Všetko robím len a len kvôli sebe. Prešli dva mesiace a ja cítim, že som sa zmenila. Ale k lepšiemu. Za ten čas som si uvedomila mnoho vecí. Napríklad aj to, že robiť niečo kvôli niekomu, pri kom si myslíte, že sa to oplatí, je blbosť. Čakať na okolnosti a dúfať, že sa zmenia je takisto blbosť. Dôležité je užívať si každý jeden moment. Nečakať na budúcnosť, neriešiť minulosť ale žiť a užívať si prítomnosť. A práve vtedy zistíte, že len tak sa dá užívať si život na sto percent.

Dôvod môjho odchodu z blogovej scény na pár mesiacov nebol plánovaný. Ale za tie dva mesiace sa mi toho nakopilo neskutočne moc, či už v škole, ale aj v osobnom živote, a sadnúť si za notebook, a napísať vám článok bolo nad moje sily. Avšak zistila som, že mi to písanie chýba. Že i keď si môžem hovoriť, že bez blogu viem žiť, nebol deň, aby som na neho nemyslela a nemala v hlave nápady na články. Nebudem sama sebe klamať a presviedčať sa o opaku, keď viem, že pravda je taká, že v seba blogerku jednoducho nezapriem, haha. :)