Som už unavená z toho ako sa niektorí ľudia správajú, posudzujú, riešia, majú potrebu mať viac tvárí. Ako na druhých hádžu špinu, pritom sami nie sú svätí. Ako ľudia ukazujú na to, čo robia iní, pritom sami sú rovnakí. Som unavená z falošných kamarátstiev, ktoré nás oberajú o čas a energiu. Som smutná z toho, že v 21.storočí, kedy ako ľudstvo máme mať iné, vážnejšie starosti, riešime malichernosti a nedovolíme druhým sa naplno prejaviť.
I'm sick and tired of people who do not act in a right way, who gossip, who have a need to have more than one face. Those people accuse other people of the bad behavior, but they themselves are not saint. They point to what others do but they are the same. I'm so tired of the two-faced friendships which just steal our time and energy. I'm unhappy that in the 21st century when as a humankind we should have other, more important worries, we deal with trivialities and disallow others to fully express themselves.
Zistila som, že ani za človeka, ktorého poznám niekoľko rokov nemôžem dať ruku do ohňa. Zistila som, že ľudia naozaj radi prikrášľujú realitu a že robiť z komára somára patrí medzi ďalšie hobby Slovákov. Zistila som, že častokrát sa vás zastane osoba s ktorou ste sa nikdy moc nemuseli než váš kamarát. Zistila som, že ľudia vás budú súdiť a ukazovať na vás prstom, ale na seba sa pritom nepozrú. Zistila som, že dnes sa chce každý prezentovať len v tom najlepšom možnom svetle neuvedomujúc si, že sa stávajú len telom bez kúska empatie k druhým a sebakritiky. A toto všetko je naozaj smutné.
I found out I cannot put my hand on fire even for my longtime friends. I found out people like to prettify reality and making from mosquito a donkey is another hobby of Slovaks. I found out that sometimes the person you've never talked to much or didn't spend time with him would stand for you than your friend. I found out people will judge you and point their fingers at you, but they won't judge themselves. I found out almost everyone wants to be presented in the best light possible, being unaware that they are just becoming a body without empathy to others and self-criticism. And all of this is really sad.
Častokrát sú to práve tí ľudia, ktorí vyzerajú, že majú svoj život pod kontrolou a všetko je super. No sama viem, že človek, ktorý sa tvári, že všetko je skvelé a bezchybné je človek, ktorého veľa vecí trápi. Ľudia majú takú zlú vlastnosť nepriamo prenášať svoje problémy na iných ľudí, pretože to berú ako formu vyčistenia si hlavy. Naše mysle su nastavené na princípe "ak sa môžeš vyjadriť k niečomu negatívne, neváhaj a urob tak". Ľudia sa nesnažia pozrieť na vec kriticky, prehodnotiť ju z obidvoch strán - automaticky sa pridajú k tej negatívnej, pretože keď poviem niečo negatívne o inej osobe, mám pocit, že tá osoba je v určitých aspektoch horšia ako ja a to mne privedie dobrý pocit. Čudné a smutné zároveň.
Often times it's those people who seem to have their lives together and under control. But now I know that the person who acts like everything's great and flawless in reality is the person who is worried by many things. People in general have a very bad quality which is to indirectly transmit one's problems on others because they use it as a form of cleaning their heads. Our minds are set on a principle "if you can say something negative, do not hesitate and do it". People are not trying to look at things critically, reassessing them from both sides - they automatically join the negative one, because when they say something negative about other person, they automatically gain a feeling that the person is in some aspects worse than themselves and this bring them a good feeling about themselves. Weird and sad at the same time.
Naozaj netuším, či mám len zlý nos na ľudí a zbytočne sa v každom od začiatku snažím vidieť len to dobré. Alebo mám len jednoducho smolu. No verím, že toto nie je problém, ktorý sa týka miesta kde žijem, ale problém, ktorý sa vyskytuje v spoločnosti. Sme obklopení ľuďmi, za ktorých (po väčšine) by sme nedali ruku do ohňa. No i tak v takýchto kamarátstvách zostávame, nehľadiac na to, že nás psychicky vyčerpávajú. Väčšina kamarátstiev sa skončí v tej chvíli, keď spolu dvaja ľudia prestanú tráviť čas. Základy dnešných kamarátstiev tvorí pravidelné trávenie času pokope, komentovanie a likovanie fotiek na sociálnych sieťach, chatovanie, fotenie sa, poprípade chodiť spolu na nejaké parties a chaty, piť a robiť hlúposti. A potom, keď sa človek ocitne v ťažkej situácií (a tým myslím niečo more serious ako to, že ti crush nelikol fotku), drvivá väčšina kamarátov sa na vás vykašle a ukáže svoju pravú tvár. Kamarátstvá už dnes nie sú postavené na pevných základoch ako úprimnosť, vzájomná podpora, pomoc, konštruktívna kritika, vzájomná obeta, pomoc k tomu aby z nás bol lepší človek a mnoho ďalšieho. A potom nečudo, že i keď okolo seba máme či už viac alebo menej ľudí, aj tak sa niekedy cítime sami a nenaplnení vzťahmi, ktoré s nimi máme.
I really have no idea if i just have a bad nose on people and unnecessarily try to see only the good in people from the beginning. Or I just have a bad luck. I believe that this is not a problem that concerns the place where I live, but a problem that occurs in society. We are surrounded by people who we (typically) do not put our hands on fire. However, we remain in those toxic friendships despite the fact we are mentally exhausted. Most of the friendships end when two people stop spending time together on a regular basis. A basis of nowdays friendships are regular spending time together, commenting and liking each others photos on social media, chatting, taking photos all the time or as the case may be going together on parties and cottages, drinking alcohol and fooling around. And then when a person is caught in a difficult situation (and I mean by that something more serious than that your crush didn't like you photo), the vast majority of your friends leave you alone and show you their true faces. Nowdays friendships are not based on strong bases like honesty, mutual support, help, constructive criticism, mutual sacrifice, help each other to become the best version possible and many else. It is no wonder that even if we have more or less people around us, we still sometimes feel alone and unfulfilled with the relationships we have with them.
Aké je teda riešenie? Netuším. Pred pár mesiacmi by som asi napísala niečo v tom zmysle, aby ste si vyselektovali kruh ľudí, ktorých máte okolo seba. Sama som tak spravila, mám pri sebe veľmi málo ľudí a i tak sa našli ľudia, ktorí ma sklamali v situáciách, kedy sa pravé kamarátstvo testuje. No čo si už odteraz zapíšem za uši je, že ak vás niekto raz sklame, s 98% pravdepodobnosťou to spraví zas. A tak niekedy je lepšie si takých ľudí držať ďalej od tela. A ľudia, ktorí sa tvária vždy milo, nápomocne alebo sú tie najtichšie myši v spoločnosti po väčšine bývajú tí pokrytci. Predsa len ako sa hovorí - tichá voda brehy myje.
What's the solutions then? I dunno. A couple of months ago I would have probably written something like selecting your circle of people around you. I have done it myself, I have very few people in my circle but there are still people who have disappointed me in situations where true friendship is being tested. I will remember from now on that if somebody disappoints you once, it's 98% more likely he/she will do it again. And sometimes it is better to keep such people away from your body. People who always look nice, helpful, or are the quietest mice in society are the hypocrites. Yet as it's said - the quiet waters wash the shores.
Stalo sa vám niekedy niečo podobné? Ako sa k takýmto situáciám staviate? Myslíte si, že kamarátstva sa časom zmenili?
Has something like this ever happened to you? How do you deal with such situations? Do you think friendships have changed over time?
"Tínedžerské" roky sú zlé práve v tom, že spoločnosť u človeka vytvára potrebu, aby mal dvesto kamarátov. Čím vyššie číslo na facebooku a sledovateľov na instagrame, tým lepšie, lebo to znamená, že je daná osoba populárna a ľudia ju majú radi. Ale to je iba toxické, pretože potom má niekto pocit, že keď nemá okolo seba obrovskú partiu, tak je outsider a nikto ho nemá rád. Čo je totálna blbosť, samozrejme. A práve preto, že sa ženieme za tým, aby sme mali veľa rôznych (a cool, samozrejme) kamarátov, priateľstvá sú veľmi povrchné a nikam nesmerujú. Ak sa potom potrebuješ na niekoho obrátiť, zrazu sa ti všetci otočia chrbtom.
OdpovedaťOdstrániťKamarátstvo však nie je niečo, čo proste je. Treba na ňom pracovať. Starať sa oň. Lebo nemôžeš čakať, že keď tebe zrazu niečo treba, tak sa zrazu objaví niekto, kto ti pomôže, hoci ty sa inak o toho človeka vôbec nezaujímaš. A preto je oveľa lepšie mať jedného alebo dvoch kamarátov, pri ktorých si môžeš byť na sto percent istá, že ťa nesklamú a nezradia, ako sa snažiť udržiavať sto "kamarátstiev", ktoré za to vôbec nestoja. A ľudia sa nemenia. Teda možno menia, ale to je také malé percento, že je to iba občasná výnimka. Ak ťa raz niekto sklamal, ver, že to tak bude znova. A tak absolútne nemá zmysel dávať niekomu druhú šancu; radšej svoju energiu a čas dávaj do niekoho iného, kde sa to vyplatí. Ja som si dlho myslela, že len vtedy, keď budem mať tisíc kamarátov, si budem môcť povedať, že môj sociálny život za niečo stojí. Ale po dvadsiatke som rýchlo pochopila, že to tak nie je. Mám jednu najlepšiu kamarátku, s ktorou sa poznáme už od narodenia, a viem, že tu pre mňa bude aj o polnoci a pomôže mi, aj keby preto mala ísť na koniec sveta. A je to aj naopak — ani si len neviem predstaviť, že by som ju nechala v štichu. Samozrejme, že mám aj ďalších kamarátov, s niektorými ľuďmi z vysokej som stále v kontakte a na strednej sme boli veľmi veľmi dobrý kolektív. No opäť platí to, že aj o tieto priateľstvá sa človek musí starať, lebo inak sa ľahko a rýchlo rozpadnú.
Mrzí ma, že si si tým musela prejsť, lebo sama viem, že to nie je ľahké. Ale poviem ti už len toľko, že si nad tým dlho nelám hlavu. Neuvažuj do noci nad tým, či si náhodou ty spravila niečo zle, či si niečo mohla spraviť inak. Nemá to zmysel, lebo čas už späť nevrátiš. Sústreď sa na ľudí, ktorí sú ti blízki, a staraj sa o vzťah, ktorý s nimi máš. Nemusia to byť nejaké darčeky a podobne, niekedy stačí len správa či telefonát "z ničoho nič" ❤
SIMPLY BERENICA — Facebook Page — READ ABOUT "MOVING, FIGHTING SADNESS AND STARTING OVER"