Niekedy mi príde, že som sa narodila v zlej dobe. V dobe, ktorá je falošná, povrchná, samoľúba a neschopná lásky. Tak strašne rada by som bola v dobe 70-90 rokov, kedy ľudia nemali sociálne siete a chlapci sa museli dvoriť rôznymi romantickými gestami. V dobe plnej zábavy, romantiky, randenia a nosenia rôznych crazy vecí. Namiesto toho žijem v dobe, ktorá sa nevie baviť bez alkoholu, drogy sa stali súčasťou mnohých mladých životov. V dobe, kedy peniaze a krása sú to najdôležitejšie. V dobe, ktorá nedbá o lásku...

Čím staršia som, tým viac si uvedomujem, že ľudia na lásku naozaj zabúdajú. Už tak nespočetne veľakrát som sa stretla s tým, ako ľudia rozprávajú o tom, ako moc po láske túžia. Ako túžia byť s niekým koho budú tak neskutočne moc ľúbiť. A keď už sa im pošťastilo, stratili ju. Stratili svoju lásku po väčšine kvôli vlastnej hlúposti a nevyspelosti.

Dnešná generácia nie je zvyknutá bojovať. Či už bojovať za dosiahnutie svojich cieľov alebo bojovať o lásku. Chceme mať všetko strašne jednoduché a ako keby pripravené vopred pre nás. Pri prvých menších alebo väčších problémoch radšej celý vzťah zahodíme, než aby sme oňho zabojovali. Však načo aj budeme bojovať za lásku práve s touto osobou, keď sú tu aj iní ľudia, s ktorými to môže byť jednoduché, že? A práve preto mnohým tie vzťahy nevychádzajú.

Podmienečná láska je zložitá. Komplikovaná. Vždy máme stanovené, čo budeme a nebudeme vo vzťahu akceptovať. Nehovorím, že to je zlé. Predsa len, ak by sme to stanovené nemali, také týranie alebo podvádzanie by pre nás bolo tiež akceptovateľné. Mám skôr na mysli chyby, ktoré každý človek robí. Chyby, ktoré by akceptovateľné byť mali. Lebo mýliť sa je ľudské. A nemožno očakávať, že druhý bude bezchybný, keď ním ani ty, ani ja, vlastne nikto nie je.  Naopak bezpodmienečná láska to je to, čo by sme sa mali naučiť. Milovať na niekom aj tie chyby, ktoré má. Chcieť spolu preskákať prekážkami. Byť tu pre toho druhého aj v dobrom, aj v zlom.

Byť spolu v dobrom aj v zlom znie pre mňa v dnešnej dobe už skôr ako rozprávka. A aj úprimná láska začína byť pre mňa pojem, ktorý sa naozaj nachádza len v rozprávkach. Rovnako ako to, že dobro vyhráva nad zlom. No aj tak naďalej dúfam, že aj v tejto dobe sa nájde nejaký princ, pre ktorého bude láska podstatná minimálne tak moc, ako pre mňa.