Celý svoj doterajší život som nepatrila k tým najviac obľúbeným ľuďom. Práve naopak. Bola som vždy tá, ktorú každý riešil, ktorú každý ohováral a ponižoval. Dá sa povedať, že tak, ako ma niektorí milujú ma aj iní nenávidia.

Dá sa povedať, že so šikanou a ponižovaním som sa stretla už na základnej škole. Na mojej prvej základnej škole, kde som strávila šesť a pól roka som to najviac postrehla prestupom na druhý stupeň. Práve v tomto veku vedia byť deti najzákernejšie. Ponižovanie od starších spolužiakov, že mám inú orientáciu (čo ani nemám), hádzanie do skriniek, obťažovanie na toaletách, ničenie vecí,.. .Bolo to naozaj ťažké, hlavne čo sa psychiky týka. Väčšinou sa deti uzatvoria do seba a nikomu sa nezdôveria, no ja som spravila presný opak. Začalo sa to riešiť a tak som z tejto školy nakoniec odišla na druhú - kresťanskú. Doteraz som ale neprišla na odpoveď, prečo sa to dialo. Mnohí mi povedali, že to bolo kvôli mojím úspechom. Totižto, bola som zapájaná do rôznych súťaží a úloh v škole. Väčšinou som akcie moderovala, v školskom divadle som hrala hlavné úlohy, vždy som bola z triedy ja tá s najlepším prospechom a učitelia ma jednoducho milovali. No jednu vec si priznať musím. Ja sama som správaním ukážková nebola. Dá sa povedať, že svojím spôsobom som bola troška rozmazaná a myslela som si o sebe viac, než je zdravé. Mnohým som svojimi činmi ublížila, čo ma teraz naozaj mrzí. No čo ma mrzí ešte viac je fakt, že som sa každému z nich neospravedlnila. A tak som si v jeden deň uvedomila, že som rada, že som i takúto ťažšiu časť svojho života zažila a že mi to práve naopak, mnoho dalo. Vzalo mi to takmer celé sebavedomie, vďaka čomu som sa ďalšie roky dosť stiahla do úzadia. Ale na druhú stranu, vďaka tomu som sa stala o kúsok lepším človekom, ktorý pochopil, že sa k ľuďom nemá chovať tak, ako nechceme, aby sa oni chovali k nám.

Na mojej druhej základke to tiež práve nebol med lízať. Nezapadla som tak, ako som chcela a šikana pokračovala. Doteraz sa smejem na tom, aké stupídne veci sa robili. Od jednej baby, ktorá strašne dbala na svoj make-up, som dostávala rôzne posmešky typu na čo sa líčim, keď mi to ani nepomôže. Iné mi prehadzovali cez 'neúplnú stenu' (ak chápete, čo tým myslím) mydlo v papierových vreckovkách na toaletách. Iné mi zas chceli zničiť veci. No všetko sa zmenilo a všetky sme si k sebe našli cestu. Za všetky tieto trápne veci sme sa navzájom ospravedlnili a pokračovali sme ďalej, už nie v nepriateľstve, ale v kamarátstve, a veľká časť z nich trvá doteraz. Dokonca s jednou babou sme sa nenávideli natoľko, že z toho vzniklo najlepšie kamarátstvo, ktoré trvá doteraz - už krásnych 6 rokov. Zas a znova sa mi potvrdilo, že život má naozaj zvláštny zmysel pre humor.

Aby toho nebolo málo, šikanu a ponižovanie zažívam aj teraz na gymnázium. Prvý rok a pól som si to všetko brala naozaj celkom k srdcu a mnohokrát som nad tými svinstvami aj plakala. Viete, keď si na vás zasadne osoba ešte skôr, než ste vôbec vedeli, že existuje a k nej sa neskôr pridajú iní, a vy sami neviete prečo, je to naozaj smutné. Zažila som mnohé situácie, v ktorých som sa ocitla naozaj nevinne. Dokonca som už bola ponižovaná aj na sociálnych sieťach. No teraz sa veci o dosť zmenili. Jednak mnoho ľudí dospelo a zistilo, že pôvodom všetkého zlého boli predsudky, a ja sama som sa zmenila tiež. Zmenila som samú seba, svoje myšlienky, spôsoby, činy. Postupne nachádzam svoje už dávno stratené sebavedomie, prichádzam na to, že mnohé veci sa dajú robiť inak, že všetko má svoj zmysel a hlavne, že všetko zlé je na niečo dobré.

Pôvodne mal mať tento článok rovnakú, ak nie hlbšiu pointu akú mal ten o Instagrame. Ale z nejakého dôvodu som ho napísala práve takto. Otvorila som sa vám, pretože úprimnosť je tá najlepšia možná cesta a pretože vďaka tomuto ma spoznáte ešte bližšie. No predsa len má tento článok aj jednu oveľa hlbšiu pointu. Nikdy, ale naozaj nikdy sa nenechajte ponižovať. Nenechajte sa ostatnými tlačiť nadol. Nedovoľte im, aby ste kvôli nim vyhasli. Neberte vážne ich slová, aj keď vám napáda, že možno majú pravdu. Ak vám povedia, že vás chcú psychicky zničiť, odporúčte im odbornú pomoc. Dokážte im, že ste silnejší, než si oni mysleli. Že vás na dno nedajú, aj keby sa na hlavu postavili. Obraňujte sa, no nikdy, naozaj NIKDY, sa neznižujte na ich úroveň. Modlite sa, aby svoje srdce zaplnili láskou a tak z neho vytlačili nenávisť. Modlite sa za nich, aby im Boh odpustil. Pretože to je to jediné, čo pre nich spraviť môžete.