac škodiť než pomáhať. Z cieľa spraviť zo sexu normálnu tému, za ktorú sa ľudia nemusia hanbiť sa stala téma n.1, kedy sa s random ľuďmi rozprávame o našich sexuálnych skúsenostiach a nemáme problém poslať mu nudesky. Miesto pomoci sme si na seba ušili ďalšiu búdu v podobe detskej pornografie. </p><p style="text-align: justify;">Ak sa zameriame ako spoločnosť na tieto 3 body, dosiahneme cieľu, ktorým je lepšia spoločnosť. Spoločnosť, v ktorej bude pre dievčatá bezpečné a zároveň plnohodnotné vyrastať, a formovať svoje osobnosti. Spoločnosť, v ktorej <b>nebude vládnuť sex</b>, ale skutočné spojenie dvoch ľudí, ktorí sa úprimne ľúbia. V takej spoločnosti si dievčatá budú vážiť samé seba a budú vedieť, že aj napriek tomu, že sa nejaká žena na internete obnažuje, neznamená to, že to je správne a majú to robiť aj ony, inak sa im nedostane ocenenia, lásky a pozornosti. Naopak, chlapci nebudú dievčatá namotávať a brať ich ako čísla, ale osoby s dušou, ktoré si zaslúžia milých slov a klasického randenia. Že si obe pohlavia uvedomia, že sú dôležitejšie veci ako veľké prsia a tehličky na bruchu. Musíme investovať svoj čas do mladšej generácie a spraviť tak z tohto sveta krajšie miesto. </p><p style="text-align: justify;">Som večný optimista, a tak verím, že tento článok si nájde svoje miesto na internete a prečíta si ho ako dievča, tak aj chalan. Veľmi si želám, aby sme spoločnými silami spravili z tohto sveta lepšie miesto, a aby sme vychovávali správnych chlapcov a správne dievčatá. No najviac zo všetkého si želám, aby sa z detskej pornografie stala minulosť. Aby si dievčatá uvedomili svoju silu, výnimočnosť a fakt, že iba chudák si bude pýtať <b>nudesky</b> a vidieť v nich len dievča s pekným telom a tvárou. </p><p style="text-align: justify;">PS1: Pokiaľ si mladé dievča, zamysli sa nad tým a porozmýšľaj o tom, či to, čo robíš a ako sa prezentuješ je správne. Predstav si svoje staršie ja ako by hľadelo teraz na teba, čo by si myslelo a cítilo. Nepáči sa ti to? Tak to zmeň. </p><p style="text-align: justify;">PS2: Pokiaľ si žena a našla si sa v tomto článku, veľmi pekne ťa prosím, pouvažuj nad svojím prezentovaním sa na sociálnych sieťach. Ak máš vplyv, využi ho správne a buď tým správnym vzorom, ktorý dnešný <strike>skazený</strike> svet potrebuje. </p><p><br /></p>Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-5466845570389931572021-02-07T19:10:00.000+01:002021-02-07T19:10:59.028+01:00Pre teba, osôbku, ktorá sa v tom celom zamotala<p style="text-align: justify;">Tento článok píšem pre teba. Pre človeka práve čítajúceho si tento článok, ktorý má o sebe pochybnosti, ktorý má pocit, že mu v živote nič nevychádza, ktorý má pocit, že všetko len kazí a ubližuje ostatným, ktorý má strach, čo si o ňom myslia ostatní. Pre človeka, ktorý verí tomu, že si nezaslúži lásku a nezaslúži si byť ľúbený, pretože je "zlý".</p><p><img border="0" data-original-height="1080" data-original-width="1080" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgXiXapNzZqW7tWsEsnoWlT2Gqjqf3Dn69AkRYltJCi-UkkawbUtgfB0DGuxuuyTXE6-3iBCPcCWDrF0vGSAjOSZf-n3OfVbX5F8Y07jhNyZZXEa86DiAm93T7IihvxoampeiNpwSg5Nsc/s16000/IMG_5655.jpg" /></p><p style="text-align: justify;">Dúfam, že aj napriek všetkým zlým myšlienkam o sebe samom si uvedomuješ, že si úžasný. Viem, že naša myseľ je niekedy pekne zákerná a hrá sa s nami kadejaké hry. Viem, že niekedy ju nevieš zastaviť a stále sa dostávaš do viac temných zákutí svojej mysle, častokrát nedopatrením, pretože v hĺbke svojej duše neustále dúfaš, že zajtra sa to už opakovať nebude. Viem, že je ťažké s ňou bojovať, hlavne keď sa ťa snaží presvedčiť o opaku toho, čo ti iní hovoria a snažia sa ti dokazovať. No najmä viem, že je nesmierne ťažké vymaniť sa z jej nadvlády, ktorú nad tebou prebrala každý jedenkrát, kedy si s ňou a všetkým tým množstvom myšlienok nedokázal viac bojovať, pohlcujúc ťa celého. Chcem ale aby si vedel, že s mysľou bojuje každý jeden z nás. Nikto nemá svoj shit together. Každý sa niekedy cíti ako nikto a berie sa za zlého človeka. Nie si v tom sám a NAJMÄ tvoja myseľ neurčuje tvoju hodnotu a to, kým skutočne si. Všetci sme len ľudia, ktorí sa snažia žiť najlepšie ako vedia - a počas tohto procesu každý z nás robí chyby, dokonca ubližujeme iným aj keď veľmi moc nechceme, lebo ten hlas mysle v nás je taký silný, že prekričí aj to, čo nám vraví srdce. O čo ťa ale prosím je, aby si po prečítaní týchto mojich slov veril, že nabudúce, keď tie zlé myšlienky opäť prídu, že sa s nimi dokážeš popasovať - nebude to jednoduché, ale každý jedenkrát budeš voči tomu odolnejší a postupne sa dostaneš z toho tmavého miesta, kde práve teraz si, ktoré ti hovorí, že to už lepšie nikdy nebude a ostaneš kvôli tomu sám. Pretože nech si ktokoľvek, si úžasný a hodný lásky - takej, pri ktorej máš až pocit, že žiješ v rozprávke alebo snívaš ten najkrajší sen. Dovoľ láske, ktorú ti dávajú tvoji najbližší, aby ťa celého obsiahla a hlavne, nechaj sa ňou viesť, nepochybuj o nej - pretože človek, ktorý sa na teba pozerá očami lásky vidí, kto skutočne si, vidí v tebe to, čo ty kvôli tým svojím zlým myšlienkam vidieť nemôžeš. </p><p style="text-align: justify;">Viem, že tvoje zlé myšlienky ti spôsobujú veľkú bolesť, stres, smútok. Príjmi všetky tieto emócie, nesnaž sa ich zatlačiť späť do úzadia. Niekedy v sebe nevedome ukladáme to, čo nás trápi, mrzí, bolí alebo aj veci, s ktorými sa nevieme/nechceme popasovať. Začne sa v nás kopiť akási negatívna kôpka, ktorá nás ťaží na duši. Preto ťa prosím o to, aby si sa zmieril so všetkým - so svojimi nie práve najlepšími rozhodnutiami; so svojími chybami a zlými vlastnosťami; s tým, že nie vždy ti všetko vyšlo a pohorel si; s faktom, že nie si dokonalý a aj ty si ublížil; s tým, že nie si taký, aký túžiš byť. Všetko to začína prijatím tým, kto som, prijatím toho nášho reálneho obrazu - pretože aj napriek tomu, že si spravil zlé rozhodnutia, spravil si aj tie dobré; pretože tvoje chyby ťa robia jedinečným a človek musí mať aj zlé vlastnosti kvôli dualite; pretože aj napriek pár zlyhania si dokázal skvelých vecí, kedy si bol na seba hrdý; pretože tak ako si ublížil ty niekomu, aj tebe bolo ublížené; pretože to, kým túžiš byť môžeš byť a v podstate už aj si, len musíš samému sebe odpustiť a tú pomyselnú negatívnu kôpku v sebe zapáliť a sledujúc, ako sa mení na popol opäť uzrieť samého seba, tú peknú dušu, ktorú ty nemáš možnosť vidieť, lebo ti v tom bránila tá kôpka odpadu. Možno si hovoríš, že takto to nefunguje a tvoja minulosť tu bude stále s tebou, čo je pravda, pretože tvoja minulosť ťa zaviedla na miesto, kde práve teraz si. Minulosť tu ale nie je na to, aby z nás neustále cucala energiu a spôsobovala overthinkingovanie, ktoré koniec koncov skončí zlými myšlienkami o sebe samom - je tu na to, aby sme sa z nej poučili a boli s ňou v mieri. Pretože nech už je akokoľvek temná, priviedla ťa na miesto a k ľuďom, pri ktorých ti dáva možnosť robiť veci inak, začať odznova. Prítomnosť je to, čo určuje, kým som - to, ako konám, ako myslím, čo robím a práve ona určuje tvoju budúcnosť. Čo týmto chcem povedať? Aby si žil v prítomnom momente a užíval si to, čo ti život ponúka, nežil myšlienkami v minulosti a ani v ďalekej budúcnosti, pretože je chyba nebyť tu a teraz a vytvárať si dôvody na zlé myšlienky. Ver mi, že všetko bude v najlepšom poriadku s celým tvojom mini vesmírom v ktorom žiješ a ktorý si tvoríš. </p><p style="text-align: justify;">Týmito mojimi slovami ti chcem povedať, že si úžasný. Preto nevešaj hlavu dolu, ale zdvihni ju a obzri sa okolo seba - na všetko to šťastie, ktoré ťa obklopuje; na všetky príležitosti, ktoré na teba čakajú; na všetku tú radosť, ktorú zažiješ. Život je príliš krátky na to, aby sme žili v sebaľútosti a neužívali si to, čo nám ponúka - a veru, nie je toho málo. Život je plný ups and downs, no nedovoľ mu, aby tie downs tvorili z neho veľkú časť. Zaslúžiš si len to najlepšie, pretože si úžasný, jedinečný a najmä hodný lásky. Kto skutočne si? Odpoveďou na túto otázku je obraz teba v tvojej hlave, keď si predstavíš tú najlepšiu verziu seba samého. To všetko si - tak si dovoľ tým byť, pretože tvoji najbližší ťa presne tak vidia. </p>Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-12851641921627103622020-12-31T17:35:00.001+01:002020-12-31T17:35:33.635+01:00Vďačnosť vo mne <p style="text-align: justify;">Verím, že 2020 je rokom, ku ktorému sa budú vyjadrovať aj ľudia, ktorí sa inakšie vyjadrovať nezvykli. Aj napriek faktu, že na internete a najmä Instagrame sa objavujú posty, ktoré sa snažia ľuďom ukázať v čom bol tento rok pozitívny, prevláda skôr ten negatívny názor. My ľudia máme takú zvláštnu vlastnosť, že veľmi radi budeme rozprávať o všetkom negatívnom a zlom, no zastaviť sa, zaujať odstup a byť objektívny, nevidieť vo všetkom len to zlé, pretože nič na tomto svete nie je len biele alebo čierne, nakoľko všetko je dualita, to už je pre nás ťažšie. Týmto naším nevedomým vzorcom sa len zbytočne cyklíme v kruhu a uniká nám krása toho všetkého, čo máme a čo nás obklopuje. Treba len otvoriť oči, myseľ a srdce. </p><p style="text-align: justify;">Ako som už vyššie spomenula, všetko je dualita, a tak každý jeden rok, nie len 2020, nám ľuďom dal nie len dobré, ale aj zlé. Tento rok sme v tom ale všetci spolu - spolu naraz bojujeme s pandémiou, so stále horším stavom našej Matky Zemi, s finančnými problémami, s domácim násilím a inými celosvetovými problémami. Do toho si každý riešime svoje osobné slasti a strasti. Niekomu to môže prísť, že jedinec má toho na pleciach naložené asi až moc. Osobne si myslím, že sme takúto menšiu facku ako ľudstvo potrebovali. Aby sme našu slobodu nebrali ako samozrejmosť a nešli 17.11. do ulíc len zo zvyku, nevediac, čo to vôbec znamená žiť s obmedzenou slobodou. Aby sme nebrali ako samozrejmosť, že sa ráno prebudíme do ďalšieho dňa. Aby sme si vážili strechu nad hlavou, skriňu plnú oblečenia, plnú chladničku, teplo našich blízkych. Aby sme boli vďační za to, že môžeme cestovať a spoznávať nových ľudí, kultúry, zvyky, miesta a boli vďační za možnosť vytvárať si spomienky. Aby sme neplýtvali našim časom, netrávili čas s ľuďmi, s ktorými sa necítime uvoľnení, nerobili veci, ktoré nás nebavia ale robíme ich, aby sme zaujali - aby sme robili to, čo skutočne chceme a trávili čas s ľuďmi, pri ktorých sa cítime byť sami sebou, spokojní, šťastní a motivovaní, pretože nepriznávať si, že náš čas je obmedzený, je druh sebaklamu, v ktorom sme doteraz my ľudia žili. Neriešili sme, že každý deň niekto umiera, cítili sme sa nesmrteľní a otázkou smrti sme sa začali zaoberať až vtedy, keď nám zomrel niekto blízky. A dokonca aj vtedy sme žili v určitom sebaklame, pretože každý z nás verí tomu, že ide žiť až do staroby, a tak si neustále hovoríme, že na všetko máme čas, pritom nemáme. Nevieme koľko tu budeme a vek neurčuje, kto má a kto ešte nemá umrieť. Každému jednému človeku na tejto krásnej planéte prajem to, aby žil presne tak dlho ako len chce - no zároveň si prajem, aby sme my ľudia nežili v sebaklame nesmrteľnosti a nezastaviteľnosti našich osobných hodín. </p><p style="text-align: justify;">Potrebovali sme stopku. Čas na to zastaviť a uvedomiť si, že môžeme byť materiálne šťastní, no naše vnútra sú prázdne a prahnú. Že veľa z nás je krásnych najmä zvonka, pritom vnútro začína hniť. Potrebovali sme stopku, aby sme si uvedomili, že Zem bez nás dokáže žiť, my bez nej nie. Pretože nebyť celej pandémie, neostaneme zatvorení doma, obmedzení, v začiatkoch aj v strachu o seba a svojich blížnych a nedoprajeme jej oddych od nás. Naše mylné, klamlivé hodnoty potrebovali prestavbu - pretože naši starkí a prastarkí vedeli, že zdravie, láska a šťastie sú tie pravé hodnoty, na ktorých to všetko stojí a na ktorých môžeme budovať naše ostatné, individuálne, životné hodnoty. </p><p style="text-align: justify;">Naše (zlé) životné štýly potrebovali byť zastrašené. Nestačí, že sme obklopovaní znečisteným životným prostredím a potraviny už nemajú také živiny ako kedysi, my naše pľúca ešte viac ničíme cigaretami a inými srandami, našu myseľ, črevá, pečeň a iné orgány ničíme litrami alkoholu, nedoprajeme si dostatok spánku a nevieme si oddýchnuť od elektroniky, elektromagnetického žiarenia, ani v prírode. Aj napriek osvete o psychickom zdraví naňho ľudia kašlú a mnohí žijú v sebaklame, že sú v pohode. Žijeme v sebaklame, že sa nebojíme času stráveného vo svojej vlastnej spoločnosti, že sme psychicky silní a niečo nás len tak nepoloží. Well, práve v tomto roku veľa ľudí pocítilo čo to znamená byť na tom psychicky naozaj zle a to všetko vďaka vírusu, ktorý ani voľným okom nevidíme. </p><p style="text-align: justify;"><img border="0" data-original-height="1080" data-original-width="1080" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEifMuk_7XfCmc5_ootWniU7P7xyAHgxBHyspLDcC6rrzgJnySmT-AbfEKEqyKZ9bil8fW-tSOFyvsyiDdUPD4X19MktLnnuD0Oztbv0azGziQ06VSzPfP2042KTd1eJFJPfyQpjWJgDG20/s16000/2020.png" /></p><p style="text-align: justify;">Ak by som napísala, že som kvôli opatreniam a obmedzeniam neprišla o nič, klamala by som. Prišla som o cestovanie, na ktoré som sa po maturite tak veľmi tešila. Prišla som o poriadne ukončenie strednej školy (graduáciu), na ktoré som sa tešila od jej začiatku. Prišla som o množstvo spomienok a príležitostí. Prišla som aj o množstvo peňazí, rovnako ako zvyšok mladých ľudí, ktorí brigádujú a ktoré tvorili a stále tvoria určitý zdroj môjho príjmu, dávajúc mi kúsok nezávislosti na rodičoch. Prichádzam o VŠ život, ktorý som si teda dištančne nepredstavovala. Prichádzam o posledné, krásne teen mesiace, ktoré som si ešte pred rokom myslela, že budem tráviť inak. Človek mieni, Boh mení. </p><p style="text-align: justify;">Zároveň som ale veľa získala. Či už sa jedná o osobné obohatenie mysle a duše skrz čítanie kníh, staraním sa o svoje psychické zdravie a pohodu alebo meditácie a jógu na nájdenie balansu, prínos je veliký. Splnil sa mi sen čím skôr opustiť strednú školu, ktorá mi priniesla viac bolesti ako radosti. Život ma zavial na miesto, kde sa cítim ako doma a obklopil ma skvelými ľuďmi. Odišli alebo sa vzdialili ľudia z môjho života, pri ktorých som už len zbytočne polievala (polo)mŕtvy kvietok nášho kamarátstva. Ľudia tento rok ešte viac ukázali svoje pravé tváre, čo mi pomohlo si veľa vecí v hlave a v živote usporiadať. Uvedomila som si, na čom mne osobne záleží a odosobnila sa od celospoločenských noriem, ktoré hovoria aký život je ten "správny". Pociťujem nesmierne šťastie, radosť, pokoj, lásku a vďačnosť. Jednoducho povedané, rok 2020 mi dal naozaj všetko a ja nemôžem inak, než povedať: "ĎAKUJEM TI NESPOČETNE VEĽAKRÁT."</p><p style="text-align: justify;">Neviem, čo prinesie rok 2021, ale už teraz sa mi cnie za rokom 2020, ktorý nás o pár hodín opustí, pretože bol naozaj výnimočný, čarovný a krásny. Okrem toho, že sa 0 zmení na 1, sa nič iné nezmení. Na to aby sa niečo zmenilo navôkol nás, musí sa skôr zmena udiať v nás samotných. A ja verím, že to bude vec, ktorú si všetci tí, ktorí sa tak veľmi tešia na 2021, počas toho roku uvedomia. :) </p><p style="text-align: center;">Ako vnímate rok 2020 vy? Bolo viac slastí alebo strastí? </p>Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-38763457033853842172020-12-21T16:00:00.002+01:002020-12-21T16:00:46.720+01:00Stres, duševné zdravie, imunita<p style="text-align: justify;">Tento rok je po dlhej dobe iný, doslova odlišný od minulých rokov. Nikomu z nás by na Nový rok nebolo napadlo, že príde pandémia, ktorá nás na istú dobu odstaví a kvôli ktorej budeme musieť zmeniť prístup k životu, ale aj k sebe samým. Celé toto obdobie mi ale ukázalo, že aj ľudia, ktorí si o sebe myslia, že sú psychicky silní a že život je gombička až tak silní nie sú. Že každý máme nejaké to slabé miesto, o ktorom nehovoríme, možno o ňom ani nevieme, ale existuje a keď ho niekto alebo niečo nájde, dokáže nás to vyviesť z rovnováhy a dostať do začarovaného kruhu paniky, strachu, úzkostí. </p><p style="text-align: justify;">Od začiatku pandémie som aj ja sama pocítila stavy úzkosti, paniky, smútku a stresu. Všetko sa menilo doslova z hodiny na hodinu, nemohli sme si byť naozaj ničím istí. Mňa to na(ne)šťastie zastihlo v období maturity a prijímačiek na VŠ, čo mi celú tú situáciu, v ktorej sme sa všetci ocitli po prvýkrát, spravilo o kus viac stresujúcejšou. O tom, či budú alebo nebudú ústne maturity nikto nevedel - ako by sme aj mohli, keď mali byť a o hodinu už opäť nie. Fungovanie našej novozvolenej vlády nešlo podľa predstáv a doteraz tá komunikácia niekde viazne. Nevedela som čo skôr - či sa venovať maturite, ktorá mohla, ale nemusela byť alebo sa venovať viac VŠ a prijímačkám na ne. Celá istota, ktorú som v tedajší svet mala bola razom fuč. Bolo pre mňa nesmierne ťažké fungovať, rozhodovať sa, dokonca niečo plánovať pár dní dopredu. Úzkosti a panika sa doslova stali akýmisi položkami na "to-do" liste, nakoľko bez nich by ten deň pre mňa už bol divný. Dostala som sa do stavu, kedy som už nevedela ako vypnúť, zrelaxovať sa, upokojiť sa, jednoducho len byť. Bola som v ústavičnom zhone, strese, neistote - a žiaľ, tie pocity trvajú doteraz, aj keď už (vďakabohu) v menšej miere ako vtedy. </p><p style="text-align: justify;">Momentálne som už na VŠ, šťastná, spokojná a za všetko vďačná. Život sa mi otočil o 180 stupňov a aj keď som z tejto zmeny mala mierny strach, som rada, že sa stala, že som zmenila kruh ľudí, miesto bývania a konečne pocítila ten čerstvý vzduch a pocit slobody, ktorý som už tak dlho a moc potrebovala. </p><p style="text-align: justify;">Každopádne práve vďaka štúdium na VŠ som si uvedomila, že stres, panika a úzkosti tú budú vždy. Že to je najmä o našom postavení sa vonkajším, externým okolnostiam, aký postoj a mindset k tomu zaujmeme. Na strednej škole som si myslela, že na vysokej sa stresovať nebudem, predsa len, o nič nejde. Strednú školu spolu s maturitou už dokončenú mám, a tak ak by som si náhodou vybrala zle alebo tú školu naopak nezvládala, stále môžem začať niekde inde, odznova, pretože život nám neustále ponúka množstvo nových príležitostí a možností. No opak je pravdou a ja zisťujem, že to je v nás, ľuďoch, nachádzať si neustále nové dôvody na stres a paniku. Že radi robíme z komára somára a ako keby prikladáme všetkému rovnakú váhu, prioritu, čo nám spôsobuje úzkosti a pocit neustáleho napätia. </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgk-U6DyenwDfWctETNCXM2joYpComCVscrFca_zlu9pP4RUILe48hPIIImvR3I-woIcoe5Veb0a4kSVPo39ImklmYU_z4yHbu7SImDzfkAUf_h5AKA696vVPXKE5pit_H6KwWcMHo2EVk/s2048/IMG_1505_jpg.JPG"><img border="0" data-original-height="1080" data-original-width="1080" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgk-U6DyenwDfWctETNCXM2joYpComCVscrFca_zlu9pP4RUILe48hPIIImvR3I-woIcoe5Veb0a4kSVPo39ImklmYU_z4yHbu7SImDzfkAUf_h5AKA696vVPXKE5pit_H6KwWcMHo2EVk/w604-h640/IMG_1505_jpg.JPG" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><p style="text-align: left;"><span style="text-align: left;">Stres, neustále napätie a úzkosti nie lenže ničia naše duševné zdravie, ale zároveň ovplyvňujú našu <a href="https://www.benulekaren.sk/oslabena-imunita" target="_blank"><span style="color: #a2c4c9;">imunitu</span></a>, ktorá je základným pilierom pre správne fungovanie nášho tela a ktorá je pre nás doslova alfa omegou. Každý deň sa potýka s množstvom baktérií a vírusmi, bojuje s nimi, aby nám zaisťovala zdravie. Málokto si tento fakt uvedomuje a tým pádom častokrát či už vedome alebo nevedome robíme vecí, ktoré jej ubližujú a narúšajú jej schopnosť nás ochraňovať. Či už sa jedná o nedostatočne výživnú stravu, veľa cukru, kávy, alkoholu, cigariet alebo nedostatok spánku, príliš veľa stresu a nedostatok socializácie, všetko sú to veci, ktoré ju narúšajú a spôsobujú v našom tele nesúlad. </span></p><p style="text-align: left;"><span style="font-family: inherit;">Určite ste už počuli o tom, že vám niekto hovoril, aby ste si posilňovali imunitu. Väčšinou to začína práve na jeseň, kedy sa aj príroda a svet okolo nás mení a máme takú akúsi automatickú potrebu sa o seba viac starať a viac sa ponárať do seba samotných. Aj keď niektorí lekári tvrdia, že imunita sa posilňovať nedá, nie je tomu úplne tak. Či už si to chceme alebo nechceme priznať, nemôžeme sa porovnávať s našimi starými alebo prastarými rodičmi, že oni pre to nič nerobili a boli zdraví. Pretože vtedy naša planéta nebola tak neskutočne znečistená ako je teraz. Vtedy potraviny ešte skutočne mali svoje výživové hodnoty a ľudia jedli všetko, neriešili či je v jedle cibuľa. Ľudia nefungovali ako roboti bez oddychu, nenaháňali sa za peniazmi, neponocovali dlho do noci, nemali technológie, neriešili nádchu antibiotikami. Doba vtedy a doba teraz je neskutočne rozdielna, a preto nie je možné ich porovnáť a žiť v tom, že moja imunita skutočne funguje na 100%. </span></p><p style="text-align: justify;">Stres už je charakterizovaný ako choroba 21.storočia. Ja sama si uvedomujem, že je to môj každodenný spoločník, aj keď na to hrdá nie som. A keďže sa blíži obdobie skúškového a úprimne, sám život je teraz pomerne stresujúci a zmeniť svoj mindset a dostať stres pod kontrolu nejde zo dňa na deň, rozhodla som sa zaobstarať si veci, ktoré mi pomôžu posilňovať si imunitu, a tak nedať stresu ďalšie príležitosti na to, ničiť aj moje fyzické telo. A nakoľko doma väčšinou nakupujeme práve z BENU lekárne, voľba padla na nich. Po dlhšom hľadaní toho pravého orechového som našla dva produkty, ktoré mi prišli ako tá správna voľba pre mňa. Jedná sa o tabletky Stressease a extrakt z echinacei. </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMhC4Yi8tujq2Gclc36LyfN6RxpPAqjsn_xwhGvpdv8p4815ZSb2aIM3Ul0BrsJptZWJEgqtWFJAd2k4tnleqOmeSTnspJZ6umYIwzIEUI2dfQdwmXQysS1ajJ01ekb5s8Z6IPxJ85bL4/s2048/IMG_1502_jpg.JPG"><img border="0" data-original-height="1080" data-original-width="1080" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMhC4Yi8tujq2Gclc36LyfN6RxpPAqjsn_xwhGvpdv8p4815ZSb2aIM3Ul0BrsJptZWJEgqtWFJAd2k4tnleqOmeSTnspJZ6umYIwzIEUI2dfQdwmXQysS1ajJ01ekb5s8Z6IPxJ85bL4/w480-h640/IMG_1502_jpg.JPG" /></a></div><p style="text-align: justify;">Stressease sú tabletky od firmy <a href="https://www.benulekaren.sk/jamieson" target="_blank"><span style="color: #a2c4c9;">Jamieson</span></a>. Doma máme práve od tejto značky aj iné vitamíny s ktorými sme maximálne spokojní nie len my, ale aj moji starí rodičia. Preto som neváhala a šancu dala práve stressease, ktorého tabletky v sebe obsahujú 13 vitamínov a minerálov. Celkovo je tento produkt navrhnutý tak, aby podporil správnu činnosť nervového systému, pomohol odstrániť vyčerpanie a únavu, aby prispel k správnemu fungovaniu imunitného systému a psychiky, ako aj podporili zdravie nechtov, pokožky, vlasov a kostí. V balení je dokopy 90 tabliet, pričom sa odporúča ich užívať každý deň s jedlom, tým pádom vám toto jedno balenie vydrží až 3 mesiace. Užívam ich zatiaľ pomerne krátko, avšak už za tú dobu som si stihla všimnúť menšie napätie a vnútornej "ťažoby". A ak vás náhodou aj stres netrápi (čo verím, že každého áno), odporúčam tieto tabletky aj ako doplnok výživy, nakoľko všetky základné vitamíny a minerály v ňom obsiahnuté sú. :) </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjrpCEiOpkySHueFgqVZc0OqLAHV7u_F_peUiRz3go0YCtIUDVVUKfID5OitIpp0Zf-JbT2B55eOevWdxmXzGWICrGJsInNxIcnCmot3Ylfh-uuMzyM3bd9DL8B0eQtCjV5DF2NFOUoofQ/s2048/IMG_1500_jpg.JPG"><img border="0" data-original-height="1080" data-original-width="1080" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjrpCEiOpkySHueFgqVZc0OqLAHV7u_F_peUiRz3go0YCtIUDVVUKfID5OitIpp0Zf-JbT2B55eOevWdxmXzGWICrGJsInNxIcnCmot3Ylfh-uuMzyM3bd9DL8B0eQtCjV5DF2NFOUoofQ/w480-h640/IMG_1500_jpg.JPG" /></a></div><p style="text-align: justify;">U nás doma sa snažíme vždy všetko riešiť najprv alternatívne a až v krajnej možnosti pristúpiť k liekom. Už dlhšie sme doma mali tabletky z echinacei, ktorá je známa tým, že sa používa ako podpora správneho fungovania imunitného systému. Nakoľko som s ňou mala takisto dobré skúsenosti, tentokrát som sa rozhodla zobrať si ju vo forme extraktu, ktorý sa okrem vnútorného použitia dá použiť aj na to vonkajšie. V tom prípade je vhodná na drobné poranenia pokožky a plesňové infekcie ako pokožky tak aj ústnej dutiny. Vnútorne sa odporúča používať minimálne 7 dní na dosiahnutie požadovaného účinku, nie však dlšhie ako 8 týždňov bez prestávky. Mne z nej už celkom ubudlo, takže si plánujem objednať aj ďalšie balenie, nakoľko <span style="color: #a2c4c9;"><a href="https://www.benulekaren.sk/echinacea" target="_blank"><span style="color: #a2c4c9;">echinacea</span></a> </span>je poklad medzi bylinkami a jej využitie je naozaj široké. Ja ju plánujem ešte použiť na pokožku, kde sa mi tvoria drobné ranky, nakoľko pôsobí protizápalovo, a tak verím, že si aj s týmto menším problémikom poradí. Každopádne je to skvelý doplnok na prevenciu viróz, chrípok a prechladnutí, čo sa najmä v tomto chladnom, zimnom období zíde. </p><p style="text-align: justify;">Ak ešte neviete, čo by ste chceli niekomu kúpiť ako vianočný darček, tieto dve veci určite odporúčam zabaliť ako balík na podporu imunity. Nie lenže to toho človeka poteší, nakoľko zdravie je to najviac, čo máme a bude rád, že naňho v tomto smere myslíte, ale aj vy budete mať pocit, že ste dali zmysluplný darček. Ja sama som tento rok vytvorila viac takýchto balíčkov pre mojich blížnych a mám z toho sama obrovskú radosť :). </p><p style="text-align: center;"><b><i>Podporujete si svoju imunitu alebo ju beriete ako samozrejmosť? Ak áno, akým spôsobom? :) </i></b></p>Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-16705995427151573812020-09-13T23:40:00.000+02:002020-09-13T23:40:29.040+02:00partnerské vzťahy<div>
<div style="text-align: justify;">
Vzťahy. Tak veľmi rozoberaná téma, pritom na ňu riešenia hľadáme len veľmi ťažko. Občas sa vďaka nim cítime stratení, inokedy zúfalí, ale aj šťastní a naplnení. Je to téma, ktorá mi je neskutočne blízka a nad ktorou sa viackrát počas dňa zamýšľam. Práve preto som sa rozhodla prispieť článkom z tejto oblasti a podeliť sa o moje latest thoughts, z ktorých už bolo načase sa vypísať. </div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
Keď som bola mladšia, zvykla som si myslieť, že všetci, ktorí sú vo vzťahu sú automaticky šťastní a majú healthy relationships. Ako som dospievala, spoznávala rôznych ľudí a sama si dvomi vzťahmi prešla, začínala som chápať, že nie je všetko zlato čo sa blyští, a moje vtedajšie predstavy o vzťahoch sa mi začali lámať na malé kúsky. Doslova sa dá povedať, že zistenia a uvedomenia, ktoré prichádzali postupne, mi otriasli svetom a bola som posunutá na začiatok "hry" ako keď hráte človeče nezlob se, a musíte začať odznova. V tomto prípade som sa ale nezlobila, brala som to ako menšie vytriezvenie a začala som svet, ľudí a vzťahy vidieť v trocha inom svetle. </div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
Bol to aj moment, kedy som sa začala učiť byť sama so sebou. Skutočne byť spokojná len vo svojej vlastnej spoločnosti, nie len naoko. Vnímať samú seba, spoznávať sa a prichádzať na to kto skutočne som, bez už naučených spoločenských programov. Hľadať sa, hľadať to, čo ma napĺňa a robí skutočne šťastnou. Nachádzať to, v čom som dobrá, zdokonaľovanie sa v tom. Uvedomovanie si mojich silných stránok, ale aj prijatie tých slabších a zlých, na ktorých som začala pracovať. A ja som pomaly začala prichádzať na to, že človek naozaj musí byť celistvý, aby mohol s niekým vytvoriť krásny a láskyplný vzťah. </div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
Častokrát vstupujeme do vzťahu s tým, že práve ten partner je to, čo nám v živote chýba a ktorý to prázdne miesto v nás zaplní. No mnohokrát je to len klam, ktorý sa nám naša myseľ snaží racionálne vysvetliť, keď nepočúvame našu dušu, intuíciu, pocity, ktoré na nás z hĺbky duše kričia a snažia si získať našu pozornosť. Pokiaľ máme pocit, že nám v živote niečo chýba, nezvyknu to byť materiálne veci. Možno nám len chýba stratená sebaláska v dôsledku žitia v tejto modernej dobe. Možno je to stratené sebavedomie v dôsledku šikany. A možno nám v živote chýba smerovanie, vízia, zmysel. Čokoľvek nám chýba, hľadajme ten pôvod v sebe a nehľadajme iných ľudí ako náplasť na naše rany. </div>
</div>
<div>
<br />
<img border="0" data-original-height="1080" data-original-width="1080" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiXgWA_SoOwBQnxgzyGeh8P1dRwfWRSG1SfTGUa5yoNojS2BjNCu6BKaJe1xDYWzHpZgjRi7oTBu2EtH3qhKBdR8ogHbZau2BkLd8nCP8mMg2nxj5yHJXl0zbkEiP9xICi8K9kKGJxDiP4/s1600/Untitled+design.png" />
</div>
<div>
<br /></div>
<div>
<span style="text-align: justify;">Vstupom do vzťahu prichádzajú aj očakávania. Očakávanie, že ten vzťah vydrží čo najdlhšie, najlepšie navždy. Očakávanie len tých pekných, bezstarostných chvíľ. Očakávanie, že náš partner nás bude chápať aj keď my budeme ticho. Očakávanie, že láska je odpoveďou na všetko a každý jeden problém vyrieši. Máme plno očakávaní, ktoré sa postupne prestanú napĺnať. Pretože ak chceme, aby vzťah vydržal čo najdlhšie, musíme na ňom obaja pracovať. Nie vždy je to 50/50, niekedy jeden partner zvládne dať len 30, a tak ten druhý v ten deň musí dať 70. Pretože ak chceme, aby vo vzťahu prevládali tie pekné a bezstarostné chvíle, musíme spolu komunikovať, vedieť riešiť konflikty a problémy s chladnou hlavou v debate, ktorá náš vzťah posunie ďalej. Musíme byť schopní komunikovať o veciach, o ktorých sa nám rozprávať nechce, ktorým sa vyhýbame, pretože práve tieto veci dokážu posunúť vzťah ďalej. Pretože ak chceme, aby nás partner chápal, musíme mu ukázať svoju nahú dušu, povedať mu o svojich ranách, pádoch, sklamaniach. Musíme byť k nemu úprimní a nič nezatajovať. Musíme mu ukázať naše pravé ja, dokonca aj s tými nedokonalosťami a zlými vlastnosťami, ktoré máme. Pretože ak chceme, aby naša láska bola tá rozhodujúca vec vo vzťahu, musíme ju medzi sebou naďalej pestovať. Musíme sa o ňu starať, venovať jej svoj čas a najmä sa jej oddať. Musíme konať v mene lásky, rozhodovať sa a rozprávať tak, ako by rozprávala láska. Pretože láska je odpoveďou na všetko a dokáže všetko vyriešiť, len jej musíme dovoliť aby nás celých obsiahla. Nesmieme sa báť pádu a sklamania, pretože práve láska nás dovedie na tie správne, krásne, láskyplné miesta. </span></div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
Najviac zo všetkého mám v poslednej dobe pocit, že ľudia sa boja vzťahov. Neboja sa ale toho obyčajného vzťahu, ale vzťahu s tým veľkým V. Aký je medzi nimi rozdiel? Obyčajný vzťah je jeden z tých vzťahov, pri ktorých už od začiatku vo vnútri seba tušíte, že to nebude mať dlhé trvanie, ale v kútiku duše dúfate, že áno. Je to vzťah s človekom, ktorého máte istým spôsobom radi, funguje tam chémia a jednoducho si chcete užiť pekné chvíle, ktoré vás spolu čakajú. Je to ten typ vzťahu, v ktorom sa počase vytratí chémia a prestane vás baviť starať sa o ten vzťah, budovať ho, dokonca vás tento vzťah zvykne po čase zväzovať. Naopak, vzťah s veľkým V je vzťah, pri ktorom zo začiatku môžete mať obavy, či ste dostatočný partner pre toho druhého. Je to vzťah, do ktorého sa nehrniete, ale nechávate to medzi vami plynúť s otvoreným koncom. Je to vzťah, kde je chémia už od začiatku, ale nepodľahnete jej. Predtým, než sa po prvýkrát pobozkáte máte spolu niekoľko stretnutí, kde si bozky vymieňate stretnutiami očí a hlbokými pohľadmi. Vzťah, kde vás čoraz viac zaujíma vnútro toho druhého, a čím hlbšie sa dostávate, tým viac spokojnejšie a šťastnejšie sa cítite. Je to vedomý vzťah, stretnutie a splynutie dvoch duší, ktoré sú ochotné na vzťahu pracovať. Duší, ktoré vedia, že sa nestretli len tak náhodou. Je to vzťah, v ktorom sa obaja učia, posúvajú sa spoločne ďalej, a vzájomne v sebe prebúdzajú svoje najlepšie ja. Je to vzťah, ktorý nespútava, práve naopak, dáva veľa slobody a ešte viac lásky. Je to vzťah, v ktorom nemáte strach zo spoločnej budúcnosti, dokonca si ju viete spolu aj predstaviť. Je to vzťah len o vás dvoch, pretože práve vďaka vášmu silnému spojenie žiadne iné osoby neexistujú. Ktorý vzťah stojí za to? To už je na posúdenie každého z vás, no ja v tom mám jasno :) </div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
Vzťahy sú komplikovaná oblasť nášho života a častokrát úplne zbytočne. Buďme menej racionálni a viac sa rozhodujme srdcom, našimi pocitmi a toľko omieľanou intuíciou. Skúsme mať čo najmenej očakávaní a dajme šancu spoznať sa a zblížiť sa s ľuďmi, ku ktorým nás to prirodzene ťahá. Neplánujme si budúcnosť do detailov, nechajme sa unášať prúdom žijúc v prítomnosti, užívajúc si každý jeden moment. A hlavne, nebojme sa tých zdravých záväzkov, aj keď zo začiatku z nich môžeme mať strach a obavy. Nič jednoduché za to v konečnom dôsledku nestojí. </div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
Ak máte záujem prečítať si ďalšie články ohľadom vzťahov, nájdete ich <a href="https://theefflorescencegirl.blogspot.com/search/label/efflorescence?max-results=6http://" target="_blank"><span style="color: #45818e;">tu</span></a>. </div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
Ako túto oblasť vnímate vy? Podeľte sa o svoj názorr v komentároch, rada nahliadnem aspoň kúsok do vašej mysle a vášho vnímania tohto krásneho sveta :) </div>
</div>
<div>
<br /></div>
Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-81900173148952213352020-06-04T19:14:00.003+02:002020-06-04T19:14:39.367+02:00Neschopnosť akceptácie Či si to priznáme alebo nie, ako ľudstvo sme neschopní akceptácie. Sme naučení presadzovať svoje vlastné záujmy a chcieť, aby bolo všetko podľa nás. Nie sme ochotní spolupracovať, pretože to podľa nás vieme zvládnuť aj sami. Odmietame počuť názor/návrh/myšlienky niekoho iného, ktoré nie sú totožné s týmí našimi a vzápätí na toho druhého útočime, či je normálny a využívame celú škálu slov na to, aby sme mu ublížili. Sme radi na koni, sme radi, keď ľudia s nami súhlasia a bohužiaľ nám robí radosť, keď niekomu inému ubližujeme, najmä v záchvatoch hnevu, pretože sa potom cítime lepšie. Je pre nás jednoduchšie automaticky začať na niekoho nadávať a slovne mu ubližovať, než aby sme sa na situáciu/vec kriticky pozreli, zvážili plusy a mínusy, a najmä potlačili svoje ego. Dámy a páni, vitajte v dnešnej modernej a "vyspelej" civilizácií.<br />
<div>
<br /></div>
<div>
V posledných rokoch sa neustále utvrdzujem v tom, že ľudia sú poháňaní egom. Ego je zložka nášho bytia, ktorú v nás živia odmalička. Akonáhle nastúpime do školského systému, nepriamo nám naznačujú, že ak chceme v živote a vo svete niečo dokázať, musíme byť najlepší a myslieť iba na seba. Musíme mať široké lakte, pretože ak to nebudeme my, bude to niekto iný kto ich mať bude, a budem to práve ja, koho potlačí do úzadia. Nepriamo v náš živia nenávisť voči názorom a myšlienkam iných ľudí, pretože ja si musím stáť za tým svojím, inakšie si to nepresadím. Musím ísť aj cez mŕtvoly, aj cez to, že mnohým ľuďom ublížim a raním ich. Musím na sebe neustále makať a keď ma niekto poprosí o pomoc, nemal by som mu pomôcť, lebo neskôr môže byť lepší než ja. Inými slovami, celý náš život je to len o ja, ja, ja a o mojich vlastných záujmoch. </div>
<div>
<br />
<img border="0" data-original-height="1080" data-original-width="1080" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgoHrzcS4MmIBsQBn2hERzGGYW0lkUIttjXqSw8_xSy_U2Lrj_Ti5ShOSV1LYTNYssC5mvuVvwfQiTFDJxd_O9XCemeEHcOYtKBfwzgNpQCB_-wIn-QtKrYtprK8DoEPmv3g35-rS-fr7k/s1600/neschopnost%25CC%258C+akcepta%25CC%2581cie.png" />
<br />
<br /></div>
<div>
V psychologií bolo mnoho ľudí, ktorí sa zaberali tým, čo tvorí našu osobnosť, čo ovplyvňuje naše správanie sa, či je naše správanie vrodené alebo naučené a podobne. Sigmund Freud je jedným z týchto ľudí, ktorí prišiel so psychoanalýzou, výkladmi snov a podobnými vecami, o ktorých budem písať inokedy. Avšak podľa tejto jeho psychoanalýzy má osobnosť človeka 3 základné časti - id, ego, superego. V skratke ide o to, že <b><i>id</i></b> je časť nášho bytia, ktorá je v nevedomí a snaží sa o dosiahnutie slasti. Veľmi blízke sú mu pojmy vášeň, túžba, slasť, pudy. <b><i>Superego</i></b> je zas ako keby taká tá morálna časť nášho bytia, je to náš rodič, morálka, svedomie. Pôsobí vedome i nevedome a snaží sa byť dokonalé. Je ovplyvnené výchovou a okolím v ktorom vyrastáme. A nakoniec <i><b>ego </b></i>je zložka, ktorá je vedomá a ktorá sa snaží spraviť kompromis medzi id a superego, čo znamená, že jeho výsledkom je naše správanie sa. Čo chcem týmto povedať je to, že ak sme vychovávaní v prostredí, kde nám odmalička vštepujú individualizmus a hodnoty tejto modernej spoločnosti, nie je šanca aby to naše superego bolo morálne bez nášho vlastného učinenia a uvedomenia si tohto. A ak superego nie je morálne a id je pudové, pôjde si za svojimi túžbami, nemôžme očakávať, že ego sa zachová inak. Je to jednoduchý princíp. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
Kedysi bola výchova na rodičoch, rodičia si boli vedomí tejto zodpovednosti a snažili sa z ich detí vychovať dobrých ľudí. Dnes sme túto zodpovednosť presunuli najmä na školy, pretože práve v nich dieťa strávi väčšinu svojho času. Dnes už mnoho rodičov netrávi s deťmi toľko času ako kedysi (big shoutout ide na dva týždne dovolenky v lete a na vianočné prázdniny), práve naopak, snaží sa ich zamestnať rôznymi krúžkami a aktivitami, čo samozrejme nie je zlé, ale vytráca sa čas spoznať vlastné dieťa, rozprávať sa s ním a najmä byť mu príkladom. Je naivné myslieť si, že škola a najmä tento školský systém poskytne dieťaťu všetko, vychová z neho dobrého človeka so správnymi hodnotami. Predstava je to krásna, ale nefunguje to tak a v blízkej dobe ani fungovať nebude. A tak nemožno očakávať, že dieťa bude mať morálne hodnoty, bude schopné spolupracovať a najmä akceptovať ostatných a názory iné než svoje vlastné, keď rodičia dajú od výchovy ruky preč a jediné čo dieťa vidí je, že rodičia pracujú a majú svoje vlastné záujmy a oňho sa príliš nezaujímajú. To čím obklopuješ svoju myseľ a to, v akom prostredí vyrastáš a tráviš čas ťa formuje a vytvára. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
Veľakrát mi bolo práve od takýchto egoistických ľudí ublížené. Nebudem klamať, že to človeka neraní, nesklame, dokonca i nerozplače. Dá vám to mnoho pochybností, pretože práve takýto ľudia sú schopní vyťahovať ako argumenty veci, ktoré vás dokážu najviac zraniť a vynoria sa otázky či to je naozaj tak. Aj takéto negatívne emócie do života patria a práve vďaka takýmto ľuďom som si mnoho uvedomila. Beriem to ako jednu zo životných lekcií a koniec koncov mi je takýchto ľudí ľúto. Každý človek je za svoje činy zodpovedný a i keď systém v ktorom fungujeme je zlý a môže napáchať veľa škôd, stále som to ja, kto má možnosť voľby a kto má mať rozvinutú určitú mieru sebauvedomenia čo dobré je a čo naopak nie. Fakt, že veľa ľudí je zlých, neprajných, úzkoprsých a egocentrických neznamená, že takým človekom musím byť aj ja. Niekedy to dokonca nemusí byť ani vina prostredia, v ktorom človek vyrastá, ale jeho vlastnými komplexami menejcennosti, ale tejto téme sa povenujem neskôr. Každopádne je dôležité uvedomiť si v takýchto situáciach, že chyba nie je vo vás. A ak s vami niekto nesúhlasi, stále sa to dá vyriešiť diskusiou a objektívnou kritikou, ktorá poukazuje na dôvody prečo nie/áno miesto argumentov "mne sa to nepáči, ja by som to spravil/a takto", "ty si ale blbá", "ty si mimo" alebo "ty o tom aj tak nič nevieš" a podobne. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
A taký malý reminder na záver: <i>nezabúdajte, že človek, ktorý má v sebe lásku, dobro, nikdy nebude chcieť niekomu zámerne ublížiť, nebude nikoho zhadzovať a ani sa nebude povyšovať nad iných.</i></div>
Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-51347894947727356052020-05-04T15:06:00.003+02:002020-05-04T15:06:45.877+02:00Kvitnem. <div style="text-align: justify;">
Je to už pár mesiacov, čo som sa odmlčala. Nikdy som nepatrila k blogerkám, ktoré pravidelne na svoj blog prispievajú články a majú v tom celom nejakých schedule. Písanie pre mňa vždy bola intuitívna vec. Preto moje články vznikajú tak, že sa napríklad učím do školy a zrazu sa mi nejakým zvláštnym nevysvetliteľným spôsobom spoja myšlienky a napadne mi téma, ku ktorej by som sa chcela vyjadriť. Jedinýkrát, kedy som sedela nad zošitom a spisovala si "nápady" na články bolo asi tak 2-3 roky dozadu, kedy som sa chcela silou mocou stať slávnou blogerkou, preraziť v tejto sfére, získať veľkú návštevnosť a samozrejme verných sledovateľov. Bolo to obdobie, kedy som si googlila "blogposts ideas" a podobné srandy, vtedy si ešte neuvedomujúc, že sa tým stráca moja originalita. Chcela som byť tak veľmi produktívna, chcela som mať vo veciach systém, no najmä som sa chcela podobať iným blogerkám, ktoré vedia "ako na to".</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Hovorí sa, že všetko príde časom, a tak i ja som až časom prišla na to, že nikdy taká blogerka nebudem. Nebudem blogerka, u ktorej budú mať čítatelia istotu, že každý pondelok a piatok výjde nový článok. Nikdy nebudem blogerka naháňajúca čísla a fame, pretože písanie milujem a nehodlám si z neho robiť nástroj na dosahovanie chcení ega. Nebudem blogerka, na ktorej blogu nájdete recenzie produktov zo spoluprác, len aby som mala veci zadarmo. Nebudem blogerka u ktorej čítatelia nájdu články na produktivitu, na upravovanie fotiek, na dokonalú postavu a jednoducho veci, ktorých je už tento blogerký svet preplnený. Aby ste ma nechápali zle, ja sama mám svoje obľúbené blogy, kde si rada o týchto a i iných typických veciach prečítam, pretože viem, že tie dievčatá to robia s láskou a skutočne tak ich život i funguje, nehrajú len nejakú trápnu formu. Avšak tieto témy mne ako blogerke nesedia.</div>
<br />
<img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1600" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgJbPe7PY6hOBhxgl9J4VUPehjXbyC3-4HnKT07Ey79j83uYELd41BJoXD0Qg9Dp6I0HItFGOlHzpe_JDFMd8H2qPMTgOhdcolwkbFvs7P8LOKPVRIwvEWO86Skl1m0I_IDFFjB5zM_8do/s1600/C7C02563-099A-44E4-9151-3CCEF43D7B69.jpg" />
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
Miesto toho som a aj budem blogerka, ktorá píše intuitívne, do svojich textov vkladá samú seba a žiadny jej článok nie je vynútený s myšlienkami "mala by som čosi napísať na blog". Nechávam plynúť svoju vnútornú múzu a práve kvôli tomu články niekedy vychádzajú aj dvakrát do týždňa a niekedy o mne nepočujute i celé mesiace. Som blogerka, ktorá sa už na čísla návštevnosti nepozerá, pretože píše z radosti a je spokojná s tým, kde je teraz. Som šťastná za všetkých mojich verných čítateľov, za každý jeden milý komentár alebo zdieľanie na sociálnej siete s milým komentárom. Človek nepotrebuje kvantitu, ale kvalitu. A aj keď písanie milujem a chcem sa ním živiť, nebudem nasilu z môjho blogu robiť nástroj, z ktorého i budú plynúť peniaze, pretože by sa tým celým stratilo jeho čaro. Ak raz ku mne príde možnosť živiť sa blogom, výtvorom, na ktorý som tak neuveriteľne hrdá, budem rada. A ak nie, stále ho budem rovnako milovať. Som blogerka, ktorá si pár spoluprác vyskúšala a pochopila ako všetky tieto spoločnosti fungujú a práve kvôli tomu so žiadnou momentálne nespolupracujem. Ak sa raz do nejakej spolupráce opäť pustím, bude to len z tých najčistejších dôvodov a nie kvôli veciam zadarmo. Som blogerka, ktorá je netypická. Našla som svoj field, kde sa cítim komfortne, kde píšem úprimne a pravdivo, kde si jednoducho môžem dovoliť byť sama sebou. Trvalo to síce 5 rokov, kým som sa konečne našla a kedy sa už necítim strateno. Využívam svoj dar, svoj potenciál, ktorý v sebe mám aby som vám sprostredkovala iný pohľad na veci, na vzťahy a na život celkovo. A takto sa mi to páči.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Tento blog má názov efflorescing a až teraz spätne po tuším 2 rokoch od tejto zmeny si uvedomujem, aká som šťastná, že som si práve takýto názov zvolila. Viem, že so mnou už bude navždy a najmä viem, že nech sa zmením akokoľvek, vždy ma bude krásne vystihovať. Podobne ako kvety, i ja neustále kvitnem. Niekedy mám s kvitnutím pauzu, stagnujem, hľadám tú správnu cestu. Často sa i zbavím zoschnutých lupeňov a uvoľním miestu niečomu novému. A i keď niekedy mám pocit, že už neviem kde by som ešte mohla vykvitnúť, samú seba prekvapím a onedlho uvidím, že spod zeme rastie ďalšia stonka, na ktorej budú kvitnúť nové kvety. Kvitnúť budem už celý svoj život a neskutočne ma to baví. Baví ma kvitnúť do ešte krajšieho a vznešenejšieho tvaru ako kedysi. Baví ma prekvitať. Užívam si to plnými dúškami.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Neviem, kedy uverejním ďalší článok, ale viem, že to bude v moment, kedy budem i ja sama prekvapená s akou ďalšiou témou sa s vami podelím. Kto ale máte záujem o rôzne textíky na zamyslenie, textíky o živote, môžete ma začať sledovať na <a href="https://www.instagram.com/_sweetielou/" target="_blank"><span style="color: #45818e;">Instagrame</span></a>, kde som sa znova pustila do písanie popiskov a našla v tom zabudnutú lásku (a samozrejme, som tam i aktívnejšia ako tu haha). Nakoniec by som sa chcela poďakovať všetkým mojim verným čítateľom a najmä za každý jeden milý komentár a správu, pretože ma neskutočne teší, že sa ľudia o takéto témy zaujímajú a sú k nim naklonení. Čaká nás spolu ešte dlhá cesta, plná nových tém a zákutí a ja sa na ňu nesmierne teším!</div>
Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-69599305032043602882020-01-27T17:18:00.001+01:002020-01-27T17:18:34.405+01:00Mladí ľudia / Young people <img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhcEV16g-UrxDjFvyOIqhUbmo6fSw3ZS6ehBHcIlMjMVy4JxZ505ez28bRw_A5By3kBP5PwJGVhIMFSKbjJ1g3rYifQmS1QH0FCmjOJCfDVwDsNeodxpDHKcC0aRkftXsNPOouVN6zpOB8/s1600/IMG_9952.jpeg" />
<br />
Dnešná doba je zvláštna. Zamieňame si intimitu s nahotou. Ľudia majú problém s prijatím samých seba, majú nízke sebavedomie a ešte nižšiu sebahodnotu. Mnohí nevieme čo chceme, a tak len tápame a plynieme životom. Berieme život až moc na ľahkú váhu, myslíme si, že sme nesmrteľní. Užívame si život plnými dúškami, na čom nie je nič zlé, ale pri niektorých veciach a situáciach sa oplatí použiť staré dobré príslovie "Dva razy meraj, raz strihaj". Myslíme si, že žijeme naplno, no nakoniec to tak možno ani nie je.<br />
<br />
<span style="color: #999999;">Today's society is pretty weird. We mistake intimity for nudity. People have problems with accepted themselves, they have low confidence and even lower self-worth. Many of us do not know what we really want, and so we just live and flow. Taking life too lightly, we think we are immortal. Enjoying life in full sips, which is nothing wrong, but in some things and situations it's better to use the good old saying "Measure twice, cut once". We think we live to the fullest, but in the end it may not be like that.</span><br />
<br />
Dlho som si bola myslela, že to ja som vadná a jednoducho som sa narodila do zlej doby. Občas sa tento pocit síce objaví, ale už viem, že to nie ja som vadná. Žijeme v spoločnosti, kde akceptujeme správanie, ktoré sme ako spoločnosť uznali, že je správne. Vytvorili sme si spoločenstvo, ktoré je plné sily, napätia a hmotných hodnôt. Zabúdame, že sme viac než len telo. Staráme sa o svoje telo, no málokedy o svoju myseľ. Myslíme len na seba, aby sme v tomto rýchlom a drsnom svete prežili a zachovali si určitý luxus. Neuvedomujeme si, že sa mnohokrát správame horšie ako divé zvery.<br />
<br />
<span style="color: #999999;">I thought for a long time that I had the wrong point of view and was just born into a bad time. Occasionally, this feeling appears, but I already know it's not me. We live in a society where we accept behaviors that we as a society have recognized as correct. We have created a community that is full of strength, tension and material values. We forget that we are more than just a body. We care about our body, but rarely our mind. We are thinking only of ourselves to survive in this fast and harsh world and retain some luxury. We do not realize that many times we behave worse than wild animals.</span><br />
<br />
Ak by som mala dnešnú modernú dobu opísať pár slovami, boli by to party, omamné a návykové látky, nezáväzný sex, telesná príťažlivosť, sloboda, materializmus a výstrednosť. V dnešnej dobe je plne akceptovateľné predávať a ukazovať svoje telo na sociálnych sieťach. Všetci sa dnes fotíme so zámerom vyzerať čo najlepšie/najkrajšie/najpríťažlivejšie/ a nie s tým, aby sme zachytili výnimočný, krásny a nikdy sa už neopakovateľný moment. Pred druhými sa ukazujeme len v tom najlepšom svetle, zakrývame všetky svoje nedostatky a nedokonalosti. Robíme zo seba bábiky, strácame ľudskosť. Lichotí nám, dokonca je naším zámerom priťahovať k sebe ľudí na základe nášho výzoru. Chceme byť uznávaní a neustále chválení. Priťahujeme k sebe ľudí na základe vonkajška, mysliac si, že to je láska, čudujúc sa, že po vyprchaní chémie už nič k tomu človeku necítime. S väčšinou ľudí nezdieľame intimitu, ale len nahotu. Púšťame si k telu ľudí, ktorí nás nepoznajú, neľúbia a čudujeme sa, že sa cítime prázdne a nenaplnene. Nevieme, čo to znamená ľúbiť, pretože sexuálny pud je pre nás dôležitejší.<br />
<br />
<span style="color: #999999;">To describe today's modern era with a few words would be parties, narcotic and addictive substances, non-binding sex, physical attraction, freedom, materialism and eccentricity. Nowadays it's fully acceptable to show your body on social networks. We are all taking pictures today with the intent of looking the best / most beautiful / most attractive / and not to capture an extraordinary, beautiful and unrepeatable moment. In front of others, we show ourselves only in the best light, covering all our flaws and imperfections. We make dolls of ourselves, we lose humanity. It flatters us, even our intention is to attract people to ourselves just because of our appearance. We want to be recognized and constantly praised. We attract people to ourselves based on the outside, thinking it's love, wondering that after the chemistry is over, we no longer feel anything to that person. We don't share intimacy with most people, just nudity. We let people who do not know us, do not love us to touch our bodies and we wonder that we feel empty and unfulfilled. We don't know what it means to love, because sexual desires are more important to us.</span><br />
<br />
Zakladáme si na značkách, sláve, bohatstve a určitom luxuse. Sme mladí a tak jediné na čo myslíme je zábava a party. Chodíme piť do podnikov, pretože chceme zabudnúť na to, akí prázdni sa cítime počas dňa. Unikáme z reality, ktorá sa nám nepáči, no málokedy sme ochotní pre jej zmenu niečo spraviť, a tak sa len trápime a frfleme. Keď príde nejaký problém, nepostavíme sa mu čelom, ale prvé čo nás napadne je dať si niečo, aby sme mohli vypnúť hlavu a neriešiť to. Tvárime sa, že sme dospelí, že máme život pod kontrolou, pritom život nám uniká pomedzi prsty a nie sme schopní veci riešiť ako dospelí, vyrovnaní ľudia.<br />
<br />
<span style="color: #999999;">We pride ourselves on brands, fame, wealth and a certain luxury. We are young and so all we think about is fun and party. We go to bars because we want to forget how empty we feel during the day. We escape from a reality that we do not like, but we are rarely willing to do anything to change it, so we just worry and moan. When a problem comes up, we don't face it, but the first thing we can think of is to have something to turn our head off and not solve it. We pretend that we are adults, that we have life under control, while life escapes between our fingers and we are not able to solve things like adults and even-tempered people.</span><br />
<br />
Samozrejme poznám i výnimky, ktoré z davu vynikajú a sú práve tým výnimoční. Pretože stoja o skutočnú lásku, o naozajstné spojenie. Ľudí, ktorí vedia, že život nie je vždy prechádzka rúžovou záhradou, no vždy sa situáciam postavia s triezvou hlavou. Poznám ľudí, ktorí nedbajú na značky, bohatstvo a luxus, skrz oblečenie vyjadrujú samých seba a patria do kategórie tých šťastných ľudí. Sú ľudia, ktorí stále berú sex ako niečo sväté, niečo krásne a najmä výnimočné, a tak ho nedokážu mať s hocikým, ale len s niekým, do koho sa predtým naozaj zaľúbili a vytvorili si medzi sebou puto. Poznám ženy i mužov, ktorí majú krásne, vypracované postavy a i napriek tomu ich nevešajú po sociálnych sieťach a nesnažia sa na to ostatných zbaliť a zaujať, pretože sú si vedomí, že sú viac než len kosť a koža.<br />
<br />
<span style="color: #999999;">Of course, I also know the exceptions that stand out from the crowd and are rare. Because they know it's about true love, a true connection. People who know that life is not always a walk through a pink garden, but they always face situations with a sober head. I know people who disregard brands, wealth and luxury, through clothes they express themselves and belong to the category of those happy people. There are people who still regard sex as something holy, something beautiful and especially extraordinary, so they cannot have sex with anyone, but only with someone whom they truly love and made a bond with. I know women and men who have beautiful, worked out bodies, and yet they don't post them on social networks, and they don't try to pick up and engage others because they know they're more than just bones and skin.</span><br />
<br />
Mojím prianím je, aby sme sa začali správať viac ako ľudia, nevyužívali sa navzájom pre svoje vlastné potreby. Prajem si, aby bolo viac ľudí, ktorí chcú, aby ich život bol naplnený nehmotnými hodnotami, akými sú láska, zdravie a šťastie. Viem, že v každom tieto hodnoty tíško driemu, pretože sú našou podstatou už od narodenia, no spoločnosť ich v nás necháva len ticho bdieť. Verím, že raz každý jeden človek pochopí, že láska, skutočná láska je to, po čom má človek túžiť. Verím, že ľudia si raz uvedomia svoju sebahodnotu a nepustia si k telu ľudí len kvôli chvíľkovému potešeniu, ktoré v nich zanecháva len rany a prázdnotu. Verím, že raz príde čas, kedy si ako ľudstvo uvedomíme skutočné hodnoty a zmysel života.<br />
<br />
<span style="color: #999999;">My wish is that we start to behave more like people, not to use each other for our own needs. I wish there were more people who want their lives to be filled with intangible values such as love, health and happiness. I know that in every one's soul these values are, but they snooze, because they are our essence from birth, but society only keeps them quietly in us. I believe that once every single person understands that love, true love is what one should desire. I believe that people will realize their self-worth once and will not let people go for their bodies just because of the momentary pleasure that leaves them only wounds and emptiness. I believe that there will be a time when, as humanity, we realize the true values and meaning of life.</span><br />
<br />Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-33149586345511247832019-12-31T22:29:00.000+01:002019-12-31T22:29:17.325+01:00Thank you, next <img border="0" data-original-height="706" data-original-width="1256" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj_0e9j-ciuc8Jx1G14hl2xWmr5rUyXM1-p8eEWz9XgX1MwVT036nwAvpFO-nOQ6CCBiv0V5AJae1zFKD3q4FQf8d8n5m-tGTs0X1GznOfoZVjwTjHOKrj2FYtlzmA-qUAw-fFREmVAlEc/s1600/22CFD6BA-0C40-43D1-BF52-17E8FE0A67E8.jpeg" />
<br />
Srdečne vás všetkých vítam pri poslednom článku tohto roku. I keď som tento článok plánovala uverejniť skôr, nevyšlo. Je 21:10, ja začínam písať tento článok s uterákom na hlave a premýšľam, kam to tak rýchlo ubehlo. Rekapitulujem si celý tento rok a keďže tento blog je taký môj online diary, menšiu rekapituláciu spravím i tu, aby som sa o niekoľko rokov mohla na to celé pozrieť späť.<br />
<br />
Rok 2019 bol pre mňa rokom mnohých zmien, skúšok a ponaučení. Takisto to bol rok, kedy som zažila mnoho svojich "poprvé". Naučila som sa trocha viac vykračovať zo svojej komfortnej zóny a zlepšila som sa v prekonávaní svojho strachu z nového. Na druhej strane som sa naučila ešte viac si vážiť tie základné, tak málo oceňované hodnoty v živote. Tento rok ma takisto priviedol na cestu k sebaláske, k môjmu najvyššiemu ja a i na viac spirituálnu cestu, ktorá síce nie je vždy prekrásna, ale stojí za to. Pochopila som, že v tomto svete sa musím vedieť spoľahnúť len na seba a viac si veriť.<br />
<br />
<b><i>Čo všetko som tento rok zažila?</i></b><br />
<br />
<ol>
<li> bola som prvýkrát pri <a href="https://theefflorescencegirl.blogspot.com/2019/09/nezabudnutelne-leto-unforgettable-summer.html" target="_blank"><span style="color: #a2c4c9;">mori</span></a> s mojou rodinou a ostatnými ľuďmi, ktorých mám veľmi rada</li>
<li> usmialo sa na mňa šťastie a vďaka <span style="color: #a2c4c9;"><a href="https://theefflorescencegirl.blogspot.com/2019/09/nezabudnutelne-leto-unforgettable-summer.html" target="_blank"><span style="color: #a2c4c9;">DiscoverEU</span></a> </span>som spoznala veľa miest i ľudí, no najmä som získala nádherné a nezabudnuteľné spomienky </li>
<li> úspešne som zmaturovala zo slovenského jazyka </li>
<li> úplnou náhodou som si našla skvelú brigádu, za ktorú som naozaj vďačná</li>
<li> vypomáhala som na akcii MS v hokeji u nás v meste a nabrala mnoho skúseností</li>
<li> prednášku s mnohými inšpiratívnymi ľuďmi (asi začnem chodiť na viaceré :D)</li>
<li> navštívila som pár vegánskych reštaurácií a začala nakupovať viac bio vegetariánskych/vegánskych vecí </li>
<li> bola som na koncerte TEAM (a bola to pecka!)</li>
<li> prefarbila som sa na blondínu lebo yolo </li>
<li> prvýkrát skúsila paddleboarding a celkom som si to zamilovala</li>
<li> pochodila krásy môjho okolia</li>
<li> prvýkrát u mňa prespala moja kamarátka (:D)</li>
<li> prerobila som si svoju izbu a som z nej stále šťastná</li>
<li> prežila krásny maturitný ples ❤️</li>
<li> spoznala som mnoho ľudí </li>
</ol>
<div>
<br /></div>
<div>
<b><i>Čo som sa tento rok naučila? </i></b></div>
<div>
<ol>
<li>že život nečaká na to, kedy budete ready </li>
<li>že môžete niekoho stále ľúbiť a môže to rovnako bolieť po tak dlhej dobe</li>
<li>hovoriť nie </li>
<li>vystupovať zo svojej komfortnej zóny viac ako kedysi</li>
<li>postaviť sa svojmu strachu viac ako kedysi</li>
<li>menej stresovať (ale stále je toho stresu v mojom živote hodne)</li>
<li>neveriť ľuďom len kvôli tomu, že ich "poznám už dlho"</li>
<li>viac sa spoliehať na seba </li>
<li>trocha viac odhadovať ľudí</li>
<li>viac ľúbiť svoje telo</li>
<li>byť viac sebavedomá</li>
<li>že investovať peniaze do cestovania sa naozaj oplatí</li>
<li>vážiť si maličkosti</li>
<li>viac veriť vesmíru a Bohu</li>
<li>spoznala som viac samú seba, svoju hodnotu a vnútornú silu</li>
</ol>
<div>
<br /></div>
</div>
<div>
<b><i>Aké sú moje plány v roku 2020?</i></b></div>
<div>
<ol>
<li>vždy byť sama sebe prioritou</li>
<li>získať stratené sebavedomie</li>
<li>viac pracovať na sebe a sebarozvoji</li>
<li>úspešne zmaturovať a dostať sa na tu správnu vysokú školu</li>
<li>pochopiť, čo to je pravá láska</li>
<li>viac sa chytať príležitostí a hovoriť menej nie :D </li>
<li>byť schopná spoľahnúť sa len sama na seba</li>
<li>venovať sa ešte viac spiritualite </li>
<li>viac cestovať a spoznávať nové miesta</li>
<li>naučiť sa ovládať stres</li>
<li>objaviť svoju stratenú kreativitu </li>
<li>byť pozitívna a veriť </li>
<li>zmeniť svoj lifestyle a zvyky</li>
<li>viac riskovať </li>
<li>byť šťastná, zdravá a spokojná </li>
</ol>
<div>
Rada by som ešte takto na konci článku poďakovala i vám, mojim čítateľom za všetky zdieľania a milé komentáre, ktoré ma vždy zahrejú na srdiečku. ❤️Verím, že v roku 2020 to spolu rozbehneme ešte viac! Special thanks ide <a href="http://www.simplyberenica.com/" target="_blank"><span style="color: #a2c4c9;">Berenike</span></a>, žene, ktorá je mi veľkou blogerskou inšpiráciou i online kamarátkou, s ktorou sa raz hádam stretnem i osobne ❣️</div>
<div>
<br /></div>
<div>
Aký bol váš rok 2019? Dávate si nejaké novoročné predsavzatia alebo Nový rok neberiete nejak vážne? Aké sú vaše plány v roku 2020? :) </div>
</div>
Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-46864047610203122682019-12-22T21:53:00.002+01:002019-12-22T21:53:12.121+01:00Láska ako z filmu // Movie-like love <div style="text-align: justify;">
Je 23:57, ležím vo svojej posteli zababušená, s hlavou položenou na metrovom plyšovom medveďovi, na poličkách mi svietia svetielka a pozerám romantické filmy na Dome. Okrem plaču a dojatia však každý jeden film (bolo ich minimálne 5) vo mne zanechal pocit, že takú lásku chcem, pritom viem, že v realite to tak nefunguje a že bežný život sa s tým filmovým porovnávať nedá. Je to ale naozaj tak, že láska, ktorá je zobrazená v romantických filmoch nemôže existovať v reálnom svete smrteľníkov?</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">It's 23:57, I'm lying in my bed under my duvet, with my head on a 1 meter teddy bear, lights on my shelves are shining and I'm watching romatic movies on Doma. Besides being in tears and deep emotions, every movie (so far I've watched 5) gave me a feeling that I want that type of love which is represented in movies, but at the same time I know that reality is different, it doesn't work like that and I cannot compare real life with the film one. Is it really like that that the love that is represented in romantic films cannot exists in real life full of mortals?</span></div>
<br />
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgt42yiEfhsr6zQ65W84aoV1Mq7CnqkFfpNGjEwHzU_utCOnEkOPmimgid7rP3hlwXyNYg80omiPHbU1oAkNatcd23ysaPgKVvGT_DqcRUVRcse6Z3O0ugwQLr9CqhtUwr6B1HcMi8C16I/s1600/IMG_2958.jpeg" />
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
<span id="goog_1611067659"></span>
I keď už mám za chvíľu 19, viera v lásku ako z filmov ma nikdy neprešla a myslím si, že ani nikdy neprejde. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem aká je pre mňa láska podstatná a zároveň ako sa každým rokom mení moje vnímanie na ňu. Keď si spomeniem na moje 15 ročné ja, ktoré verilo, že kľúčom k šťastnému vzťahu je bezhlavo sa na začiatku zaľúbiť a všetko ostatné príde samé, dvíhajú sa mi kútiky úst. Teraz, o 3 roky staršie ja vie, že to tak teda nefunguje.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">Even though I'm going to be 19 in a month, faith in love as it's in movies has never passed and I think that it never will. The older I get, the more I realize that love is very important for me and how my perception of love every year changes at the same time. When I look back at my 15 yo me who believed that the key to a happy relationship is to loose your mind and fall deeply in love and after this all the other things come of it's own accord, there's a smile on my face. Now, 3 years older me know it doesn't work like that. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Kedysi som si potrpela na romantické gestá ako sú kvety, sladkosti, plyšáci, knihy alebo jednoducho hocijaká vec, romantické gesto, ktoré by pohladilo moje romantické srdce. Raz som sa dokonca týmito vecami nechala nachytať, pritom len zakrývali veci, ktoré neskôr vyplávali na povrch. Netvrdím, že romantické gestá dôležité nie sú, ale nie je to tá najpodstatnejšia čas vzťahu ktorá je ukazovateľom toho ako moc vás niekto ľúbi.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">I used to be fond of romantic gestures like bouquet of flowers, sweets, stuffed toys, books or simply whatever romantic gesture that would have melted my heart. Once I even got caught by these things that were just covering other things that later on floated to the surface. I'm not claiming that romantic gestures are not important, but they're not the most important thing in relationship and also they are not an indicator of how much someone loves you. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Každý romantický film je plný romantických giest, náhodných stretnutí, lások na prvý pohľad alebo práve naopak lások ktoré vznikli z nenávisti a končia sa happy endom. Samozrejme niekde v strede filmu príde nejaká zápletka, pretože dráma a napätie chýbať nemôžu. A tak keď sa nad tým zamyslím, čo je na týchto filmoch nereálne?</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">Every romantic film is full of romantic gestures, accidental encounters, love at the first sight or on the contrary love that arises from the hate and ends with happy end. Of course somewhere in the middle of the film comes a plot, because drama and tension can't be missing. When I give it some thought, what's unrealistic about these films?</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Láska môže byť ako z romantických filmov. Vzťah môže byť presne taký krásny aký je vyobrazený vo filmoch. Čo ale vo filmoch vyobrazené nie je, je práca na vzťahu, aby sa ten vzťah udržal. Pretože na začiatku to môže byť láska ako hrom, no ak sa o ten vzťah dvaja nestarajú alebo sa stará len jeden, NIKDY to fungovať nebude. Takisto každý vo vzťahu musí neustále pracovať i na sebe, pretože tvoj vývoj osobnosti nemôže zastať len kvôli tomu, že si spoznal/a lásku svojho života. A najdôležitejšia vec je, že človek si sám zodpovedá za svoje šťastie - také aké máš nároky, taký bude i tvoj vzťah. Ak ti vo vzťahu stačí pár milých slov, nech má každý z vás ten svoj osobný život do ktorého si zasahovať nebudete, ak ti neprekáža jeho/jej rebríček hodnôt, tak presne taký vzťah i budeš mať. Koniec koncov každý v živote máme len to, čo sme ochotní tolerovať.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">Love can be like from the romantic films. Relationship can be as beautiful as it's shown in films. What's not shown in films is the work both of the partners need to do in case to maintain relationship. In the beginning it can be love like thunder, but if two people do not take care of it or it does just one of them, it will NEVER work. Also both partners need to work on themselves too, because your personality development can't stop just because you have met a love of your life. The most important thing is that every person is responsible for his own happiness - what your demands are, so will be your relationship. If you only need a few nice words in your relationships, let each other have your own personal life that you will not interfere with or if you do not care about his/her rank of values, then you will have that kind of relationship. After all, everyone has in his life what he is willing to tolerate. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Preto i keď mi väčšina ľudí hovorí, že lásku ako z filmov nestretnem, ja verím, že áno a raz im všetkým dokážem, že to možné je. Láska ako z filmu existuje i napriek tomu, že žijeme v dobe kde je fyzická atraktívnosť prednejšia ako tá psychická. Existuje i napriek tomu, že ľudia v nej už neveria. Pretože na zázraky treba veriť neustále - i keď máte 5, 20 alebo 70.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">Even though most people tell me that I won't meet love like is in films, I believe that it will happen and once I will be able to prove it to all of them that it is possible. Love as how we see it in movies still exists even though we live in an era where physical attractiveness is superior to the mental one. Nevertheless, it still exists even though that people don't believe in her anymore - because we need to believe in miracles constantly - even if you are 5, 20 or 70. </span></div>
<br />Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-25966836095409055022019-11-24T10:32:00.001+01:002019-11-24T10:32:34.043+01:00Faloš / Falsehood<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=782360662479379018"></a>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=782360662479379018" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=782360662479379018" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"></a></div>
<span style="text-align: justify;">Som už unavená z toho ako sa niektorí ľudia správajú, posudzujú, riešia, majú potrebu mať viac tvárí. Ako na druhých hádžu špinu, pritom sami nie sú svätí. Ako ľudia ukazujú na to, čo robia iní, pritom sami sú rovnakí. Som unavená z falošných kamarátstiev, ktoré nás oberajú o čas a energiu. Som smutná z toho, že v 21.storočí, kedy ako ľudstvo máme mať iné, vážnejšie starosti, riešime malichernosti a nedovolíme druhým sa naplno prejaviť.</span><br />
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">I'm sick and tired of people who do not act in a right way, who gossip, who have a need to have more than one face. Those people accuse other people of the bad behavior, but they themselves are not saint. They point to what others do but they are the same. I'm so tired of the two-faced friendships which just steal our time and energy. I'm unhappy that in the 21st century when as a humankind we should have other, more important worries, we deal with trivialities and disallow others to fully express themselves. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Zistila som, že ani za človeka, ktorého poznám niekoľko rokov nemôžem dať ruku do ohňa. Zistila som, že ľudia naozaj radi prikrášľujú realitu a že robiť z komára somára patrí medzi ďalšie hobby Slovákov. Zistila som, že častokrát sa vás zastane osoba s ktorou ste sa nikdy moc nemuseli než váš kamarát. Zistila som, že ľudia vás budú súdiť a ukazovať na vás prstom, ale na seba sa pritom nepozrú. Zistila som, že dnes sa chce každý prezentovať len v tom najlepšom možnom svetle neuvedomujúc si, že sa stávajú len telom bez kúska empatie k druhým a sebakritiky. A toto všetko je naozaj smutné.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">I found out I cannot put my hand on fire even for my longtime friends. I found out people like to prettify reality and making from mosquito a donkey is another hobby of Slovaks. I found out that sometimes the person you've never talked to much or didn't spend time with him would stand for you than your friend. I found out people will judge you and point their fingers at you, but they won't judge themselves. I found out almost everyone wants to be presented in the best light possible, being unaware that they are just becoming a body without empathy to others and self-criticism. And all of this is really sad. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiIHGihuQV9HuFVRoOzv4ImLxO2jAGWz1fRCKbpL5WPrfG9ompOM_Kb3rUg6ZJtCextdtHmby3BRDBuqrQHsxpJqDDll9kqtbNTnrMhzE_dsd-Jz-Ptd5OJcOcwTyBvNzku1181EOSX_O0/s1600/IMG_0598.JPG" /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Častokrát sú to práve tí ľudia, ktorí vyzerajú, že majú svoj život pod kontrolou a všetko je super. No sama viem, že človek, ktorý sa tvári, že všetko je skvelé a bezchybné je človek, ktorého veľa vecí trápi. Ľudia majú takú zlú vlastnosť nepriamo prenášať svoje problémy na iných ľudí, pretože to berú ako formu vyčistenia si hlavy. Naše mysle su nastavené na princípe "ak sa môžeš vyjadriť k niečomu negatívne, neváhaj a urob tak". Ľudia sa nesnažia pozrieť na vec kriticky, prehodnotiť ju z obidvoch strán - automaticky sa pridajú k tej negatívnej, pretože keď poviem niečo negatívne o inej osobe, mám pocit, že tá osoba je v určitých aspektoch horšia ako ja a to mne privedie dobrý pocit. Čudné a smutné zároveň.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">Often times it's those people who seem to have their lives together and under control. But now I know that the person who acts like everything's great and flawless in reality is the person who is worried by many things. People in general have a very bad quality which is to indirectly transmit one's problems on others because they use it as a form of cleaning their heads. Our minds are set on a principle "if you can say something negative, do not hesitate and do it". People are not trying to look at things critically, reassessing them from both sides - they automatically join the negative one, because when they say something negative about other person, they automatically gain a feeling that the person is in some aspects worse than themselves and this bring them a good feeling about themselves. Weird and sad at the same time. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Naozaj netuším, či mám len zlý nos na ľudí a zbytočne sa v každom od začiatku snažím vidieť len to dobré. Alebo mám len jednoducho smolu. No verím, že toto nie je problém, ktorý sa týka miesta kde žijem, ale problém, ktorý sa vyskytuje v spoločnosti. Sme obklopení ľuďmi, za ktorých (po väčšine) by sme nedali ruku do ohňa. No i tak v takýchto kamarátstvách zostávame, nehľadiac na to, že nás psychicky vyčerpávajú. Väčšina kamarátstiev sa skončí v tej chvíli, keď spolu dvaja ľudia prestanú tráviť čas. Základy dnešných kamarátstiev tvorí pravidelné trávenie času pokope, komentovanie a likovanie fotiek na sociálnych sieťach, chatovanie, fotenie sa, poprípade chodiť spolu na nejaké parties a chaty, piť a robiť hlúposti. A potom, keď sa človek ocitne v ťažkej situácií (a tým myslím niečo more serious ako to, že ti crush nelikol fotku), drvivá väčšina kamarátov sa na vás vykašle a ukáže svoju pravú tvár. Kamarátstvá už dnes nie sú postavené na pevných základoch ako úprimnosť, vzájomná podpora, pomoc, konštruktívna kritika, vzájomná obeta, pomoc k tomu aby z nás bol lepší človek a mnoho ďalšieho. A potom nečudo, že i keď okolo seba máme či už viac alebo menej ľudí, aj tak sa niekedy cítime sami a nenaplnení vzťahmi, ktoré s nimi máme.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">I really have no idea if i just have a bad nose on people and unnecessarily try to see only the good in people from the beginning. Or I just have a bad luck. I believe that this is not a problem that concerns the place where I live, but a problem that occurs in society. We are surrounded by people who we (typically) do not put our hands on fire. However, we remain in those toxic friendships despite the fact we are mentally exhausted. Most of the friendships end when two people stop spending time together on a regular basis. A basis of nowdays friendships are regular spending time together, commenting and liking each others photos on social media, chatting, taking photos all the time or as the case may be going together on parties and cottages, drinking alcohol and fooling around. And then when a person is caught in a difficult situation (and I mean by that something more serious than that your crush didn't like you photo), the vast majority of your friends leave you alone and show you their true faces. Nowdays friendships are not based on strong bases like honesty, mutual support, help, constructive criticism, mutual sacrifice, help each other to become the best version possible and many else. It is no wonder that even if we have more or less people around us, we still sometimes feel alone and unfulfilled with the relationships we have with them. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Aké je teda riešenie? Netuším. Pred pár mesiacmi by som asi napísala niečo v tom zmysle, aby ste si vyselektovali kruh ľudí, ktorých máte okolo seba. Sama som tak spravila, mám pri sebe veľmi málo ľudí a i tak sa našli ľudia, ktorí ma sklamali v situáciách, kedy sa pravé kamarátstvo testuje. No čo si už odteraz zapíšem za uši je, že ak vás niekto raz sklame, s 98% pravdepodobnosťou to spraví zas. A tak niekedy je lepšie si takých ľudí držať ďalej od tela. A ľudia, ktorí sa tvária vždy milo, nápomocne alebo sú tie najtichšie myši v spoločnosti po väčšine bývajú tí pokrytci. Predsa len ako sa hovorí - tichá voda brehy myje.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">What's the solutions then? I dunno. A couple of months ago I would have probably written something like selecting your circle of people around you. I have done it myself, I have very few people in my circle but there are still people who have disappointed me in situations where true friendship is being tested. I will remember from now on that if somebody disappoints you once, it's 98% more likely he/she will do it again. And sometimes it is better to keep such people away from your body. People who always look nice, helpful, or are the quietest mice in society are the hypocrites. Yet as it's said - the quiet waters wash the shores.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Stalo sa vám niekedy niečo podobné? Ako sa k takýmto situáciám staviate? Myslíte si, že kamarátstva sa časom zmenili?</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">Has something like this ever happened to you? How do you deal with such situations? Do you think friendships have changed over time?</span></div>
<br />Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-67458819298086654982019-10-11T09:30:00.000+02:002019-10-11T09:30:06.534+02:00What should i do next? / A čo ďalej?<div style="text-align: justify;">
Poslednú dobu je mojou najlepšou kamarátkou existenciálna kríza. Snažím sa nájsť zmysel prečo tu som, aké je moja poslanie v tomto živote, čo ma skutočne robí šťastnou a čomu mám zasvätiť môj život. Uvedomujem si, že hlavnou príčinou je fakt, že tento rok maturujem a tak nadobro opustím hniezdo, ktoré mi bolo domovom päť rokov. A i keď to nebolo vždy med lízať, bude mi to svojim spôsobom chýbať a uvítala by som, keby mám ešte aspoň jeden rok na nájdenie môjho smeru.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">I became friend with my existential crisis lately. I'm trying to find meaning of my life, why i am here, what is the purpose of my life, what truly makes me happy and what profession fits me the best. That's the reason why i got those thoughts is because i'm going to graduate this year and i will finally leave the nest that has been my home for five years. And even though it was not always a piece of cake, i know i will miss it in some way. I would be glad if there was at least one more year to find my way. </span><br />
<span style="color: #999999;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqeWv2rDaMv4xuIiLGBqJWze_KSu7J-gjbiBtyKzOgK5PdxalQYDEgffdPtWxcuye6Qx5NSXlwQu3MjskDb8pmH9isxHkCXe6oArqq41AqCpZ5-1MfQ_eA3Fj9f9YuM-kcK5Y4eyEsuFs/s1600/C1D25F42-0211-472D-BAF1-384E9B85C415.JPG"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqeWv2rDaMv4xuIiLGBqJWze_KSu7J-gjbiBtyKzOgK5PdxalQYDEgffdPtWxcuye6Qx5NSXlwQu3MjskDb8pmH9isxHkCXe6oArqq41AqCpZ5-1MfQ_eA3Fj9f9YuM-kcK5Y4eyEsuFs/s1600/C1D25F42-0211-472D-BAF1-384E9B85C415.JPG" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Keď som bola mladšia, myslela som si, že maturitný ročník je jedna veľká sranda - že už budeme dospelí (a budeme vyzerať na svoj vek, ale to sa v mojom prípade asi nikdy nestane, vďaka gény!), že sa kolektív spojí a že to bude rok, ktorý bude zo všetkých najľahší. Takisto som sa tešila na stužkovú, na ten snáď najväčší deň stredoškolského života, na celé to organizovanie a prípravu. Miesto toho som v strese, neviem čo skôr, pretože dni ako keby plynú rýchlejšie a ja neviem, čo robiť ďalej, a tak v podstate stojím na jednom mieste. Mám pocit, že tu stojím už tak dlho, že sa za chvíľu podomnou zem prepadne.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">When i was younger, i used to think that the graduation year will be a lot of fun for me - that we would be an adults (and also would look like that, but i'm definitely not a perfect example of it because of my genes, thanks!), that we would be a great team and that this year would be the easiest from them all. Also i was looking forward our prom ceremony, the biggest day of whole high school, especially for its organization and preparations. Insted of it i'm so stressed that i do not know what to do earlier, because it seems like days pass faster and i really do not know what to do, so i've been standing on the same place for some time. And it feels like i will fall through the ground. </span></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Som stratená tak ako som nebola ešte nikdy. Príde mi, že každý môj krok niečo ovplyvní, a tak sa snažím nerozhodovať, pretože na to ešte nie som pripravená. Vždy som patrila medzi tých ľudí, ktorí jednoducho nevedia, kam svoj život nasmerovať. A tak len vždy plávajú a uvidia, čo to prinesie. Niekto si možno povie, že to je fajn, pretože mám menej stresu v živote a neberiem ho až tak vážne, no opak je pravdou. Stresu mám v živote toľko, že už ani neviem, čo to znamená byť v pokoji a život beriem vážne dvakrát viac ako iní ľudia. A tak teraz, keď vidím, ako väčšina mojich spolužiakov vie, čo v živote chcú robiť a už k tomu podnikajú advekvátne kroky ma stresuje o to viac.</div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">I'm lost like i have never been before. I think each of my steps affects something which resulted into my indecision and not making any steps further, because i'm not ready for it yet. I've always been one of those people, who just do not know which way their life should go. And so they just swim through life and see what it brings. Somebody may think this attitude is fine, since i got less stress and i do not take life too seriously, but the opposite is true. I got so stressed in my life i do not even know what it feels like to be at peace, not thinking about anything and i take life at least two times more serious than others. And so when i see my classmates who know what they want to do and which way is the best for them and are making steps towards them, it stresses me out even more. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
V hlave mi víria milióny myšlienok. Mám ostať na Slovensku alebo sa vybrať do zahraničia? Mám opustiť všetkých ľudí, ktorých nadovšetko milujem alebo mám ostať s nimi i keď cítim, že Slovensko nie je krajina, kde žiť chcem? Čo ak sa rozhodnem ostať na Slovensku a už nikdy nebudem mať odvahu odísť? Mám vôbec na to ísť do zahraničia na vlastnú päsť, ísť medzi ľudí, ktorých absolútne nepoznám? Alebo si mám zobrať gap year, po ktorom už možno na vysokú školu nenastúpim? Netuším.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">I have millions of thoughts in my head. Should i stay in Slovakia or should i go abroad? Should i leave all people who i love the most or stay with them even though i do not feel like Slovakia is the right place for me? What if i decided to stay and i wou</span><span style="color: #999999; text-align: center;">ld never ever have the opportunity to go abroad? Should i go abroad on my own, among people i do not know? Or should i take a gap year after which i may not go study again? Dunno. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Mali ste niekedy podobný problém? Viete o nejakom riešení?</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">Have you ever had a similar problem? Do you have any ideas how to solve it?</span></div>
Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-28102064330203181722019-09-18T08:00:00.000+02:002019-09-18T08:00:03.488+02:00Nezabudnuteľné leto / Unforgettable summer <div style="text-align: justify;">
Leto mi tento rok začalo o niečo skôr práve kvôli maturite zo slovenského jazyka, ktorú som mala začiatkom júna a po ktorej už som chodila do školy len preto, lebo sa to patrilo kvôli dochádzke, nakoľko známky sme už mali dávno uzatvorené. No i napriek tomu mám pocit, že mi leto ubehlo neuveriteľne rýchlo a zároveň, že trvalo príliš dlho (dúfam, že chápete ako to myslím). Avšak toto leto je pre mňa nezabudnuteľné.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">This year's summer started a little bit earlier for me because of my maturita exam from slovak language, which i had at the beginning of June and after which i attended school only due to attendance, since the grades were already closed long ago. Anyway, i got a feeling like the summer went by really quick and at the same time like it took too long (hope you know how i mean it). Hovewer this summer is unforgettable. </span><br />
<span style="color: #999999;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhHbbyLF6qufIqJLV7RVm4KD3Z8QfBc3u7XnioCW9cJBQhiYCkiYHpahV_RZl9fRBQs3vo4gv1sL8Nm2CrsnzWKwxZewJfUJi4EWD93nAJm9k_VLv2eeoRmXYGb7DbFQ-V6CBk1uWA6onM/s1600/BeFunky-collage.png"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhHbbyLF6qufIqJLV7RVm4KD3Z8QfBc3u7XnioCW9cJBQhiYCkiYHpahV_RZl9fRBQs3vo4gv1sL8Nm2CrsnzWKwxZewJfUJi4EWD93nAJm9k_VLv2eeoRmXYGb7DbFQ-V6CBk1uWA6onM/s1600/BeFunky-collage.png" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Leto 2019 bolo leto plné zmien, skúšania nových vecí, príležitostí, objavovania a nových začiatkov. Je to leto, ktoré mi otvorilo oči, ktoré mi ukázalo, že nových vecí sa báť netreba (a takisto ani ľudí nie, lol). Je to leto, ktoré mi dokázalo, že som sa dlhé roky len podceňovala a bola otrokom strachu, ktorý ma zväzoval. A i keď trvalo len 76 dní, spomienok mám z neho minimálne dvakrát viac.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">Summer 2019 was a summer full of changes, trying new things, opportunities, discovering and a start of new beginnings. It's a summer that opened my eyes and showed me that there is no need to be scared of new things (and also people, lol). It's a summer which has proven to me that I have only underestimated myself and was a slave to the fear that bounded me for years. And even though it lasted only 76 days, I got two times more memories from it. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhLE8tb5B498WmU1l6cS0y-SRCWZZP-XVv2DLeu7iR2d2FeJuTN9Zaa5xRWf8Bw4ciM6zgiX73IKcxaP1vlpwgCgZeuvsaeAaABfaLxRepN6YZ0hSsJ2FgBWlmpBVw5lkNBE6suhumfmkQ/s1600/BeFunky-collage2.png"><img border="0" data-original-height="1067" data-original-width="1600" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhLE8tb5B498WmU1l6cS0y-SRCWZZP-XVv2DLeu7iR2d2FeJuTN9Zaa5xRWf8Bw4ciM6zgiX73IKcxaP1vlpwgCgZeuvsaeAaABfaLxRepN6YZ0hSsJ2FgBWlmpBVw5lkNBE6suhumfmkQ/s1600/BeFunky-collage2.png" /></a></div>
<br />
I keď to znie neuveriteľne a pre väčšinu ľudí nepredstaviteľne, tento rok som prvýkrát videla more. Nikdy som nechápala ľudí, ktorí hovorili, ako si už nevedia predstaviť letnú dovolenku bez pobytu u mora. No nie nadarmo sa hovorí, že človek pochopí až vtedy, keď to sám zažije. Pocity, ktoré som prežívala, keď som more prvýkrát zbadala na vlastné oči a nie len na Instagrame, sa nedajú opísať. No po celý čas tohto pobytu som pociťovala neuveriteľnú vďačnosť. Vďačnosť za to, že sa splnil sen nie len mne, ale i mojej mamine a sestre, ktoré doteraz takisto more nikdy nevideli. Vďačnosť za to, že sme tam mali dobrú partiu a útulný dom s veľmi príjemnou domácou. Vďačnosť, že som sa mohla v mori kúpať, že som mohla sledovať západy a východy slnka. I keby chcem, tak nedokážem všetky tie emócie preniesť do slov a možno je to tak i dobre, pretože takto ostanú navždy vo mne.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">It sounds incredible and unimaginable for most of people, I saw the sea for the first time this year. I have never understood people who said how they couldn't imagine their summer holiday without staying by the sea. But a person will understand only when she/he experiences it. The feelings i had when i saw the sea with my own eyes, not just on Instagram, cannot be described. During the whole time of this stay i felt incredible gratitude. Gratitude for having a dream come true not only for me, but also for my mum and sister who have also never seen the sea before. Gratitude for having a great group of people there and for a cozy house with a very nice landlady. Gratitude that i could bath in the sea and that i could watch sunsets and sunrises. Even if i want to, I cannot transfer all those emotions into words, and maybe it's good like this, because that's how they'll stay in me forever. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhYnon356xJS384lkGoZxCZ297Ww9mdTxUB8S7WJRne-4RdjJdPbRUobTprb4ym0PzSVgTfxosoIRgXBtRVYq2tGkyLYyiEXLerAmLQ9mJIbC8buQPHqLQPXvAt8RoQehh8tTR1bgYvLu0/s1600/BeFunky-collage5-2.png"><img border="0" data-original-height="1067" data-original-width="1600" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhYnon356xJS384lkGoZxCZ297Ww9mdTxUB8S7WJRne-4RdjJdPbRUobTprb4ym0PzSVgTfxosoIRgXBtRVYq2tGkyLYyiEXLerAmLQ9mJIbC8buQPHqLQPXvAt8RoQehh8tTR1bgYvLu0/s1600/BeFunky-collage5-2.png" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhSDLjDiuz9vKrMhK5Ruj1qxzIWPOP3vA0RP2KDD1nflSB6OyYjfIv-f5fgZrd_UFwyoRMxzagngUnw6LdECd0IeT9e9_aYcSO4Kr7zfMuDi-IlSA6X8YrodyLlq5yRVr65pc1AADVje-8/s1600/BeFunky-collage6.png"><img border="0" data-original-height="1067" data-original-width="1600" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhSDLjDiuz9vKrMhK5Ruj1qxzIWPOP3vA0RP2KDD1nflSB6OyYjfIv-f5fgZrd_UFwyoRMxzagngUnw6LdECd0IeT9e9_aYcSO4Kr7zfMuDi-IlSA6X8YrodyLlq5yRVr65pc1AADVje-8/s1600/BeFunky-collage6.png" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqg2ccWjYjedvZMIJAIhG8yZVQCi0BoxHBohCbloZbvLnIeS4fth8C1BCi-U85tsd9NNO4fS3cHvjipdCorG_5uhixyzoCbFZGXcmsWKfOPf1kMN9cK5ngUIGq4WygIf_l7aS2BNFqOyo/s1600/BeFunky-collage7.png"><img border="0" data-original-height="1067" data-original-width="1600" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqg2ccWjYjedvZMIJAIhG8yZVQCi0BoxHBohCbloZbvLnIeS4fth8C1BCi-U85tsd9NNO4fS3cHvjipdCorG_5uhixyzoCbFZGXcmsWKfOPf1kMN9cK5ngUIGq4WygIf_l7aS2BNFqOyo/s1600/BeFunky-collage7.png" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
Toto leto som takisto prvýkrát šla do zahraničia, sama. S kamarátkou sme sa totižto zapojili do DiscoverEU len tak zo srandy a nakoniec spomedzi 1300 hlásiacich sa zo Slovenska vybrali len 200 ľudí, medzi ktorými sme sa nachádzali i my dve. Tú obrovskú radosť, ktorú som prežívala keď som na hodine v škole otvorila mail s oznámením, že som to vyhrala, sa takisto nedá opísať. Nedokázala som uveriť tomu, že sa na mňa takto usmialo šťastie a ja som konečne dostala príležitosť ísť spoznávať zahraničie. Doteraz som totižto skoro nikde nebola - ak nerátame školský výlet do Krakowa alebo jednodňový rodinný výlet do Budapešti. Vždy som s rodinou a kamarátmi behala len kadetade po Slovensko, čo samozrejme neľutujem, pretože som vďaka tomu spoznala krásne zákutia mojej rodnej krajiny. No vždy mi bolo smutno, keď moji kamaráti chodili kadetade po svete a ja nič.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">I went abroad alone for the first time this summer. Me and my friend took part in a DiscoverEU project just for fun and eventually out of 1,300 people registered from Slovakia, only 200 people were selected, including the two of us. That tremendous joy i felt when i opened a mail during lesson in school announcing that i had won is also impossible to describe. I couldn't believe that fortune smiled on me and i was finally given the opportunity to explore abroad. Up to that time I haven't been somewhere abroad - unless we count on a school trip to Krakow or an one-day family trip to Budapest. I have always explored Slovakia with my friends and family, which of course i do not regret now, because thanks to it i explored many beautiful parts of my homeland. But i was always quite sad when my friends walked around the world and i didn't do anything. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZAZMArOE2-Drv-C1DMQ4s3XbNqbD_cOSGTDfcvB24WoEXj9bgAEzjXn2hj3Vyaay9kP0kxkN-r-wHjHyvULwHz6OjkxKWBLtdMIQtoUnNk9g15L53dT20VBnRx5OkwNXYxnz9R9W2Oh8/s1600/BeFunky-collage4.png"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZAZMArOE2-Drv-C1DMQ4s3XbNqbD_cOSGTDfcvB24WoEXj9bgAEzjXn2hj3Vyaay9kP0kxkN-r-wHjHyvULwHz6OjkxKWBLtdMIQtoUnNk9g15L53dT20VBnRx5OkwNXYxnz9R9W2Oh8/s1600/BeFunky-collage4.png" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTB_VcAUI3F_u7kf43jAp8920Qxyujiv2hukZ00CVyS5MeAuyBLN2J6eCKI-4iQ9x3L_FsczY1sn1aGRh8fQBK0RBt79kqa05rGfXFxRL_z5by3Q5r8qpltHlAd-OKzjXOt9OteTNDu4w/s1600/BeFunky-collage4-2.png"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTB_VcAUI3F_u7kf43jAp8920Qxyujiv2hukZ00CVyS5MeAuyBLN2J6eCKI-4iQ9x3L_FsczY1sn1aGRh8fQBK0RBt79kqa05rGfXFxRL_z5by3Q5r8qpltHlAd-OKzjXOt9OteTNDu4w/s1600/BeFunky-collage4-2.png" /></a></div>
<br />
A tak sme si s kamarátkou začali plánovať našu skoro dvojtýždňovú cestu po Európe. Navštívili sme mnoho krásnych miest (viac fotiek nájdete na mojom IG, kde už nejaké sú a ostatné len pribudnú), či už tie viac alebo menej známe. Spoznali sme kopu zaujímavých ľudí, vytvorili si tisíce spomienok, spravili asi milióny fotiek, ochutnali množstvo zaujímavého jedla i pitia, a takisto sme spoznali rôzne kultúry. Vďaka tomuto výletu som si uvedomila veľmi veľa vecí - a to, že som sa podceňovala; že netreba vždy veriť starším, ktorí vás strašia o tom, že zahraničie je nebezpečné (i keď ostražitý treba byť vždy a všade); že neochotní ľudia nie sú len na Slovensku; že preverovať veci dvakrát sa naozaj oplatí; a že vždy existuje i nejaké iné riešenie okrem tých, ktoré práve teraz vidíme. Som na seba a i na kamošku pyšná, pretože sme to celé zvládli bez toho, aby sme domov volali o pomoc alebo o radu, čo máme ďalej robiť. Som vďačná, že som tento výlet prežila s kamoškou, ktorá je jedna z mojich najbližších osôb, pretože pred 5 rokmi by mi vôbec nebolo napadlo, že my dve pôjdeme na takýto výlet. A tu sa presne ukazuje to, že život je tak nádherne nepredvídateľný :). No a samozrejme som veľmi pyšná na seba, pretože som si ho bola schopná zaplatiť úplne sama, bez pomoci rodičov.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">And so we started planning our almost two-week trip to Europe. We visited many beautifal places (you can find more photos on my IG where are already some and many will come soon), whether the more or less known. We got to know many interesting people, created thousands of memories, made about milions of photos, tasted a lot of new food and drinks, and also got to know various cultures. Thanks to this trip i realized a lot of things - and that i underestimated myself for too long; that is not always necessary to trust elders who fear you that outland is very dangerous (but it's important to stay wary always and everywhere); that unwilling people are not only in Slovakia; that verifying everything twice is always a good idea; and that there is always some other solution than those we see right now. I'm proud of myself and my friend that we made it all without calling home for any help or advice on what to do next. I'm grateful that i spent this trip with my friend who is one of my closest people, because five years ago i would not have thought that the two of us would go on such a trip. And this shows exactly how life is so beautifully unpredictable :) . And also I'm very proud of myself, because I was able to pay this trip all by myself, without the help of my parents. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Takisto som si uvedomila počas učenia na maturitu, že moja izba ma tak trocha deprimuje. Menila som si ju naposledy keď som mala asi 11/12 na celkom modernú izbu. Vždy keď ku nám niekto prišiel a videl našu izbu, nechápal, ako nás také niečo napadlo. A ja sa im ani nečudujem. Celú izbu sme si navrhovali sami, ocino navrhol usporiadanie izby ako i naše poschodové postele, ktoré sú výnimočné a nikde inde takú nenájdete (och, ako ja moju posteľ milujem ❤️). Do toho som si vybrala tapetu, podľa ktorej som i ladila farbu ostatných stien. Všetko v mojej izbe ladilo do posledného detailu - obliečky na perinách, stoličky, lampy, koše, nádoby,.. jednoducho všetko. No zistila som, že tá oranžová na mňa začala pôsobiť rušivo. Nedokázala som sa pri nej sústrediť na nič a v podstate ma začala tak trocha iritovať. A uvedomila som si, že najradšej trávim čas v našej obývačke, ktorá je asi najkrajšou miestnosťou zo všetkých. Celá je ladená do jemných prírodných tónov, s ešte starou drevenou podlahou, pravým drevom, hrubým kobercom a pár rastlinkami. A vtedy som si uvedomila, že je načase izbu opäť zmeniť a nejakú tú svoju predstavu som už v hlave mala (ktorá nakoniec dopadla trocha inak, ale všetko je tak ako má byť). A tak sa začal dvojtýždňový proces premeny, ktorý bol neskutočne vyčerpávajúci, no potrebný. Momentálne mám na stene jemnú béžovú farbu spolu s jemným tónom levandule, ale takisto som sa pustila do veľkého triedenia vecí, pričom som si nechala naozaj len to potrebné. A asi to znie neuveriteľne, ale konečne sa cítim pohodlne vo svojej vlastnej izbe, keď viem, kde čo mám a koľko toho mám.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">Also i realized during my learning for maturita that my room made me a little bit depressed. The last time i changed it was when i had about 11/12 for a completely modern room. Everytime somebody came to us and saw our room, he didn't understand how we thought of something like that. And i'm not surprised. We designed the rooms ourselves, my dad designed the layout of the rooms as well as our bunk beds, which are exceptional and you will not find such anywhere else (oh, how much do i love my bed ❤️). In addition, I chose a wallpaper, according to which I tuned the color of the other walls. Everything in my room matched to the last detail - duvet covers, chairs, lamps, baskets, containers,... simply everything. But i found out that the orange started to disturb me. I couldn't concentrate on anything and basically it started to irritate me a little. And I realized I like to spend time in our living room, which is probably the most beautiful room of all. It's tuned to subtle natural tones, with an old wooden floor, real wood, rough carpet and a few plants. And then i realized it was time to change the room again and I had some ideas in my mind (which turned out a little differently, but everything is as it's supposed to be). So the two-week process of transformation began, which was really exhausting but necessary. At the moment I have a soft beige color on the wall along with a gentle levander tone, but i have also embarked on a great sorting of things, leaving only the necessary ones. And it sounds incredible, but finally feel comfortable in my own room knowing where all of my stuff is.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghB_iPFBkkvsInRE-fL0SME0wInXwJN7w2qUsuDzGU8dkVfRLAxXp_rplrc8vm6wrjAWl7MdqfeUgFzpCyHH2bh9i6oPSbcvltfd91szhjm5uqb-1SP8230J-lhkfVjWGyVYXGPz5N6zU/s1600/BeFunky-collage3.png"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1600" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghB_iPFBkkvsInRE-fL0SME0wInXwJN7w2qUsuDzGU8dkVfRLAxXp_rplrc8vm6wrjAWl7MdqfeUgFzpCyHH2bh9i6oPSbcvltfd91szhjm5uqb-1SP8230J-lhkfVjWGyVYXGPz5N6zU/s1600/BeFunky-collage3.png" /></a></div>
<br />
Okrem zmenenej izby som si takisto zme<span style="font-family: inherit;">nila i farbu vlasov - a tentokrát to bola naozaj zmena. Už v júni som pocítila potrebu si vlasy zmeniť, a tak som začala listova</span>ť na Pintereste nejaké nápady a jeden sa mi tak strašne zapáčil, že som s tým šla za kaderníčkou a ukázala jej to, či by sa také niečo dalo spraviť a koľko by to asi tak vyšlo. Keď mi povedala cenu že okolo 100-150<span style="font-family: inherit;"> <span style="background-color: white; caret-color: rgb(84, 84, 84);">€, skoro mi spadla sánka (áno, uvedomujem si, že to je veľa námahy a že ceny sa takto bežne pohybujú, ale pre mňa ako pre študenta mi to prišlo jednoducho veľmi veľa), a tak som sa zmierila s tým, že s vlasmi teda nič robiť nebudem. No onedlho som sa ocitla v DM drogérií, prešla som sa popri regáli s farbami a v košíku som už mala hodenú blond farbu. Myšlienka, že pôjdem na blond ma prenasledovala už vyše roka, a tak som si povedala že yolo a šla som do toho. Musím sa priznať, že keď som to uvidela, smiala som sa a zároveň som pociťovala trocha i zúfalstvo z toho, čo som to urobila, ale po dvoch dňoch som si už na to zvykla a síce to znie neuveriteľne, ale s blond sa cítim omnoho sebavedomejšie ako keď som bola bruneta. A síce sa stále stretávam s ľuďmi, ktorým sa moja farba nepáči a neustále mi opakujú, aby som sa už prefarbila, nehodlám sa toho vzdať. Síce teraz riešim doma dilemu čo s tým, pretože rodičia chcú, aby som na stužkovej bola tá stará Lea a ja si tým nie som až tak istá. Tak teda uvidíme, ako to celé dopadne - predsa len, je to ešte ďaleko. </span></span></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999; font-family: inherit;"><span style="background-color: white; caret-color: rgb(84, 84, 84);">Except for my changed room, I have also changed my hair color - and this time it was really a big change. In June I felt like i want to try something new, and so I started to list through Pinterest for some hair color ideas and one i liked so much that i went to a hairdresser to show her and ask her if she is able to do that and how much would it cost. When she told me the price which was about 100-150 </span></span><span style="background-color: white; color: #999999;">€, my sled almost fell (yeah, i get it that it's a lot of effort and that prices are usually that way, but for me as a student, i just found it very much), and so i decided not to do anything with my hair. But long before i found myself at DM drugstore, i walked along the stand with the colors, and suddenly I had a blond color in my basket. The idea of going blonde has been chasing me for over a year, so I thought yolo and I went for it. I have to admit that when I saw it i was laughing and at the same time feeling a little desperate about what i did, but after two days i got used to it and it sounds incredible, but i feel much more confident while being blonde than when i was brunette. And while i still meet people who don't like my hair color and keep repeating me to recolor, I'm not going to give up. Although now I'm dealing with the dilemma of what to do, because my parents want me to be the old Lea for stužková and I'm not sure about it. So let's see how it all turns out - yet, it's still far away. </span></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidOiBKK0RGnaIH0qbyjmntry400ck4QaIahH7g9KSFWUJ_j1sJponF3T47LQSXm3-yNv0FqF3G0sjMwSjL6QbGB_XQHtmG7D93-t-asZo4Tx6OYtsXpJTGJ-_lDcdSNJ4KLWZQvSjeR50/s1600/BeFunky-collage3-2.png"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1600" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidOiBKK0RGnaIH0qbyjmntry400ck4QaIahH7g9KSFWUJ_j1sJponF3T47LQSXm3-yNv0FqF3G0sjMwSjL6QbGB_XQHtmG7D93-t-asZo4Tx6OYtsXpJTGJ-_lDcdSNJ4KLWZQvSjeR50/s1600/BeFunky-collage3-2.png" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Zažila som i pár krásnych dní s mojom kamoškou z Prešova, s ktorou sme sa najskôr dohodli na jednodňovom tripe do Trnavy, ktorý skončil ako 4 dňový spoznávací výlet môjho okolia. Vďaka nej som navštívila mnoho miest, ktoré mám po celý čas po ruke ale nikdy mi tam nenapadlo ísť, no najmä sme si užili mnoho srandy a ja som si uvedomila, že mať staršiu sestru alebo aspoň sestru v rovnakom veku je niečo úžasné. Mne už teraz len ostáva počkať, kým mojej sestre prejde obdobie puberty, bude dospelá a budeme sa môcť normálne porozprávať o bežných, ženských veciach, haha.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">I also had a few beautiful days with my friend from Prešov, with whom we first agreed on a one-day trip to Trnava which ended as a four-day sightseeing trip of my surroundings. Thanks to her I visited many places that i have at hand all the time but never thought of going there, but especially we had a lot of fun and I realized having an older sister or at least a sister of the same age is something amazing. All i have to do is wait until my sister's puberty is over, she'll be an adult and we'll be able to talk normally about common, feminine things, haha. </span><br />
<span style="color: #999999;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhvVnVjbjObeDSMsfh9D7sHav1ZGTbPYPEpRO1KJJVqr2Elu3Zc_dx1iQgtNGB28Er5geW_-JLAmSP97HPPhcxiJZVAcSplpSEKuPGw3aYwwhjFfuq7ow_TpeODfBYeEsua3y3p2p8bz0s/s1600/BeFunky-collage8.png"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1600" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhvVnVjbjObeDSMsfh9D7sHav1ZGTbPYPEpRO1KJJVqr2Elu3Zc_dx1iQgtNGB28Er5geW_-JLAmSP97HPPhcxiJZVAcSplpSEKuPGw3aYwwhjFfuq7ow_TpeODfBYeEsua3y3p2p8bz0s/s1600/BeFunky-collage8.png" /></a></div>
<span style="color: #999999;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
Samozrejme, okrem už vyššie spomenutých bolo moje leto i o práci, do ktorej som chodila veľmi často. Takisto som nezabudla venovať čas sebe a svojím štvornohým miláčikom a čas strávený s rodinou je samozrejmosťou. Trávila som čas s kamarátmi a známymi, a v podstate si vychutnávala to posledné stredoškolské leto.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">Of course, before mentioned, my summer was also about work that i went to very often. I also couldnot forget to devote time to myself and my four-legged pets and time spent with my family is a matter of course. I spent time with friends and acquaintances, and basically enjoyed the last high school summer. </span></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Aké leto ste mali vy? Čo vám dalo a v čom vás zmenilo? Aká je vaša najkrajšia spomienka? :)</div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">How was your summer? What has it given you and how has it changed you? What is your most beautiful memory? :)</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-76893666793135906022019-07-31T11:05:00.000+02:002019-07-31T11:05:47.993+02:00Nekonečná etapa života <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgX7joi4T5fOyab5cM9Rf9ptmNBaBztAGYTAWBxjfIZsMcReGOig_x1DbHP6CWUb6ocCABlS88JRxYRshuIdW1LgcqND7NFyqbCNqXLq-xr_Bxl_YF80z753Eul_hmqRsOlhRyqlAops_8/s1600/46C91A70-D9AD-4718-86DB-EB5E4940C6A2+2.JPG"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgX7joi4T5fOyab5cM9Rf9ptmNBaBztAGYTAWBxjfIZsMcReGOig_x1DbHP6CWUb6ocCABlS88JRxYRshuIdW1LgcqND7NFyqbCNqXLq-xr_Bxl_YF80z753Eul_hmqRsOlhRyqlAops_8/s1600/46C91A70-D9AD-4718-86DB-EB5E4940C6A2+2.JPG" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Nevedela som ako začať. Hľadala som a stále hľadám tie správne slová, ktorými to všetko vyjadrím, ale mám pocit, že žiadne slovo, žiadna veta to nedokáže celé opísať tak, ako to neustále opisuje moje srdce.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ubehol už nejaký ten čas - pre teba je to ako večnosť a pre mňa je to ako keby sa to celé stalo nedávno. Bola som to ja, kto sa prv posunul, kto si z toho nerobil ťažkú hlavu. A teraz si to ty. A čím viac času od vtedy ubieha, tým viac si to ja všetko uvedomujem.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Prišlo to rýchlo a nečakane. Myslela som si, že to bolo načasované správne, ale teraz už viem, že to bol bullshit. Hlava mi vždy hovorila, že ty nie si ten správny, že si pre mňa až príliš dobrý, príliš milý, príliš slušný, jednoducho príliš. Verila som tomu hlasu v hlave, ktorý mi hovoril "Odíď, neublíž ďalšej duši, ktorá si to vôbec nezaslúži". Aj keď som si myslela, že som bola pre teba more plné rozvírených vĺn, ktoré so sebou zoberú všetko, čo im príde do cesty, teraz viem, že som bola len more, ktoré potrebovalo utíšiť, vlna, ktorá potrebovala prísť na breh, aby bola soft.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Doteraz si pamätám slova mojej maminy, ktorá mi hovorila, že robím chybu a že to raz oľutujem. Samozrejme, neverila som jej. Myslela som si, že je tebou až moc zaujatá, že si teba, toho čiapočkového chlapca, až moc obľúbila. Ale ako inak, mala opäť pravdu. Ľutujem to, každým dňom viac a viac. A konečne si dokážem priznať, že som spravila chybu.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Po tom ako som ťa stretla (a ovplyvnil si môj život) som si dala od všetkých pauzu - ukončila som všetky svoje kamarátstva, stiahla som sa do úzadia a žila sama so sebou, so svojími bláznivými myšlienkami, snami. Potrebovala som to ako soľ. Vďaka tebe som si uvedomila, že so mnou niečo v poriadku nie je. Myslela som si, že keď budem sama, neoplyvňovaná nikým, spoznám samú seba, zistím čo chcem a nájdem tú správnu cestu pre seba vo všetkých oblastiach. A z veľkej časti som mala pravdu. No teba som nikdy zo svojho života vykopnúť nemala, pretože si doňho mal patriť, rovnako ako k sebe patrí telo zrkadlovky a objektív. A verím, neskutočne bláznivo verím, že doňho patriť stále máš.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Svoj chybný krok som si uvedomila dávno predtým, než som sa ti znova ozvala a prihovorila. Ale bola som príliš slabá, dokonca bojazlivá, aby som pred teba prišla a o všetkom ti povedala. A aj keď som ti už o niečom povedala, veľkú časť toho všetkého nemám odvahu ti povedať, najmä keď vidím, že ty si už niekde úplne inde a nechceš sa k tomu vracať. A bolí to. Veľmi moc.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ako som vôbec prišla na to, že to celé bola chyba? Práve tým, že som spoznávala nových chlapcov a i keď ma niektorí očarili, nikdy to nevyšlo. Dlho som nechápala, ako je možné mať toľko smoly. A potom mi to pri jednom z nich došlo - v každom z nich som hľadala kúsok teba. Hľadala som v nich ten zmysel pre humor, to zlaté podpichovanie s tým veľkým úsmevom na tvári. Hľadala som v nich tú tvoju istotu, optimizmus, cieľavedomosť. Nikto z nich ku mne nikdy nebol tak úprimný a priamočiary, ako si bol ty. Nikto z nich mi nikdy nedal tak vrúcne a zároveň nežné objatia. Nikto už nebol ako ty.<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSg9Z001LY4yzkRA_UtWexUpDg7jB2ZjiSDXUgaV3ZoG5MIWb2X3-XWXBkPH2s0rrX-S88YLgEkGSrGpr3W27V4K085lFc9MYFBayngRqPT1C0fdU9AFkKwDc3mPJMd53NoU_21_YRMrc/s1600/98218908-104D-4223-A3A7-63B34B53442A+2.JPG"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSg9Z001LY4yzkRA_UtWexUpDg7jB2ZjiSDXUgaV3ZoG5MIWb2X3-XWXBkPH2s0rrX-S88YLgEkGSrGpr3W27V4K085lFc9MYFBayngRqPT1C0fdU9AFkKwDc3mPJMd53NoU_21_YRMrc/s1600/98218908-104D-4223-A3A7-63B34B53442A+2.JPG" /></a></div>
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Čím ďalej tým viac mi bolo jasné, ako veľmi som ti ublížila. Ale nemusíš sa báť - ublížila som i sebe, trpela som a stále trpím rovnako. Nedokážem si to celé odpustiť, trápi ma to každý jeden deň. Hovoríš, že sa nemám trápiť minulosťou, ale nejde to. Pretože toto nie je niečo, na čo po chvíli zabudneš. Táto chyba sa s tebou bude niesť ešte veľmi dlho, ak nie do konca života.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Raz, spätne, keď som analyzovala môj doterajší život som si uvedomila, ako som mnohým ľuďom ublížila a koľko sŕdc som zlomila. A tak som sa začala modliť, aby mi každý, komu som ublížila odpustil a ich srdcia boli naplnené láskou a porozumením, že som to nespravila zámerne. Nemodlila som sa za nikoho konkrétneho, no postupne som mnoho ľudí, ktorým som ublížila začala stretávať náhodne na ulici, v meste, vo vlaku alebo v autobuse, pritom som si nevedela spomenúť, kedy som ich videla naposledy, pretože to bolo veľmi dávno. A medzi nimi si bol i ty. Doteraz mám v mysli ten obraz ako som vychádzala z úradu a ty si sa zrazu objavil oproti mne. A v ten moment mi to bolo všetko jasné. Stále som sa modlila, a tak sme sa neustále stretávali na ulici alebo v obchodnom centre. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Moja nádej, že sa mi to celé podarí napraviť, bola až nepochopiteľne veľká. Verila som si, no najmä som verila nám, že tentokrát to výjde. No ešte predtým než som začala prišla veľká facka od života a to, že odchádzaš študovať preč, veľmi ďaleko. Tie pocity, ktoré som vtedy prežívala sa nedajú ani opísať. Nevedela som čo mám robiť, bola som úplne stratená. Chcela som ti toho toľko povedať, ale keď som videla aký si z toho všetkého šťastný, nedokázala som to. A tak mi jediné logické východisko prišlo, aby som to nechala tak, že sa uvidí, ako to život zariadi.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Plakala som. Plakala som, keď sme sa naposledy rozlúčili a ja som ťa videla odchádzať. Vedela som, že toto je možno poslednýkrát, čo sa vidíme, pretože keď onedlho odídeš, nebudem mať šancu náhodne ťa stretnúť. Sedela som tam na lavičke, oči sa mi zalievali slzami a v diaľke som videla tvoj stále sa zmenšujúci obrys. Tie pocity, ktoré som vtedy cítila sa nedali opísať, no doteraz sa cítim tak trocha prázdne, ako keby odišla jedna časť mňa. Bolo mi jedno, že okolo mňa chodia ľudia a kukajú sa na mňa, či som v poriadku. Pre mňa sa čas akoby zastavil...</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ak si toto náhodou prečítaš, chcem aby si vedel, že máš v mojom srdci špeciálne miesto, ktoré už nikdy nikto nenahradí. Minulosť už zmeniť nedokážem (fuck it), no môžeš mi veriť, že keby áno, urobím to celé inak. No verím, že všetko sa deje z nejakého dôvodu, a tak som veľmi zvedavá, čo prinesie budúcnosť. Viem, že ten pocit, ktorý teraz mám je trvalý (predsa len, je to už skoro rok čo ho mám). A tak sa modlím a silno dúfam, že sa naše cesty ešte raz pretnú a dostaneme druhú šancu. Že sa stretneme ako dvaja úplne noví ľudia, ktorých duše sú ale prepojené. Pretože cítim až v kostiach, že ty si nekonečná etapa v mojom živote...</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
A pre vás ostatných, čo si práve čítate tento článok. Ak ste sa ocitlli v podobnej situácií a máte ešte šancu to napraviť, urobte pre to všetko ešte skôr, než bude neskoro, pretože si budete neskôr vyčítať, že ste to nechali tak. A ak už máte pocit, že to stratené je a nemôžete pre to nič urobiť, nechajte, nech to život zariadi za vás. Predsa len, ak ten človek ku vám patrí, vráti sa. To je presne to, čo v najbližšej dobe idem urobiť ja. Čakať, no žiť naplno.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-90568768358813817192019-07-17T08:00:00.000+02:002019-07-17T08:00:09.792+02:00Prečo som už alergická na slovo influencer? / Why am I allergic to the word influencer?<div style="text-align: justify;">
Téma ohľadom influencerstva je v poslednej dobe často rozoberaná. Človek, ktorý ma na Instagrame niekoľko tisíc followerov je automaticky označovaný za známu osobnosť a najmä influencera. Veľké čísla svietiace na Instagrame sú pre nás ukazovateľom, že ten človek asi naozaj niečo v živote dokázal (hahaha). No nad čím sa nezamýšľame je, či nám tí ľudia naozaj niečo zmysluplné odovdzávajú a nie sú influencermi len preto, lebo majú peknú tvár alebo vypracované telo.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">Topic regarding influencers is up to date these days. Person who has several thousands of followers is automatically called a public figure, but especially an influencer. High numbers of followers on Instagram are indicators for us that that person really made way in the world (hahaha). We do not think about whether the people we follow on Instagram give us something meaningful or are not influencers just because a beautiful face or workout body. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Kedysi som sa za tzv. influencerku označovala i ja sama - pretože som začala tu na blogu i na Instagrame robiť concent, na ktorý som dostávala dobrú odozvu a veľa ľudí mi hovorilo, že sa nad mojimi textami zamyslelo, a častokrát i zmenili svoje zmýšľanie alebo postoj k určitým veciam. Takisto som ale neustále zlepšovala a rozvíjala samú seba - pretože po čase by sa moja studňa myšlienok a nápadov vyčerpala; a takisto človek, ktorý chce byť príkladom a inšpiráciou pre iných musí neustále zlepšovať i sám seba. Okrem toho som i opísala svoj blog ako influential. No teraz s odstupom času slovo "influencer" a všetký slová od tohto odvodené nemôžem ani cítiť.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">Long time ago I called myself an influencer because I started to make a content here and also on Instagram that always brought me a good response and many people told me that they thought about my lines, and often they changed their minds or attitudes towards certain things. Also I continued improving and growing myself - because I would run out of thoughts and ideas; as well as a person who wants to be inspiring for others needs to improve himself constantly too. Besides that I named my blog as an influential but now after some time I realized it was bullshit and I cannot stand all the words derived from word influencer.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
S influencermi sa roztrhlo vrece a dnes je influencerov asi toľko ako ľudí, ktorí vlastnia aspoň jeden pár Vansov. Neuvedomujeme si, že je rozdiel medzi influencerom a "influencerom". Dokonca i samotné slovo má dva význami, ktoré nájdete v slovníku. Influencer je sám o sebe človek, ktorý niečo iné ovplyvňuje. Potom tu ale máme význam marketingový, ktorý hovorí o tom, že to je človek, ktorý je schopný ovplyvniť iných ku kúpe nejakých vecí, jednoducho propaguje výrobky na sociálnych sieťach. Keď do Google hodíte otázku "What does it mean to be an influencer?", vyhodí vám, že je to jednotlivec, ktorý má moc ovplyvniť nákupné rozhodnutia z dôvodu svojej autority, vedomostí, postavenia a človek, ktorý má sledujúcich s ktorými aktívne spolupracuje. A bohužiaľ, na Instagrame prevláda marketingový typ influencerov.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">A bag has ripped with all the influencers. Nowdays there are as many influencers as people who own Vans shoes. We are unaware that there is a difference between influencer and "influencer". Even the word itself has two different meanings which you can find in dictionary. Influencer is a person who influences sth or sb. But then there is a marketing meaning which describes influencer as a person who can influence others for buying items - simplified it's a person who is promoting items on social media. When you search on Google questions "What does it mean to be an influencer?" you will find out that it's a person who has the power to influence people's purchase decisions according to their authority, knowledge - a person who actively cooperate with his followers. And unfortunately, on Instagram we can mostly find out only marketing type of influencers. </span></div>
<br />
<div class="separator">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgku8D4-HPXhuLx0Q9IjGaKjRqe9-4niLyId4TWA2THtzKfaYOhy2kXKgp9Hs7Cc4wusMvo5JRAVBVk-xjtpZgt5Dwe23wN8a8WE-T1D6grb7nLZqIaWsWEC_EMwxmIc0BYPdtGI2luh2s/s1600/IMG_4F9045AA434A-1.jpeg"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgku8D4-HPXhuLx0Q9IjGaKjRqe9-4niLyId4TWA2THtzKfaYOhy2kXKgp9Hs7Cc4wusMvo5JRAVBVk-xjtpZgt5Dwe23wN8a8WE-T1D6grb7nLZqIaWsWEC_EMwxmIc0BYPdtGI2luh2s/s1600/IMG_4F9045AA434A-1.jpeg" /></a>
</div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Posledné dva roky sa z Instagramu, ktorý bol najskôr pre všetkých taký online diary, kde jediné čo sme riešili boli počty lajkov na fotkách, stal silný marketingový nástroj. Existuje mnoho aplikácií a stránok, kde si za peniaze môžete kúpiť nie len lajky, ale i followerov a komentáre. Značky a rôzne obchody si vyberajú ľudí na spoluprácu nie kvôli kvalite ich contentu, ale kvôli vysokým číslam. Zamysleli ste sa niekedy koľkokrát za deň na Instagrame vidíte nejaké tie odporúčania na nejaký produkt s hashtagom #ad alebo rôzne platené recenzie? Aké číslo vám výjde po zamyslení sa? Ja osobne už takéto príspevky vďakabohu vidím len minimálne, pretože mám preselektovaný kruh ľudí, ktorých sledujem. Pretože vidím, čo to so mnou robilo - chcela som si kúpiť najnovšiu špirálu alebo radu kozmetickej značky, pretože je ževraj mega úžasná a jednoducho ju musím mať. A ten zľavový kód, ktorý som videla na storke na stránku s oblečením musím takisto využiť, pretože 15% dolu je celkom fajn a aspoň si kúpim do šatníka ďalšiu vec, ktorú si oblečiem v priemere tak trikrát. A takto som nevedomky bola neustále ovplyvňovaná, no tým zlým spôsobom. Nechápte ma zle, možno sa nájde niekto, kto ten 15% zľavový kupón naozaj využije alebo sa nájde človek, ktorý hľadal presne ten produkt na pleť. No takých ľudí je naozaj veľmi málo a v realite sa z Instagramu stal jeden veľký marketingový nástroj na ovplyvňovanie ľudí, čím sme sa dostali do jedného veľkého začarovaného kruhu. Značky platia "influencerom", ktorí peniaze chcú (predsa len, kto by nechcel za minimálnu námahu?), my zas naše peniaze míňame na blbosti, ktoré z 90% nepotrebujeme (čo vedie na úplne inú cestu ako je zero waste alebo minimalism), my sme potom po čase frustrovaní, pretože sme zas minuli peniaze na blbosti a musíme v robote (niekedy ťažko a únavne) makať na nové. PENIAZE JEDNODUCHO HÝBU SVETOM.</div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;"><span style="color: #999999;">For past</span><span style="color: #999999;"> two </span>years<span style="color: #999999;"> Instagram has </span>become<span style="color: #999999;"> a powerful marketing tool, even though in the beginning it was for all people just an online diary where all that mattered was how many likes we did have. </span>Nowdays<span style="color: #999999;"> there are many websites or apps where you can buy not only </span>likes,<span style="color: #999999;"> but also followers and comments. Brands and various shops choose people </span><span style="background-color: white;">not according to the quality of the content, but rather how many followers do they have. Have you ever thought about how </span><span style="background-color: white;">many times during the day you see recommendations on some items with hashtag #ad or some paid reviews? What number will you get after you think? </span><span style="color: #999999;">Personally, I only see such contributions minimally (thankfully) because I have a preselected circle of people I follow. With some time </span>passed<span style="color: #999999;"> I can see what it made me </span>do<span style="color: #999999;"> - I wanted the newest mascara or some new cosmetic things I "needed" to have because those influencers told me it's super amazing and I must have them. And what about the 15% </span>discout<span style="color: #999999;"> coupon I saw on somebody's Instastory? Maybe I should buy sth and it doesn't matter that I will probably use it </span>few<span style="color: #999999;"> times. Don't get me wrong, maybe somebody will find a 15% discount voucher really useful or there will be a person who was looking for the exact skin product. But there are not many people like this. Instagram became </span>very<span style="color: #999999;"> successful and powerful tool to influence people and it got us into one big vicious circle. Brand pay to "influencers" who want the money (yet, who wouldn't for minimal effort?), we spend our </span>mony<span style="color: #999999;"> for useless items where 90% of them we do not really need (which leads to a completely different way than zero waste or minimalism), we become frustrated after some time because we spent our money </span>for<span style="color: #999999;"> rubbish </span>and we<span style="color: #999999;"> must work for more money (sometimes the work is hard and tiring). MONEY SIMPLY MOVES THE WORLD.</span></span></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Všímam si, že mnoho vplyvných ľudí hovorí, že si neprajú, aby ich ostatní označovali za influencerov, a vtedy ma naozaj zahreje pri srdiečku. Šíria pozitívne a naozaj krásne myšlienky, nesnažia sa zo svojich followerov vyťažiť peniaze, neodporučajú každú jednú somarinu na nete, len aby z nej mali zisk. Sú pre iných inšpiráciou a najmä Instagram nie je ich život a (jediný) zdroj príjmu. A tak by to malo byť.</div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;"><span style="color: #999999;">I pay attention to how many influential people say that they don't wanna be </span>labeled<span style="color: #999999;"> as influencers - and that's the moment when my heart is being warmed. They spread positive and really beautiful thoughts, they are not trying to make money from their followers, they are not recommending every </span><strike style="color: #999999;">shitty</strike><span style="color: #999999;"> item just because they want to earn some money. They are inspiring for </span>others<span style="color: #999999;"> and most importantly Instagram is not their life and (the only) source of income. And it should be that way.</span></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Skúste si skontrolovať, akých ľudí sledujete a najmä aký pocit máte po prescrollovaní Instagramu. Máte hlavú plnú vecí, ktoré si musíte kúpiť/obchodov, ktoré treba navštíviť a vaša galéria praská vo švíkoch z toľkých screenov vecí, ktoré musíte mať? Máte dokonca myšlienky ohľadom cesty, ako sa stať influencerom? Potom asi niečo nie je v poriadku. Pokiaľ vám to nevadí, samozrejme, nerobte s tým nič. No mne osobne spadlo veľké bremeno z pleca, že na mňa trh nevyvíja neustály tlak o novinkách, ktoré by som mala mať. A najmä som rada, že nie som jednou z bábok, s ktorou niekto iní, "vplyvnejší", môže manipulovať a využívať vo svoj prospech.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">Go and control who you follow and mainly what feelings do you have after scrolling of Instagram. Do you have your mind full of items you "must" buy/ shops you need to visit and your phone gallery is bursting at seams from so many screenshoots of things you "need" to have? Do you even have thoughts on how to become an influencer? Then something is wrong. If you don't mind, of course, don't do anything about it. If you ask me, a big burden has fallen from my shoulders as the market is not putting pressure on me for the newest items available. And in particular, I am glad that I am not one of the puppets someone "more influential" can manipulate with and use for their benefits. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ako ste na tom vy? Ako celú túto situáciu vnímate? Ako sa vám páči nový design blogu? :)</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="color: #999999;">What about you? How do you perceive this whole situation? How do you like the new blog design? :)</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-1611728004495177022019-07-09T09:58:00.000+02:002019-07-09T09:58:47.437+02:00Multitaskingujeme zapĺňajúc naše prázdne miesta / Doing multitasking while trying to fill our empty spaces <a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWMiMu-5Ffa4QU70osOj7vOT2CHrTP0mDDr7Vnh2HAADHhEYwAz5p5qD-1NvSjWVDpXXZRnZN1ffYoLXDQKxTQ-JVLMpRqA1unrJ9ilCp5PE13SWxFYMvPejxFs-BucvpNdB_e00Nupl8/s1600/M+U+L+T+I+T+A+S+K+I+N+G..jpg"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWMiMu-5Ffa4QU70osOj7vOT2CHrTP0mDDr7Vnh2HAADHhEYwAz5p5qD-1NvSjWVDpXXZRnZN1ffYoLXDQKxTQ-JVLMpRqA1unrJ9ilCp5PE13SWxFYMvPejxFs-BucvpNdB_e00Nupl8/s1600/M+U+L+T+I+T+A+S+K+I+N+G..jpg" width="700" /></a>
<br />
<br />
Raz cestou domov autobusom som si všimajúc okolitých ľudí uvedomila, koľkí z nás na mobile multitaskingujú, prepínajúc medzi jednotlivými aplikáciami, otvárajúc rôzne chatové okienka, scrollujúc milióny fotiek. Robí to každý jeden z nás, niekedy priam až hviezdnou rýchlosťou. Čas plynie rýchlo, no naše prsty po displajoch mobilov trikrát rýchlejšie.<br />
<br />
<span style="color: #999999;">Once while I was travelling home by bus, I was watching random people what they're doing. During that I realized how many of us do multitasking - switching through apps, opening many chat windows, scrolling millions of photos. Each of us do this, sometimes faster than is the speed of the star. Time flows fast, but our fingers do it three times faster. </span><br />
<br />
Často premýšľam, či nám moderné technológie naozaj až tak veľmi uľahčujú život, pretože v poslednej dobe nadobúdam pocit, že s príchodom smartphonov je mnoho vecí pre nás bežných smrteľníkov ťažších. Je pre nás ťažšie nadviazať kontakt v reálnom živote, je nám zaťažko nájsť si čas na dobrého známeho, prečo by aj, keď si môžme písať online a pritom budem robiť ešte mnoho iných vecí. No čo som si uvedomila je fakt, že sociálne siete nás robia smutnými, znižujú našu sebahodnotu, sme čoraz menej sebaistí. Sociálne siete nám dávajú pocit, že máme okolo seba milióny ľudí, pritom keď vypneme mobil, nikto nezbadá, že tam už nie sme.<br />
<br />
<span style="color: #999999;">I've been thinking a lot lately if modern technologies are really as good as they are presented. Recently I started to feel like basic things are now so hard for us, ordinary mortal people, to do as smartphones came to the market. Nowdays it's hard to make a contact in real life, it's harder for us to find time for our old friend - why would we when we can chat with him online while we will be doing other things? I became conscious of social media and the fact that they make us sad, they bring our self-worth down and we are less and less confident. Social media give us the feeling we are surrounded by millions of people, but at the same time we are so lonely that nobody notices if we go offline. </span><br />
<span style="color: #999999;"><br /></span> <span style="caret-color: rgb(153, 153, 153);">Musím si priznať, že i ja som sa mnohokrát pristihla pri multitaskingu. Sama som si zvykla písať s desiatkami ľudí, čo mi dodávalo pocit žiadanosti a obletovanosti. Užívala som si, že si so mnou toľko ľudí chce písať, že ma toľko ľudí vyhľadáva. Myslela som si, že sa tí ľudia o mňa zaujímajú, keď sa ma pýtajú ako sa mám, čo mám nové alebo čo ma trápi. Pýtala som sa i ja ostatných presne tieto otázky tváriac sa, že ma to naozaj zaujíma. Cítila som sa strašne super, keď som si nabíjala mobil aj trikrát do dňa, pretože ten multitasking proste nezvládal. Čím viac ľudí mi písalo, tým lepšie som sa cítila. To kvantum ľudí mi vždy dodávalo chuť riešiť i maličkosti, ktoré teraz s odstupom času hodnotím ako malichernosti a hlúposti. Nevedela som nemať pri sebe telefón a vždy, keď mi píplo upozornenie, hneď som kukala, čo to je. Dokonca som aj zvykla ponocovať, len aby som si s tými ľuďmi, z ktorých som niektorých ani reálne nestretla alebo sme sa tvárili, že sa nepoznáme, mohla písať. Mobil a sociálne siete mi dodávali to, čomu som sa bála v reálnom živote vystaviť - a teda samote a reálnemu životu. Sociálne siete ma prinútili mať dve identity - Lea, internetová drsňáčka a Lea, tiché zakríknuté dievča s nízkou sebaistotou. </span><br />
<span style="caret-color: rgb(153, 153, 153);"><br /></span> <span style="color: #999999;"><span style="caret-color: rgb(153, 153, 153);">I must admit that I multitasked many times too. I used to chat with plenty of people which made me feel sought after and courted. I enjoyed how many people wanted to chat with me. I thought that those people really cared about me, especially when they were asking me questions like "How are you?" or "What's new?" or "What worries you?". I also asked the</span><span style="caret-color: rgb(153, 153, 153);">se questions looking like I care. I felt awfully cool when I needed to charge my phone twice or more times a day. The more people wrote to me, the better I felt. A large quantity of people encouraged me to deal with their problems and mostly things that are not important. I didn't know how to live without my phone in my hand and everytime a notification peeped, I run to see what's new or who's writing to me. Also I used to stay up late just to write with those people, who I had never met or we acted like we didn't know each other on the street. Social media and my mobile phone gave me what I was afraid to face in real life - loneliness and real life. They forced me to have two identities - Lea, internet drunky and Lea, quiet and shy girl with low confidence. </span></span><br />
<span style="caret-color: rgb(153, 153, 153);"><br /></span> <span style="caret-color: rgb(153, 153, 153);">Som nesmierne šťastná a pyšná na seba, že sa toho už tak veľa zmenilo. Som šťastná, že som jedna a tá istá, celistvá osoba ako na internete, tak i v živote. Som šťastná, že môj mobil každú minútu nepípa, ba dokonca mám mnoho upozornení naschvál vypnutých. Som šťastná, že mi pri aplikáciach nesvietia desiatkové čísla správ, ktoré treba prečítať a zareagovať. Som šťastná, že moje prsty už nebehajú preteky po displeji. Som šťastná, že nemusím mať pri sebe mobil každú jednu sekundu dňa. Som šťastná, že už nezvyknem obetovať spánok kvôli písaniu si s ľuďmi, na ktorých o mesiac nebude záležať. Som šťastná, že mobil nabíjam vždy až večer (vo výnimočných prípadoch kedy naň fotím i viac). Som šťastná, že keď už na mobile trávim svoj čas, píšem si s ľuďmi o témach, ktoré majú zmysel. Som šťastná, že sa radšej stretávam s ľuďmi v realite než aby som si s nimi písala. Som šťastná, že keď sa ma kamarát opýta ako sa mám, čo mám nové a čo ma trápi, tak viem, že ho to naozaj zaujíma. Som šťastná, že už sa nebojím samoty ani reálneho života, ktorý nie je taký rúžový ako ten na sociálnych sieťach. Jednoducho, som jeden veľký šťastko. </span><br />
<span style="caret-color: rgb(153, 153, 153);"><br /></span> <span style="caret-color: rgb(153, 153, 153);"><span style="color: #999999;">I'm so glad and proud of myself that so much have changed since then. I'm happy that I'm one and the same person on the internet and at the same time in real life. I'm happy my mobile phone doesn't peep ever minute, even I muted many of them. I'm happy my apps are not filled with tons of messages which are needed to be read and which need some response. I'm happy my fingers don't run marathon on the displey. I'm happy I don't need my phone with me all the time during the day. I'm happy I don't sacrifice my sleep because of some random people who won't matter to me in a month. I'm happy I charge my phone just in the evening (in exceptional cases like taking many photos more times). I'm happy that I manage my time on the internet efficiently and I chat with my fav people about meaningful topics. I'm happy I rather meet with somebody than to write with them online. I'm happy when my friends asked me how I am, what's new and so on, because I know they really care about me. I'm happy I'm not afraid of loneliness and real life anymore, even though it's not as simple and good as on the social media. Simple as it is, I'm such a big lucky devil!</span></span><br />
<span style="caret-color: rgb(153, 153, 153);"><br /></span> <span style="caret-color: rgb(153, 153, 153);">Prajem si, aby toto pochopil každý. Samozrejme, je každého vec ako trávi svoj čas a čo robí na internete. No viem, že každý raz dospeje k záveru, že ten čas mohol investovať inak, zmysluplnejšie ako na keci, na ktorých o rok záležať nebude. Prajem si, aby ľudia pracovali na sebe a budovali svoju reálnu identitu. Prajem si, aby sa ľudia nebáli samoty a nebudovali si útočište vo virtuálnom svete. No najmä zo všetkého si prajem, aby sme nemali potrebu byť žiadaní a obletovaní - pretože v skutočnosti aj tak záleží na tých reálnych ľuďoch, ktorých pri sebe máme. </span><br />
<span style="caret-color: rgb(153, 153, 153);"><br /></span> <span style="caret-color: rgb(153, 153, 153);"><span style="color: #999999;">I pray for everyone to realize this. Of course, it's everybody's choice how they spend their time and what they do on the internet. But I know everybody once came to a conclusion that he/she could spend their time better, more efficiently than writing about shits that will not matter for a year. I wish for everybody to work on themselves, creating their real identity. I wish people were no more afraid of loneliness and don't have a need to build their life in virtual world. Well, I especially wish for people not to have a need to feel courted or sought after - because it's always about the real people in our life :)</span></span>Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-34780166076119662782019-06-16T18:26:00.002+02:002019-06-16T23:00:10.154+02:00Využívaš svoj potenciál na maximum? / Do you use ur potential to maximum?<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhStEtiLuiE1NH83nFtFbnstI03I9H1KcWliYYrnNX4YgmQtSuMz_9ZBgyu7bWlFi5f0ZSLLBftuXdXCOQdTKeSZ0r65BElr6795uhXvTUtALNRapUxQLltpJ8ShSgUU5Vk9DPg_9f1ftc/s1600/Don%2527t+ignore+your+own+potential+_%2529.png"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhStEtiLuiE1NH83nFtFbnstI03I9H1KcWliYYrnNX4YgmQtSuMz_9ZBgyu7bWlFi5f0ZSLLBftuXdXCOQdTKeSZ0r65BElr6795uhXvTUtALNRapUxQLltpJ8ShSgUU5Vk9DPg_9f1ftc/s1600/Don%2527t+ignore+your+own+potential+_%2529.png" width="700" /></a>
<br />
<br />
V poslednej dobe si uvedomujem, že je množstvo ľudí, ktorí v sebe majú neuveriteľný potenciál, no nevyužívajú ho. Dokonca som si uvedomila, že ja sama svoj potenciál nevyužívam na maximum najmä kvôli strachu a pohodlnosti, no o tom inokedy. Naša pohodlnosť, strach a možno slabá sebadôvera nás drží ďalej od toho, aby sme dosiahli niečo veľké a spravili obrovský kus vpred z miesta, kde práve teraz stojíme. A to je veľká škoda.<br />
<br />
<span style="color: #999999;">Lately, I realized how many people have incredible potential, but they haven't realized yet. I am also one of those who don't use their potential for the max., but that's mostly because of fear and laziness, though I will write about this next time. Our laziness, fear and also maybe weak self-confidence keep us from making something big in this world and also from making a big step forward from the stage we are at now. And that's a great pity. </span><br />
<span style="color: #999999;"><br /></span> Dnešný svet nám ponúka mnoho možností, ktorými sa môžme prejaviť a naša v podstate neobmedzená sloboda nám dáva možnosť ísť a robiť to, čo skutočne chceme. No na druhej strane dnešný svet ponúka mnoho "zakázaného ovocia", ktoré keď ochutnáme, nevieme prestať. Práve preto ľudí závislých na rôznych veciach počnúc sociálnymi sieťami končiac drogami neustále pribúda. Je ťažké s tým skoncovať a ešte ťažšie si to priznať.<br />
<br />
<span style="color: #999999;">Today's world offers us many opportunities to express ourselves and our unlimited freedom gives us the opportunity to go and do whatever we really want to. But on the other hand, today's world offers a lot of "forbidden fruit," which when is tasted, we can't stop ourselves. That's why people's addiction to various things, starting with social networks ending with drugs, is constantly growing. It's hard to put an end to it, and it's even harder to admit it.</span><br />
<br />
Všetky druhy závislostí z nás robia pohodlných ľudí stojacich na jednom mieste po príliš dlhú dobu. Čas plynie sakra rýchlo na to, aby sme na jednom mieste stáli niekoľko rokov. Všetci veľmi dobre vieme, že ak niečo chceme dosiahnúť, musíme pre to niečo robiť - musíme výjsť zo svojej komfortnej zóny, musíme si určiť priority, cieľ, musíme sa zbaviť všetkého, čo nás drží ďalej od toho nášho cieľa. A práve to je dôvod prečo je stále len veľmi málo mladých ľudí, ktorí svoj potenciál využívajú. Pretože máloktorý mladý človek si dnes povie, že miesto party pôjde radšej trénovať, aby svoju ďalšiu súťaž vyhral. Pretože len máloktorý človek dnes zdvihne svoj zadok, odlepí zrak zo sociálnych sietí a ide robiť niečo zmysluplnejšie. Poznám ľudí v mojom veku, ktorí svoj potenciál využívajú a robia všetko pre to, aby sa neustále zlepšovali. Trénujú, makajú na sebe, každým dňom sa zlepšujú a približujú k svojmu cieľu, ktorý keď dosiahnú, vytvoria si nový. A práve títo ľudia ma inšpirujú. A vďaka týmto ľuďom si vždy uvedomím, koľko mladých ľudí si "užíva mladosť" dávajúc svoj potenciál, sny a ciele na druhú koľaj.<br />
<br />
<span style="color: #999999;">All these kinds of addictions make us comfortable and stand in one place for too long. Time flies fast to stay in one place for years. We all know very well that if we want to achieve something, we have to do something about it - we have to go out of our comfort zone, we have to set priorities, we must get rid of everything that keeps us away from our goal. And that's why there are still very few young people who use their potential. Because just few young people today say that instead of a party, they will rather train to win their next competition. Because just few people today pick up their butts, can't stop staring their eyes from social networks, and do something more meaningful. I know some people of my age that use their potential and do their best to keep improving. They train, work on themselves, improve every day and approach their goals, after completing it, they will create new ones to achieve. And these people inspire me. And thanks to those people, I always realize how many young people are "enjoying youth" by putting their potential, dreams and goals on the other track.</span><br />
<br />
Poznám, no najmä si všímam mladých, ktorých život je jedna veľká party. Žijú iba v prítomnosti a robia to, čo je pre nich v danej chvíli najlepšie. Nerozmýšľajú o tom, čo bude za týždeň. Užívajú si mladosť, no častokrát skrz rôzne závislosti. Hovoria si, že žijeme iba raz a tak treba naplno. Nemajú problém sa s niekým nezáväzne vyspať, lebo v tej chvíli to tak chceli. Nepociťujú žiadne výčitky, len sa smejú na tom, čo všetko porobili.<br />
<br />
<span style="color: #999999;">I know, but especially I notice young people whose life is a big party. They live only in the present and do what is best for them at the moment. They don't think about what will happen in a week. They enjoy youth, but often through different addictions. They say that we live only once and so it needs to be to the fullest. They have no problems when it comes to sleeping with somebody, because at that moment they wanted it. They feel no remorse, they just laugh at what they have done.</span><br />
<br />
Možno som vadná ja, no ja mám inú predstavu o užívaní si mladosti. Hovorí sa, že mladosť je pochabosť, s čím súhlasím, pretože každý z nás počas týchto rokov nejakú hlúposť spravil. No keď niečo konám, premyslím si, aké to môže mať následky. Žijem v prítomnosti, no zároveň myslím aj na svoju budúcnosť, svoje smerovanie. Niekedy pociťujem výčitky za činy, ktoré som spravila, najmä ak som nimi ublížila aj iným ľuďom. Užívam si mladosť, no nie neustále skrz alkohol, trávu a podobné srandy, pretože všetkého veľa škodí a myslím i na svoje staršie ja, ktoré nechce v 30 chodiť po doktoroch. Nedokážem sa vyspať s niekým, koho poriadne ani nepoznám len kvôli "tomu pocitu" a najmä nie bez lásky a dôvery, ktorú si u človeka nevybudujeme lusknutím prstov.<br />
<br />
<span style="color: #999999;">Maybe I'm weird, but I have a different perspective of enjoying youth. It is said that youth is a foolishness with which I agree, because each of us have done some stupidity during these years. But when I do something, I also think about the consequences. I live in the present, but I also think about my future, my direction. Sometimes I feel remorse for the actions I have done, especially if I have hurt other people. I enjoy youth, but not constantly through alcohol, weed and similar fun, because everything is bad when there's too much of it and I think about my older self who doesn't want to go to doctors in 30s. I can't sleep with someone I don't really know just because of "that feeling" and especially not without the love and trust that we don't build with a finger snap.</span><br />
<br />
Všímam si a som živým príkladom toho, že partia dokáže s človekom spraviť divy. Ak si raz vyberieme zlú partiu, ťahá nás dolu bez toho, aby sme si to my uvedomovali, no oddiaľujeme sa tým našim blízkym a dokonca i sami sebe. Preto je výber spoločnosti v ktorej trávime čas veľmi dôležitý, no tejto téme chcem takisto venovať samostatný článok.<br />
<br />
<span style="color: #999999;">I noticed and also experienced</span><span style="color: #999999;"> what a group can do with a man. Once we choose the wrong group, it pulls us down without even realizing it, but we move away from our loved ones and even ourselves. Therefore, choosing a company in which we spend time is very important, but I also want to make a separate article about it.</span><br />
<br />
Ako ste na tom vy? Ku ktorej skupine patríte? Máte na vec rovnaký názor alebo to vidíte inak? :)<br />
<br />
<span style="color: #999999;">What about you? Which group do you belong to? Do you have the same opinion or do you see it differently? :)</span><br />
<br />
<br />
<br />
<span style="color: #999999;"><br /></span> <span style="color: #999999;"><br /></span>Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-32775310416051425122019-06-12T20:40:00.001+02:002019-06-12T20:40:37.131+02:00Maturita nie je formalita <a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhvIhg457uglqeS2GEBLWsTBBwh6-IRGlp5mwoHhep3VLaNGSyGdVkhGQPu0jrtHsvGErOlWX_8sBKlhz0shmiqfxHkpwVDYmFsH-P0z6ixmVCrsEzOVbVwTU56eSfZ2hnOcK-SLauR130/s1600/MATURITKA+FORMALITKA%253F.png"><img border="0" data-data-original-width="800" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhvIhg457uglqeS2GEBLWsTBBwh6-IRGlp5mwoHhep3VLaNGSyGdVkhGQPu0jrtHsvGErOlWX_8sBKlhz0shmiqfxHkpwVDYmFsH-P0z6ixmVCrsEzOVbVwTU56eSfZ2hnOcK-SLauR130/s1600/MATURITKA+FORMALITKA%253F.png" width="700" /></a>
<br />
<br />
Tuším, že som v nejakom článku už dávnejšie spomínala, že ma tento rok čaká maturita zo slovenského jazyka. Mnohí ste mi popriali šťastie, za čo vám ešte raz veľmi ďakujem :) a iní ste boli na tom podobne ako ja. Niektorí možno viete, že študujem na bilingválnom päť ročnom gymnázium a u nás je to nastavené tak, že v treťom ročníku máme tzv. minimaturitu, kde si vyberáme jeden predmet, ktorý je vyučovaný po anglicky a z neho máme taký ústny review z dovtedy prebratého učiva plus ústna skúška z angličtiny, aby sme vedeli ako to funguje na maturite. Zo všetkého sme dostali známky, celé to malo formu oficiálnej maturity až na počet ľudí v komisii a fakt, že sme odpovedali len polovicu oficiálneho času. Vo štvrtom ročníku máme maturitu zo slovenčiny a v piataku zbytok.<br />
<br />
Z tejto mojej prvej "veľkej" skúšky som veľmi nadšená nebola. Ako predmet som si vybrala dejepis, nakoľko som mala skvelú učiteľku, pri ktorej ma ten dejepis naozaj bavil a celkom som začala premýšľať nad štúdiom práva. Avšak po tej minimaturite z dejepisu som na chvíľu zmenila názor, nakoľko pre mňa to bolo veľké zlyhanie. Naučila som sa síce všetko, ale ako som tam prišla totálne vystresovaná, dostala som veľké okno a nevedela čo ďalej. Niečo som si síce spomenula, ale veľmi mi to nepomohlo. Dokonca druhá učiteľka, ktorá tam tiež bola sa ma pýtala otázky a keď som raz zaváhala nad odpoveďou, dala mi to pocítiť a následne prichádzali len zákerné až podpásové otázky. To ma totálne položilo a z triedy som odišla s plačom. Potom som šla na angličtinu, kde som mala totálne naháku ako to už dopadne, pretože horšie to byť nemohlo. Čo ma veľmi prekvapilo bol fakt, že som na tej angličtine plynule rozprávala, bola som bez stresu a vtedy som na seba bola pyšná. Výsledok bol taký, že z angličtiny som dostala 2 a z dejepisu 4. Takto pred rokom som si povedala, že na mojom probléme so stresom zapracujem a o rok na oficiálnu maturitu zo slovenčiny pôjdem ako pani, naučená a v úplnej pohode. Dokonca som si bola istá, že slovenčiny dám ľavou zadnou, pretože ma to baví a nikdy som horšiu známku ako 1 nemala. No zas raz som sa mýlila.<br />
<br />
Prešiel rok a moje predstavy sa pomaly začali rúcať. To sebavedomie a sebaistota, ktorú som mala sa príchodom písomnej maturity začala vytrácať. Na písomnú maturitu som sa vôbec neučila, jedine som si porobila testy z predchádzajúcich rokov, pretože ako všetci dobre vieme NÚCEM vie vždy prekvapiť a nesklamal ani tento rok. Bola som po tom teste strašne nahnevaná a o to viac, keď mi prišiel výsledok, pretože to nebolo ani o jazyku, ale o chytaní sa za slovíčka, nejednoznačné zadania i odpovede, na ktoré niekedy ani NÚCEM odpovedať nevedel. Celé mi to neprišlo ako maturita, ale test všeobecných štúdijných predpokladov, ale budiš. Som veľmi zvedavá akú maturitu si pripravia o rok na angličtinu. Sloh ma nesklamal, z tém sa vybrať dalo a s hodnotením som bola spokojná.<br />
<br />
Po výsledku z písomných som si povedala, že sa na ústnu budem učiť poctivo, aby som si dokázala, že na to fakt mám. Rozvrhla som si to tuším na jednu tému každý víkend, no viete si predstaviť, ako to asi dopadlo 😂. Čím viac sa blížil termín, tým menej som mala motiváciu niečo robiť. Prelínali sa vo mne pocity "ale ja to viem, dám to ako nič" a pocit "omg, za chvíľu maturujem a ja nič neviem". Reálne som sa začala učiť koncom mája a maturitu som mala dnes. Dokonca som ešte aj ten posledný májový týždeň bola chorá a tak som bola týždeň odstavená. Čiže reálne som mala na naučenie sa asi 10 dní. A ako to celé dopadlo?<br />
<br />
Zažívala som pocity bezmocnosti, krízových situácií plných plaču alebo hnevu. Stres vo mne každý jeden deň narastal, najmä keď som počúvala o tom, koľko už toho moji spolužiaci vedia a koľko sa už učili. Chvíľ, kedy som už toho mala dosť a mala som chuť sa na to celé vykašľať, nespočítam na jednej, dokonca ani dvoch rukách. No posledné dni som sa naozaj hecla a učila sa od rána do večera. A ako to dopadlo? Dala som to na 1 a som happy jak dva grepy :))<br />
<br />
Hlavná pointa je ale inde. Každý rok vidím na sociálnych sieťach popisy "maturitka formalitka" a teraz, keď už mám jednu časť za sebou a viem aké to je, tak to formalitka nie je. Nepáči sa mi, ako z toho mladí robia gombičku, ktorú spraví i človek, ktorý nechce. Pre mňa by ten popis bol adekvátny, keby študent nemusí stráviť mnoho času nad učebnicami, nemusí prežívať zúfalé chvíle a jednoducho príde a vie, pretože si to pamätá z hodín. A žiaľ naše školstvo nie je na takej vysokej úrovni, aby sme si mohli dovoliť prísť na maturitu s tým, že si to pamätáme z hodín. Vtedy by ten popis naozaj sedel. Samozrejme, tento názor je veľmi subjektívny, každý to má inak. No študent, ktorý chce z maturity za 1 a nie je inteligent od prírody, prežíva naozaj ťažké chvíle počas cesty za tou jeho vysnenou známkou. Máte na to rovnaký názor alebo s týmto výrokom i napriek všetkému súhlasíte? :)Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-46137652252380758562019-05-09T08:00:00.000+02:002019-05-09T08:00:11.039+02:00Tvoje nahé telo má patriť tomu, kto sa zamiluje do tvojej nahej duše<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiazuZQ_eyzhbUYjoAPY5uvs6g_MZgtQThQJ-hJxkjW6tzohaqAO1rXtBYKAlnYdmdU9QL_ywNyemqeS9ofjcrWu4w3pZEIoHXZzLleexKTqFj3oqEmUiG_sOvaGyadG13mnXVRj7ynvLI/s1600/lost+in+stockholm-2.png"><img border="0" data-original-width="800" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiazuZQ_eyzhbUYjoAPY5uvs6g_MZgtQThQJ-hJxkjW6tzohaqAO1rXtBYKAlnYdmdU9QL_ywNyemqeS9ofjcrWu4w3pZEIoHXZzLleexKTqFj3oqEmUiG_sOvaGyadG13mnXVRj7ynvLI/s1600/lost+in+stockholm-2.png" width="700" /></a>
<span style="-webkit-font-kerning: none;"><span style="font-family: inherit;"><br /></span></span>
<br />
<div style="-webkit-text-stroke-color: rgb(0, 0, 0); -webkit-text-stroke-width: initial; font-stretch: normal; line-height: normal;">
<span style="font-family: inherit;">Sme súčasťou uponáhľanej doby, nosíme masky a druhí nás hodnotia na základe výzoru, podobne ako rôzne materiálne veci. Naše masky sú to, čo nás definuje. Keď spoznávame niekoho nového, vždy začneme s ukazovaním našich kladných vlastností, pretože práve nimi druhého zaujmeme. Predsa len, kto by chcel niekoho, kto je občas výbušný alebo urážlivý? Neznie to teda príliš lákavo. Snažíme sa tváriť dokonalo, podobne ako veci a nie ako ľudia, ktorí majú chyby. </span></div>
<div style="-webkit-text-stroke-color: rgb(0, 0, 0); -webkit-text-stroke-width: initial; font-stretch: normal; line-height: normal; min-height: 12px;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="font-kerning: none;"></span><br /></span></div>
<div style="-webkit-text-stroke-color: rgb(0, 0, 0); -webkit-text-stroke-width: initial; font-stretch: normal; line-height: normal;">
<span style="font-kerning: none;"><span style="font-family: inherit;">Verím, že situáciu, ktorú som vyššie načrtla pozná každý jeden z nás, pretože sa v nej už ocitol. Samozrejme, nie je na tom v podstate nič zlé. Každý chce zapôsobiť na toho druhého. Avšak v čom robíme chybu je, že si ľudí púšťame blízko k telu bez toho, aby nás skutočne poznali. Púšťame si k telu ľudí, ktorí milujú naše masky a len malé časti skutočných nás. A niekedy aj ľudí, ktorí milujú naše telo a nie nás samé. </span></span></div>
<div style="-webkit-text-stroke-color: rgb(0, 0, 0); -webkit-text-stroke-width: initial; font-stretch: normal; line-height: normal; min-height: 12px;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="font-kerning: none;"></span><br /></span></div>
<div style="-webkit-text-stroke-color: rgb(0, 0, 0); -webkit-text-stroke-width: initial; font-stretch: normal; line-height: normal;">
<span style="font-kerning: none;"><span style="font-family: inherit;">Keď sa žena a muž začnú spoznávať, je tu nejaký ten časový harmonogram. To či je správny, nechám na uvážení každého z vás. No v realite to vyzerá asi tak, že sa s opačným pohlavím spoznávame mesiac, maximálne dva a príde nám to dostatočne dlhá doba na to, aby sme s tým človek šli do partnerského vzťahu. O nejakých tých pravidlách, že po treťom stretnutí by sme s tým druhým mali skončiť v posteli ste už asi počuli tiež. Podliehame vášni, nerozmýšľajúc nad vlastnou sebahodnotou. </span></span></div>
<div style="-webkit-text-stroke-color: rgb(0, 0, 0); -webkit-text-stroke-width: initial; font-stretch: normal; line-height: normal; min-height: 12px;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="font-kerning: none;"></span><br /></span></div>
<div style="-webkit-text-stroke-color: rgb(0, 0, 0); -webkit-text-stroke-width: initial; font-stretch: normal; line-height: normal;">
<span style="font-kerning: none;"><span style="font-family: inherit;">Keď som si tento citát čítala pred pár rokmi, prišlo mi nelogické, aby som sa obnažila pred niekým, kto ma naozaj nepozná a neľúbi. Avšak časom som prišla na to, že to, čo je pre mňa samozrejmé, pre iného byť nemusí. Ľudia v dnešnej dobe nehľadajú lásku, ale vášeň. Ľudia nechcú blízkosť iného človeka, ale chvíľkové splynutie. Ľudia nechcú, aby ich niekto skutočne poznal, ale aby nás druhí milovali takých, akí sa prezentujeme. Máme strach sa niekomu plne otvoriť, rozprávať mu o našich najväčších strachoch, najväčších trapasoch, zlých spomienkach, ktoré nás v nočných morách prenasledujú. Nechceme, aby niekto videl naše nedostatky, ktoré si my sami na sebe všímame. Naše zlé skúsenosti a rozhodnutia si držíme v sebe a snažíme sa s nimi vysporiadať sami, a niekedy nám to trvá i celý život. Niekedy nie sme úprimní ani sami k sebe, tak ako môžeme byť úprimní k niekomu inému? </span></span></div>
<div style="-webkit-text-stroke-color: rgb(0, 0, 0); -webkit-text-stroke-width: initial; font-stretch: normal; line-height: normal; min-height: 12px;">
<span style="font-family: inherit;"><span style="font-kerning: none;"></span><br /></span></div>
<div style="-webkit-text-stroke-color: rgb(0, 0, 0); -webkit-text-stroke-width: initial; font-stretch: normal; line-height: normal;">
<span style="font-kerning: none;"><span style="font-family: inherit;">Pointou tohto článku ale nie je sebaklam. Čo chcem týmto článkom povedať je, aby sme vždy zvážili, koho si pustíme k telu. Človek, ktorému nedokážeme ukázať našu nahú dušu, si nezaslúži vidieť naše nahé telo (a nemali by si to zaslúžiť ani random ľudia na Instagrame :)))). Možno si niektorí poviete, že takí ľudia, ktorí najprv spoznávajú dušu toho druhého, neexistujú. Môžete mi veriť, že áno, existujú. Poznám ľudí, ktorí si na tom zakladajú. Poznám ženy, ktoré majú svoje hranice a kým mužovi ukážu svoje nahé telo, ukážu mu najprv ich skutočné “ja”, a takisto si zakladajú na tom, aby spoznali aj to ich. A nie, netrvá to tri mesiace, ani pol roka. Poznám mužov, pre ktorých je tento prístup takisto dôležitý. A dokonca poznám i mužov, ktorí na telo svojej milej čakali. A nie, nedržali celibát ako si asi väčšina z vás hneď predstavila.</span></span></div>
<div style="-webkit-text-stroke-color: rgb(0, 0, 0); -webkit-text-stroke-width: initial; font-stretch: normal; line-height: normal; min-height: 12px;">
<br /></div>
<div style="-webkit-text-stroke-color: rgb(0, 0, 0); -webkit-text-stroke-width: initial; font-stretch: normal; line-height: normal;">
<span style="-webkit-font-kerning: none;"><span style="font-family: inherit;">Uvedomme si, že pri bližšom styku s opačným pohlavím zdieľame viac, než len naše nahé telá. Zdieľame s ním i našu energiu. Nie je to len spojenie dvoch tiel, ale najmä dvoch duší. A ak si tie duše nerozumejú, nepoznajú jedna druhú, nie je to už milovanie po ktorom prichádza naplnenie, ale len styk, po ktorom prichádza uspokojenie. Práve preto sa vo vzťahu nikam neponáhľajte. Spojenie tiel je obvyklé, skutočné spojenie duší výnimočné. Ak vás človek skutočne miluje, nebude preňho vaše telo to najdôležitejšie. Nepôjde mu len o ten akt, ale i o to všetko ostatné, čo spojenie prináša. A na takého človeka, pre ktorého je duša viac než telo, sa oplatí počkať :) </span></span></div>
<div>
<span style="font-kerning: none;"><br /></span></div>
Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-6919727856205848192019-04-28T11:59:00.000+02:002019-04-28T22:46:10.600+02:00Ľudia nie sú zvery<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgm9QURdj54oLkiVMnxK-6GX1czbjx5boYJfeZseSQ59d8z11vY8fwHfo7gCnER3HGTKqTzVMtRRPuyYDW1TFbfwaBZ3Pqqyy7RxBafS4hbn3hV-40daWDH-TZZCMMItmNVO5O4Wqsa81w/s1600/IMG_1119.jpg"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgm9QURdj54oLkiVMnxK-6GX1czbjx5boYJfeZseSQ59d8z11vY8fwHfo7gCnER3HGTKqTzVMtRRPuyYDW1TFbfwaBZ3Pqqyy7RxBafS4hbn3hV-40daWDH-TZZCMMItmNVO5O4Wqsa81w/s1600/IMG_1119.jpg" width="700" /></a>
<br />
<br />
Niekedy sa cítim, ako keby som nežila v spoločnosti civilizovaných ľudí, ale vo veľkom spoločenstve zverí, ktoré sú ovládané pudmi. Ľudia neustále ospravedlňujú svoje správanie so slovami "mal/a som nutkanie", "potreboval/a som si vyčistiť hlavu" alebo "potreboval/a som odreagovanie" a mnoho podobných. A mne sa už z toho dvíha žalúdok.<br />
<br />
Neviem kedy prišiel bod zlomu a ľudia prestali konať racionálne. Je veľmi pravdepodobné, že ľudia pudovo konali už dávnejšie, možno dokonca od vzniku sveta. No príde mi nezmyselné porovnávať dnešnú dobu a dobu, kedy sa ľudia snažili udržať populáciu sveta. Podmienky na život sa zmenili a tak i naše role a povinnosti počas nášho života už nie sú primárne o tom, aby sme sa rozmnožovali a našli si potravu, príbytok. Máme vo svojich rukách moc a najmä veľkú slobodu, ktoré posledné roky využívame podľa mňa veľmi zlým spôsobom. Robíme pokroky vo vede a technike, pomaly ale isto naprávame naše chyby, ktoré sme voči prírode dlhé roky vykonávali. No nerobíme pokroky sami so sebou, nevyvíjame sa. Niekedy mám dokonca pocit, že sa ľudia správajú nie len ako zvieratá, ale i ako stroje - neustále vykonávajúc rovnaké kroky v živote.<br />
<br />
Každý z nás má vo svojom okolí minimálne jednu osobu o ktorej vie, že nemá stáleho partnera, ale miesto toho má mnoho sexuálnych partnerov. Po väčšine sú to ľudia, ktorí nechcú byť vo vzťahu, pretože sú sústredení na materiálne veci, ako sú peniaze, práca, majetok a podobne alebo sú to ľudia, ktorí sú citovo vyprahnutí a lásku jednoducho vo svojom živote nepotrebujú, no sex im chýba. Títo ľudia avšak väčšinou nájdu rovnakého človeka, čo s ním tieto ich zásady zdieľa. Nikdy som síce tento typ ľudí nechápala, ale ani som ich nesúdila. Čo ma ale zaráža čím ďalej, tým viac je, ako sa najmä mladí ľudia v poslednej dobe správajú. A tak isto aj mnoho starších ľudí, ktorí tú svoju lásku v živote nenašli, ale veria na ňu a najmä ju chcú.<br />
<br />
Najväčší problém je, že dnes ľudia nemajú žiadne zábrany. Správajú sa ako zvieratá, ktoré nemajú dostatočne vyvinutý rozum a svoje správanie ospravedlňujú tým, že si len "užívajú život". Užívanie si života ale nie je to isté ako hazard so zdravím, ktoré máme len jedno. V dnešnej dobe majú kamaráti medzi sebou sex, pretože nemajú partnerov a chýba im tá rozkoš, to "uvoľnenie". Ľudia idú do postele s inými len tak, z nudy, kvôli chvíľkovému splanutiu. Ľudia idú na zábavu, ale viac menej počítajú s možnosťou, že si nezáväzne užijú. Ľudia odbúravajú stres a povinnosti sexom. Niektorí ľudia si dokonca hľadajú človeka len na sex. A ja nadobúdam pocit, že ľudia v hlave nemajú nič iné ako slovo sex a rozkoš.<br />
<br />
Rôzne formy antikoncepcie nám dávajú pocit, že môžeme všetko. Máme pocit, že si môžeme užívať koľko len chceme, až kým nás to neprestane baviť a budeme sa chcieť usadiť s láskou nášho života. Je síce krásne, že antikoncepcia nám dnes dovoľuje naplánovať si, kedy chceme mať dieťatko. Ale ľudia aj takúto vymoženosť dokážu zneužiť. A tak riešenie, ktoré malo znížiť počet potratov zvýšilo počet sexuálnych chorôb. (<strike>Samozrejme, niektoré druhy antikoncepcie chránia aj pred bežnými pohlavnými chorobami.)</strike> Ako sa hovorí, ponúkni človeku prst a on zoberie celú ruku.<br />
<br />
Slovo rakovina a prevencia na nás kričí zo všetkých strán už niekoľko rokov. No poslednú dobu počúvame už aj o očkovaniach proti vírusom HPV, ktoré môžu spôsobiť rakovinu a ktorého výskyt sa rapídne zvýšil. Počet vírusu HIV sa každý rokom takisto zvyšuje. Rôzne chirurgické zákroky pohlavných orgánov postihnutých rakovinou sú neustále vykonávané. A nie, už dávno sa to netýka iba žien, ale v poslednej dobe sa číslo zákrokov zvýšilo aj u mužov. A tak sa pýtam, prečo? Museli sme to nechať dôjsť až do tohto štádia? Nestačili nám, pre nás už bežné, pohlavné choroby, ktoré sa dali vyliečiť, v tých horších prípadoch spôsobiť neplodnosť? Museli sme to nechať zájsť až do štádia, kde ohrozujeme svoj vlastný život?Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-73117417057831504382019-04-13T18:29:00.000+02:002019-04-13T18:29:01.337+02:00Na koho myslíš?<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiI0eT_cuFFc5vUCSVXGx2K9JzCurcI1bBbQI5y81zcCw-dGtpd0Oxf7Vptpl6_BhVZhmUPrqcXi9ZPZNGBGUgoccXxgJAB4CVBLAMHxXjm2S1y89O-0OCfPPtIxgy-MTZuZ2xA2xjHXeg/s1600/%2523dennarcisov2019.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiI0eT_cuFFc5vUCSVXGx2K9JzCurcI1bBbQI5y81zcCw-dGtpd0Oxf7Vptpl6_BhVZhmUPrqcXi9ZPZNGBGUgoccXxgJAB4CVBLAMHxXjm2S1y89O-0OCfPPtIxgy-MTZuZ2xA2xjHXeg/s1600/%2523dennarcisov2019.png" width="700" /></a></div>
<div>
<br /></div>
Vždy, keď mám možnosť zúčastniť sa dobrovoľníckej činnosti, spravím tak. Rada pomáham druhým ľuďom, pretože v dnešnom egoistickom svete mi to príde viac než dôležité. S dobrovoľníctvom som začala s príchodom na strednú školu, kedy sa mi naskytli rôzne príležitosti. Či už to boli akcie v Slovenskom národnom múzeu v Martine, Noc literatúry u nás v škole, Deň narcisov,.. vždy to vo mne zanechalo dobrý pocit, že som pre niekoho mohla spraviť niečo celkom nezištne. No práve vďaka dobrovoľníctvu som zistila, že práca s ľuďmi je neskutočne namáhavá a častokrát vy výjdete zo všetkého ako tí zlí.<br />
<div>
<br /></div>
<div>
Najviac sa mi to potvrdilo pri udalosti Deň narcisov. Vypomáhala som tak ako dobrovoľník dvakrát - prvýkrát pred 2 rokmi a druhýkrát tento rok. Na túto udalosť som sa veľmi tešila, pretože som z nej mala skvelé skúsenosti. Tešila som sa, ako budem mať opäť oblečené žlté tričko, ako budem ľuďom rozdávať úsmevy a najmä ako budem môcť aspoň troška pomôcť ľuďom, ktorí sú vážne chorí. S tým, že to je namáhavé stáť celý deň na nohách a opakovať v podstate dookola jednu a tú istú vetu, som rátala. S tým, že ma budú bolieť ústa z toľkého rozprávania, s tým som počítala tiež. Dokonca mi ani jedna z už spomenutých nevýhod nevadila, dokonca som sa na ňu tešila, pretože po nej vždy následuje dobrý pocit zo seba samej. No s čím som naozaj nepočítala bola ľudská arogancia a ignorácia, dokonca v niektorých prípadoch aj primitivizmus. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
To, že mnoho Slovákov je odmeraných som si už zvykla. No čo ma neustále dokáže prekvapiť je, keď sa človek hrá, že tu nie je, že neexistuje, dokonca niektorí ľudia dokážu nadobudnúť pocit, že sú neviditeľní. Niektorí ľudia zrýchlia krok ako keby tam videli zmŕtvych vstaného Michaela Jackesona a chceli autogram. Iní zas kontrolovali potrubia na strope obchodu a iní sa tvárili nedostupne ako známa celebrita, ktorú obťažujú fanúšikovia. A niektorí začali telefonovať práve v momente, keď nás uvideli. Vtedy som sa na tom schuti smiala, akí vlastne niektorí ľudia sú. No keď som nad tým začala uvažovať, prišlo mi tých ľudí ľúto. Je mi jasné, že niektorých celé tieto udalosti ako sú Deň narcisov alebo Biela pastelka a podobné môžu otravovať. Mňa samú niekedy otravuje, keď sú na ulici svedkovia Jehovovi a prídu za mnou s knižkou a chcú mi o ich cirkvi rozprávať. No nedokážem sa k ľuďom spravať ako k veci, ktorú sa dá odignorovať a tak im vždy poviem "Nie, ďakujem.", usmejem sa a pokračujem vo svojej ceste. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
Čo ma tento rok najviac prekvapilo bolo, s akou agresiou a aroganciou sa niektorí ľudia k iným dokážu správať. Totižto stáli sme v jednom nemennovanom obchode (organizácia DN to s tým obchodom mala dohodnuté) a bolo to celkom kus od miesta, kde sa vykupovali prázdne sklenené fľaše. Avšak niektorí ľudia, ktorí šli vrátiť sklené fľaše a nemali k tomu miesto tentokrát prístup ako zvyčajne, boli odporní, uhundraní, nadávajúci a dokonca drzí v tom slova zmysle, že nám tam začali posúvať veci, dokonca i nás samotné. Nehovoriac o jednom pánovi, ktorý nás chcel zraziť nákupným košíkom. A tak sa pýtam, kde niektorí ľudia nechali humánnosť? Doma v skrini a len si ju zabudli obliecť? Nepovedala by som ani ň, kebyže si to ľudia musia obchádzať kilometer alebo dokonca niekoľko metrov. Avšak toto sa týkalo spravenia maximálne 5 krokov navyše. A to, robilo niektorým ľuďom problém. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
A nakoniec sú tu ľudia, ktorí na vás už od momentu, čo vás zbadajú pozerajú ako na vírus, niečo, čomu sa treba vyhnúť. Väčšinou sú to ľudia, ktorí tieto udalosti jednoducho nepodporujú, majú k nim určitý odpor. Týmto nemôžem vytknúť asi nič, jedine to, že niektorí nevedia povedať ani to hlúpe "Nie, ďakujem." No boli tam ľudia, ktorí povedali "Nie, takéto akcie nepodporujem." Samozrejme, akcepotovala som to, no pre mňa ostáva nepochopiteľné, prečo ľudia akcie, ktoré môžu iným pomôcť nepodporia. Nikto od nich neočakáva, že budú svoj čas venovať chorým alebo že prispejú veľkou sumou. Pretože ak by každý jeden z nás na takéto udalosti prispel čo i len 0,20 centov, celá akcia by nabrala iný smer. Chápem i ľudí, ktorí už takýmto organizáciam neveria kvôli podvodom, ktoré sa občas vyskytujú. No ak vidia, že jedna organizácia túto udalosť organizuje každý jeden rok, podvod to asi nebude. A už vôbec nie, keď si ľudia mohli pozrieť, na čo sa tie vyzbierané peniaze využili. Príde mi, že každý človek, ktorý je zdravý, sa cíti ako na koni. No nikto z nás nevie, čo nás môže postihnúť. A ak niekoho náhodou nebodaj postihne nejaká vážna choroba a nie je v balíku, tú pomoc od týchto organizácií bude potrebovať čo i len minimálnu. Nechcem nikomu nič zlé priať, dokonca ani nehovorím, že sa to stane. Len nedokážem pochopiť ľudí, ktorí sa správajú tak, že sa ich to netýka. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
Aby tento príspevok ale nebol celý negatívny a pochmúrny, stretla som sa aj s veľmi milými ľuďmi. Jeden pán, ktorý si rakovinou prešiel nám nie len prispel, dokonca nám i zlepšil deň vtipom. Jedna pani, ktorá si tým tiež prešla povedala, že rada prispeje, pretože vie, že to je dôležité. Mnoho ľudí za nami chodilo samo a prispievali dobrovoľnými sumami, pretože cítia zodpovednosť. A práve takýto ľudia, ktorých bolo viac ako tých, o ktorých tento článok je, mi dokazujú, že to má stále zmysel a že nie som jediná, ktorá pociťuje potrebu iným pomáhať nezištne. </div>
<div>
<br /></div>
Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-27723823393344998952019-03-04T08:00:00.000+01:002019-03-04T08:00:09.777+01:00Don't be in a relationship with anyone you wouldn't marry<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgo99Y4_MiWqyPYwkcXBG_VhQyaFZ_PwYNW5RPMH6K1OabX8sXl9ttdRDGC_Gqs4NaCbshb_IX_poTnrKBw6E3hu_FFFf7mT5uSZoWwfopVFw2NUXSqgHibFAi4_jF852tDJO05XyZf27Q/s1600/%2540charlieshoots.png"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgo99Y4_MiWqyPYwkcXBG_VhQyaFZ_PwYNW5RPMH6K1OabX8sXl9ttdRDGC_Gqs4NaCbshb_IX_poTnrKBw6E3hu_FFFf7mT5uSZoWwfopVFw2NUXSqgHibFAi4_jF852tDJO05XyZf27Q/s1600/%2540charlieshoots.png" width="700" /></a>
<br />
<br />
Nedávno som čítala jeden citát, ktorého najpodstatnejšiu myšlienku som dala do nadpisu tohto článku. Rozhodla som sa o ňom napísť, pretože ako jediný citát zanechal na mne zmenu ihneď. Citáty ma vždy inšpirovali, ale nie natoľko, aby som ich hneď aplikovala do svojho života a vždy sa mi v hlave rozsvietila žiarovka "pamätaj na ten citát".<br />
<br />
<div style="text-align: center;">
<b><i>"The best advice I've ever gotten was said that i shouldn't be in a relationship with anyone whom i wouldn't marry, for its a waste of time and takes you off the market. So don't worry about relationships."</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i><br /></i></b></div>
<div style="text-align: left;">
Citát ešte pokračuje ďalej, avšak pre mňa je práve toto tá najpodstatnejšia časť. Niekomu sa to môže zdať ako blbosť, však prečo by bol niekto vo vzťahu s niekým, s kým si nevie predstaviť budúcnosť. Pretože práve o tom je väčšina citátov. Ale tento rozpráva o manželstve, čo je už úplne iná méta. </div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
Koľko z nás premýšľalo pred vstupom do vzťahu nad tým, či si s tým človekom vieme predstaviť zbytok života? Že sa práve s týmto človekom zoberiete a spečatíte tým svojú lásku? Samozrejme, existujú ľudia, ktorí sú proti manželstvu a je to pre nich len bezcenný kus papiera. No tí, ktorí sa chcú s niekým zosobášiť, by nad týmto uvažovať mali. Z viacerých dôvodov. </div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
V poslednej dobe existuje mnoho článkov a príspevkov na Instagrame o tom, že dnešné vzťahy vydržia len veľmi krátko a že vďaka sociálnym sieťam máme pocit, že môžeme partnerov meniť neustále a tým hľadať toho "pravého". A práve ten pocit, že to more ešte nemáme preskúmané a pláva tam veľmi veľa rýb, nám dodáva pocit, že na všetko máme čas a že striedať, a hľadať partnerov donekonečna má zmysel a raz sa zadarí. Keď vo vzťahu prídu problémy, mnoho z nás to radšej zabalí a ide do iných vôd. A potom ideme do vzťahov, v ktorých nevidíme budúcnosť, nevieme si toho druhého predstaviť ako doživotného partnera, ale sme v nich, pretože sme sa pre toho druhého nadchli, nadchol nás pocit niečoho nového, čerstvej zaľúbenosti a bezstarostnosti, a samozrejme aj milión pozitívnych stránok partnera. Veríme, že sme našli toho pravého, no po pár mesiacoch prichádza vytriezvenie. Niektorí ľutujú, že sa do takéhoto vzťahu pustili a nevedia, ako z neho von a tak v ňom zostanú, lebo majú pocit, že to už s každým ďalším bude rovnaké. Alebo sú ľudia, ktorí si to uvedomia, ukončia vzťah a hľadajú ďalej. Po väčšine donekonečna, až kým neostanú na ocot alebo získajú medzi ľuďmi titul preberavého. </div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
Samozrejme počas vzťahov sa môže hocičo prihodiť. Či už sú to zdravotné alebo finančné problémy, tehotenstvo. Možností je mnoho. A práve tieto veci nám, bežným smrteľníkom, vedia parádne skomplikovať život. A aj z toho krásneho zaľúbenia sa zrazu môže stať hotová kalamita. Verím, že každý z nás počúva o takýchto príbehoch a je nám tých ľudí ľúto. Dievča ostane tehotné s chlapcom, ktorý nie je pripravený na dieťa, rodičovstvo a na život s ňou, pretože si chcel len užívať. Ale čo reálne ľudia robia voči tomu, aby sa takýmto situáciam vyvarovali? Tým nechcem povedať, že niekto môže za to, že začne mať nejaké zdravotné problémy alebo že môže za to, že zrazu stratí prácu. Ale človek môže za to, akého partnera si vyberie a ako sa mu s ním budú tieto životné situácie preskakovať. </div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
Niekto tomu neprikladá veľkú hodnotu. No ja osobne si myslím, že výber partnera nám ovplyvňuje každú jednu časť nášho života. Ak máme pri sebe nesprávneho partnera, trápime sa. Neužívame si život, ale len riešime zbytočné problémy. Keď prídu problémy do nášho života, začnú byť problémy vo vzťahu ešte väčšie. Hádky, nezhody, krik, plač, bezbrannosť. Depresie a úzkosť. Ničí nás to zaživa. </div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
Naopak, verím, že keď ideme do vzťahu uvážene, naberá to iný level. Zisťujem, že je naozaj dôležité druhého pred vzťahom skutočne spoznať a nie len tak padať do vzťahov a čakať, čo prinesú. Treba mať nejaké vízie a očakávania. Treba vedieť, čo vo vzťahu akceptujete a čo nie. Treba toho druhého skúmať, pokladať mu otázky, ktoré sú pre vás dôležité a zisťovať, či si v názoroch a presvedčeniach skutočne rozumiete. No hlavne si musíte byť istý tým partnerom vy a zároveň aj on vami, pretože jednostranným záujmom to ďaleko nezájde. Je nie len dôležité nájsť si partnera s ktorým si rozumiete, ale i partnera, s ktorým si viete predstaviť manželstvo. Pretože byť vo vzťahu s niekým, s kým si to manželstvo predstaviť neviete, je skutočne len strata času. Manželstvo nie je len o pekných dňoch, ale i dňoch hádok a trápení. Je to o tom, že si s tým človekom viete predstaviť fungovanie po celý život v jednej domácnosti. O tom, že chcete mať s vašou polovičkou deti a neviete si predstaviť lepšieho človeka na výchovu vašich detí. A v neposlednom rade je manželstvo aj o tom, že si viete predstaviť v starobe opatrovať jeden druhého s láskou. </div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
Preto už neberiem vzťahy tým spôsobom, že budem s niekým len preto, lebo práve teraz som z neho pobláznená, je pekný a verím, že vzťah by nebol strata času, ale naučil by ma niečo nové. Od toho momentu, čo som si ten citát prečítala, beriem vzťahy s opačným pohlavím inak. Vždy ma opantával strach, že sa vo vzťahu popálim, že budem hľadať donekočna a nenájdem alebo že skončím s niekým, s kým ani nebudem chcieť byť kvôli veciam, ktoré život denno-denne prináša. Ale teraz viem, že keď nepôjdem zo vzťahu do vzťahu, ale budem sa riadiť tým, či si dokážem toho druhého predstaviť ako svojho manžela (a aj on mňa) netrafím vedľa. A aj bežné problémy, akými sú zdravie alebo neplánované tehotenstvo, nebude pre mňa stresujúca situácia, pretože sa medzi nami nič nezmení. </div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-26879032543164770462019-03-02T16:32:00.001+01:002019-03-02T16:32:48.713+01:00Ovplyvnená chlapcami?<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgmjEnsh7lfIFagmNp7aCON-ITv5SLcUxvoIYcW3by2eP8iP7Fd1E9ucUlXeSoPbvYC7Td0eHAz-bBRCWUHxcJEYH2dr5fKsfLBe6G3-BqDj0T0L7miYFNoKTxUmChDF-cHA_5Mt3M_sOs/s1600/CA4FC36E-25D0-46CD-8465-140FC66D0C0D.jpeg"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgmjEnsh7lfIFagmNp7aCON-ITv5SLcUxvoIYcW3by2eP8iP7Fd1E9ucUlXeSoPbvYC7Td0eHAz-bBRCWUHxcJEYH2dr5fKsfLBe6G3-BqDj0T0L7miYFNoKTxUmChDF-cHA_5Mt3M_sOs/s1600/CA4FC36E-25D0-46CD-8465-140FC66D0C0D.jpeg" width="700" /></a>
<br />
Dlho som premýšľala či tento článok napíšem, nakoľko je to niečo veľmi osobné a môj blog si môže čítať prakticky každý, keďže je verejný. No na druhej strane som si uvedomila, že tento problém nemám len ja, ale aj množstvo iných dievčat a žien. A tak by som sa k tejto téme už rada vyjadrila, dostala to všetko zo seba a možno vďaka tomu niektoré dievčatá otvoria oči.<br />
<br />
Pamätám si, že o chlacov som začala mať záujem už asi v piatej triede na základnej škole. Odvtedy ubehlo zopár rokov a ja som si uvedomila, že robím neustále jednu a tú istú chybu <strike>(asi som naozaj nepoučiteľná). </strike> Mojím problémom je, že pri chlapcoch strácam samú seba. Kedysi ma to netrápilo, prečo by aj. Mala som 13-14 rokov a mať chlapca, ktorému "obetujem" všetok svoj čas bola pre mňa samozrejmá vec. A takto sa to opakovalo pri každom jednom chlapcovi s ktorým som chodila alebo sme sa len spoznávali. Jednoducho sa ten chlapec stal pre mňa prioritou okolo ktorého sa krútil celý môj svet. A uvedomila som si to až pred rokom po rozchode, ktorý mi otvoril oči v mnohých smeroch.<br />
<br />
Po poslednom rozchode nastal čas sebapoznávania. Odlúčila som sa od väčšiny kamarátov, trávila som čas najmä sama so sebou a so svojimi myšlienkami. Čítala som množstvo kníh, trávila veľa času v prírode a jednoducho som sa snažila pochopiť samú seba. Celý tento proces trval viac ako pol roka, no po čase som sa začala opäť socializovať a dá sa povedať, že môj život sa z veľkej časti vrátil do starých koľají. Myslela som si, že som našla odpovede na svoje otázky a tým som si svoje problémy vyriešila. Nemôžem povedať, že mi tento proces sebapoznávania nič nedal, pretože som tvrdila, že mi dal veľmi veľa a stále si za týmto tvrdením stojím. No až v poslednej dobe som zistila, že môj problém s opačným pohlavím vyriešený nie je.<br />
<br />
Premýšľala som, čím to je. Prečo sa tak nechávam chlapcami ovplyvňovať? Prečo sa vždy do chlapca rýchlo zahľadím? A hlavne, prečo ho nechám čo i len nepriamo kontrolovať môj život? Dlho som hľadala na tieto otázky odpovede, ale nikdy som sa k presnej odpovedi nedostala. No prednedávnom prišiel čas, kedy som si to celé uvedomila a konečne na odpoveď prišla.<br />
<br />
Mojim problémom je, že si nevážim samú seba natoľko, aby som ostala sama sebe prioritou vo vzťahu. Hovorím, že prekypujem láskou a potrebujem ju niekomu dať. Spoznávala som chlapcov a v hlave analyzovala, či by si moju lásku zaslúžili (o tomto by som ale zas rada napísala ďalší článok). Ale zabudla som na seba. Neuvedomila som si, že možno tou láskou prekypujem preto, lebo sebe nedávam žiadnu, resp. jej minimum. Vždy som verila, že láska je taká ako z rozprávok a kníh, ktoré som čítala, kde žena nevie kto je, nemá sa rada, ale má v sebe množstvo lásky, ktorú keď dá mužovi, celý jej svet je zrazu jasný a krásny. Verila som, že ten muž žene dodáva sebelásku a nejakým spôsobom sa tá žena stane silná a sebavedomá, a budú žiť šťastne až do smrti. Ale tak to nefunguje. Minimálne nie v reálnom živote.<br />
<br />
Stále verím na lásku ako z filmov a rozprávok. Verím, že ten môj "princ" príde. Ale už neverím, že on bude určovať kto som, kam smerujem a že dá môjmu životu nejaký správny návod na to, ako žiť a hlavne, že si vďaka nemu začnem vážiť samú seba. Nedávno som čítala knihu, ktorá mala krásnu myšlienku, že každý z nás si hľadá niekoho s rovnakým stupňom poškodenia. Zdravý človek nehľadá v špinavých vodách. Priťahujeme do svojho života takých ľudí, akými sme my sami.<br />
<br />
Preto moja rada nie len vám ale i mne samej je stať sa tou najlepšou verziou seba. Už to znie ako cliché, pretože to používa snáď každý motivačný blog alebo účet na IG, ale je to skutočne tak. Zdraví ľudia nebudú tancovať s tými, ktorí nevedia ako na to. A tak sa už istý čas stávam sama sebe prioritou. Staviam si ciele, priorty a nasledujem svoje sny. Starám sa o sebe zvonka, no najmňa zvnútra. A jednoducho povedané, každým dňom sa snažím byť lepšou verziou samej seba, nie niekoho iného. Pretože chcem mať s ostatnými zdravé vzťahy, musím sa najprv ja sama stať tým zdravým človekom. Lebo za to, akých ľudi priťahujem do života, si môžem ja sama. To, čo som vyžarujem, priťahujem a pokiaľ to nezmením, bude sa to stále dookola opakovať.<br />
<br />
Dievčatá, ženy a možno aj chlapci a muži. Miesto neustáleho strácania seba v ostatných, nájdite sa v sebe. Spravte krok von z kruku, ktorý vás zväzuje a uvidíte, že ten vzduch vonka je úplne iný. Príde strach, neistota a chvíle, ktoré sa vás budú pokúšať vtiahnúť späť. Robte to, čo vás robí šťastnými a ktoré vám dávajú pocit, že skutočne žijete. Obklopujte sa ľuďmi, s ktorými máte deep konverzácie, s ktorými máte rovnaký pohľad na život a najmä rovnaké názory a presvedčenia, no zároveň takými, ktorí vás nútia opäť prehodnotiť vaše názory. Chodievajte na akcie, ktoré vám pomôžu nájsť sa. Čítajte knihy, pozerajte filmy, ktoré vás vzdelávajú a pridajú nejakú hodnotu do vášho života. Počúvajte piesne, ktoré vás upokojujú a v ktorých textoch nájdete samých seba. Tvorte, smejte sa. Púšťajte sa do sitácií, z ktorých máte strach, pretože práve tie vám pomôžu spoznať sa ešte lepšie. Prečistite si sociálne siete a sledujte len účty, ktoré vás každý deň inpširujú a nedovolia vám negatívnych pocitov ako je závisť, nenávisť a ohováranie. Jednoducho robte to, pri čom cítite, že sa spájate so svojím vnútrom a že samých seba ľubíte bezpodmienečne. So svojím skutočným ja, ktoré tam niekde vo vás drieme a čaká, kedy sa s ním spojíte :)<br />
<br />
<br />
<br />
<br />Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-82658375622143281232019-02-11T18:36:00.001+01:002019-02-11T18:36:41.194+01:00Keď vládne EGO<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlJ2T6EkaHxx4z0hFcu7tub0HjPnTKLSeO8rAgoyycZ22LI8sCR44rB40sEKCoWayTuhXu6qqHHmpkxfDdG5SMCR2ph7DP7giTuDsdRhyphenhyphenpDgoISCQ-2SL-5p0m-Ml8xm5rMUoMSLzIjd0/s1600/IMG_9816.jpeg"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlJ2T6EkaHxx4z0hFcu7tub0HjPnTKLSeO8rAgoyycZ22LI8sCR44rB40sEKCoWayTuhXu6qqHHmpkxfDdG5SMCR2ph7DP7giTuDsdRhyphenhyphenpDgoISCQ-2SL-5p0m-Ml8xm5rMUoMSLzIjd0/s1600/IMG_9816.jpeg" width="700" /></a>
<br />
<br />
Poznáte ten pocit, keď stojíte pri nejakej osobe, či už je to kamarát, známy alebo len človek, ktorého vidíte prvý raz, a vyžaruje z neho akýsi pokoj a harmónia? Keď sa na toho človeka pozriete, túžite nájsť na ňom niečo chybné, niečo zlé, čím by ste si dokázali, že ten človek nemôže byť až taký dobrý, ako pôsobí. V podobnej situácií som sa ocitla nedávno. Nezvyknem ľudí nejak analyzovať alebo skúmať, no tentokrát mi to nedalo. Ten pokoj, ktorý na mňa z tej osoby vyžaroval bol neuveriteľný. A úprimne? Vytáčalo ma to. Vyviedlo ma z miery, že som na tej osobe nemohla nájsť nič zlé, jednoducho nič, čo by ten pokoj nejak poprelo. Dokonca som prišla domov a povedala som mamine: "Nech sa snažím akokoľvek, nedokážem na tej osobe nájsť nič zlé!". A moja mamina mi s rovnakým pokojom povedala: "Tak asi na tej osobe ani nič zlé nebude." A prosím pekne, táto odpoveď ma naštavala na celkom nový level, pretože som nechcela pochopiť, zmieriť sa s tým, že niekto taký môže existovať. Jednoducho NIE.<br />
<br />
Nebolo to dávno, dokonca sa to stalo pár dní dozadu. No nechcela som sa s tým jednoducho zmieriť. Nebolo pre mňa možné, aby z človeka vyžarovala taká láskavosť, pokoj, harmónia a láska. Neskutočne ma to štvalo a nevedela som ani prečo. Doslova som besnela, kamarátka neustále počúvala o tom, že na tej osobe niečo zlé predsa byť musí, nech mi to pomôže nájsť. Neviem, či ma viac štvali tie vibes, ktoré tá osoba vyžarovala alebo fakt, že ma takáto osoba dokáže až takto vyviesť z rovnováhy. No čo bolo isté je fakt, že som sa s tým nedokázala vyrovnať a narúšalo mi to môj osobný pokoj.<br />
<br />
Samozrejme, túto tému som doma rozpitvávala aj s maminou a mojej maminy odpovede ma vytočili natoľko, že som začala na tú osobu nepekne hovoriť, len aby som si ja uľavila a dokázala si, že tá osoba nie je lepšia ako ja. Ale pritom je. Je lepšia už len minimálne v tom, že sa nedá ovládať egom. A to je moja achylová päta.<br />
<br />
Nech sa snažím byť akokoľvek rozumným a láskavým človekom, niekedy to jednoducho nejde a uletím. No vždy na to doplatím vnútorným nepokojom, nespokojnosťou sama so sebou a aj negatívnymi myšlienkami, ktoré aj keď nemierim na seba, vždy si ma po čase nájdu. A práve teraz som sa do tohto kolobehu dostala. Stratila som akýsi nadhľad a odstup od vecí. Chcela som všetko riešiť, na všetko nájsť odpovede až som zabudla na samú seba. Ale nie na tú seba, ktorú mám v hlave, ale na mňa, na moju dušu, ktorá tam vo mne zúfalo volala o to, aby som jej dala šancu a mohla mi pomôcť. A ja <strike>trúba</strike> som nemohla pochopiť, prečo zo všetkého tak strašne besniem, snažím sa ovládať a mať pod kontrolou, spraviť veci tak, ako ich chcem ja a nebrať ohľad na iných. V každej časti môjho života to bolo len ja, ja a ja.<br />
<br />
Vždy keď píšem nejaký článok na blog, som sama so sebou v súlade. Vedená svojou dušou a v harmónií so svojím egom. A tým pádom som sa už dostala aj z tejto zapeklitej situácie, v ktorej som bola vyše dvoch mesiacov. Prekvapivo som zistila, že všetky tie veci, ktoré ma na tej osobe tak iritovali na mňa ako keby kričali a chceli sa preukázať aj vo mne, ale ja som im bránila. Pretože pravda je taká, že každý z nás môže byť tým človekom, o ktorom celý tento článok je. Len musíme chcieť aby sa v nás tá osoba prejavila. A to dosiahneme jedine tým, že zharmonizujeme našu myseľ, miesto, odkiaľ na nás prehovára naše ego a snaží sa riadiť nás a náš život.<br />
<br />
Čo chcem týmto článkom povedať je, aby ak sa ocitnete v situácií, ktorá vás vyvádza z miery a doslova z nej besniete, naučte sa vypnúť ego a všetko už pôjde samé. Znie to veľmi jednoducho, ale sama viem aké ťažké je zbaviť sa ega a že je to beh na dlhú trať, ktorá ma bude stáť ešte veľa síl a mnoho prehraných bojov. Ale vďaka vypnutiu ega som si uvedomila, že všetky tie veci, ktoré som ja tak moc chcela, mohli iným veľmi ublížiť. Získala som nadhľad a pri situáciach, ktoré chcem aby sa stali som sa zas dostala k názoru "dopraj, bude ti dopriate" a "ak ti je niečo súdené, nájde si ťa to", namiesto "ja chcem, ja to aj dosiahnem a čakať na nič nebudem". A práve vďaka tejto skúsenosti som si uvedomila, že ego je téma, o ktorej chcem písať, pretože k nej mám veľa čo povedať. So stay tuned...Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-782360662479379018.post-87859054264417817472019-02-01T20:16:00.000+01:002019-02-01T20:16:32.719+01:00Vytráca sa láska?<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQjt2E-Pue1rhOgY0Fg0wdBfj3JpGcamAwTEsXy2nrVVAs97iKi3aRXm6WAkQdArUcb7v8B0_1ikgX_Q09BzJgJp7T5YooJN-_9-lJnl2KOs77Vf2qkKSQqwYE5UDnRWG0wl1Ob1Prwrc/s1600/44B03F4D-5ECD-48BE-9B98-05C2A6EFFDE3.JPG"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQjt2E-Pue1rhOgY0Fg0wdBfj3JpGcamAwTEsXy2nrVVAs97iKi3aRXm6WAkQdArUcb7v8B0_1ikgX_Q09BzJgJp7T5YooJN-_9-lJnl2KOs77Vf2qkKSQqwYE5UDnRWG0wl1Ob1Prwrc/s1600/44B03F4D-5ECD-48BE-9B98-05C2A6EFFDE3.JPG" width="700" /></a>
<br />
<br />
Už dlhú dobu premýšľam nad tým, či sa láska naozaj spomedzi nás vytráca alebo ma len moje zmysly klamú? Je vôbec možné v dnešnom svete budovať úprimnú, čistú lásku, ktorá oslobodzuje? Je reálne nájsť v dnešnom svete osobu, pre ktorú je vzťah s vami dôležitejší ako len pochabé užívanie si života, slobody?<br />
<br />
Žijem vo svete, kde láska je neustále omieľaný pojem, no pritom tak málo preskúmaný. Každý kto už mal vzťah si myslí, že rozumie láske a opačnému pohlaviu. Pritom každý človek je iný, jedinečný a tým pádom to, čo platilo na iného, na tohto platiť nemusí. Ľudia si so sebou nesú krivdy minulosti a neveria, že ešte niekedy príde láska, ktorá ich nesklame. Takisto sú ľudia, ktorí sa v láske tak sklamali, že sa boja znova otvoriť si srdce, pretože veria, že to dopadne ďalším fiaskom. Ľudia sa do vzťahov už nepúšťajú po hlave, len na základe citov, ale dlho a pečlivo zvažujú všetky za a proti. Premýšľajú nad tým, ako sa pri tej osobe cítia, čo si tá osoba asi tak myslí, všímajú si všetky detaily a analyzujú. Nechcú, aby sa tá osoba do nich zaľúbila prvá, pretože majú strach, že oni sa do nej nikdy nezamilujú. Ľudia chcú na všetko len čas a istotu, pritom im život preteká pomedzi prsty. A láska tiež.<br />
<br />
Ja samú seba často pristihnem pri hľadaní istoty, či už vo vzťahoch alebo v inej oblasti. Hľadám v ľuďoch kvality, ktoré mi prídu správne a ktoré chcem, aby ľudia v mojom živote mali. Snažím sa vyhýbať sklamaniam, investíciam a nesprávnym rozhodnutiam. No našťastie mi to vždy dôjde a uvedomím si, že týmto si nikdy nevybudujem úprimné vzťahy.<br />
<br />
Slovo láska sa už dnes nenosí. Dávame prednosť zábave a chvíľkovým záležitostiam pred niečím vážnejším. Robíme všetko pre to, aby sme sa stránili zaľúbenia sa. Pri slove vzťah mnohým naskakuje husia koža. Spoznávame druhých len preto, aby sme ich neskôr opustili. Chránime naše srdcia, ničiac naše duše.<br />
<br />
Nie som vzťahový poradca, neprežila som toho v živote veľa a viem, že mnoho vecí neviem. Všetko čo píšem je len môj pohľad na vec a myšlienky, ktoré sa mi víria v hlave. No i napriek tomu si prajem, aby ľudia verili v silu lásky. Aby sme neskúmali druhého človeka ako nejakú hračku a následnej ju netestovali, koľko bodov v akej skúške dostane, a na základe toho sa rozhodli či ju chceme alebo nie. Prajem si, aby sa ľudia nebáli ľúbiť, aby sa nebáli vtiahnúť do víru lásky. Aby ľudia pochopili, že vzťahy nie sú o zobraní slobody, o menení človeka a dokazavaniu moci, ale o ešte väčšej slobode, rozvoji a rovnocennosti. Že láska nie je o tom "musím s tebou tráviť čas, lebo sa to patrí" ale o "chcem s tebou tráviť čas, lebo čas strávený spolu má pre mňa zmysel". Prajem si aby ľudia prijali fakt, že cítiť niečo k inej osobe je krásna vec, ktorá nemusí skončiť katastrofou, aj keď tie predchádzajúce lásky ňou skončiť mohli. Aby sme nešli do nových vzťahov s krivdami minulosti, ale každý jeden vzťah brali ako novú, nepopísanú knihu. No zo všetkého najviac si prajem, aby ľudia ľúbili zo srdca - tak čisto, úprimne, bezpodmienečne a nekonečne. Aby ľudia nečakali na to, kedy príde ten správny človek do ich života - pretože on v ich živote už dávno môže byť, ale my ho nevidíme, lebo sa sústreďujeme na to, čo nemáme. Pretože len tak sa tá pravá láska nevytratí.<br />
<br />Lea http://www.blogger.com/profile/15570592660164388460noreply@blogger.com2