Som vyčerpaná. Tak moc si prajem aby to bol ten typ únavy, z ktorej sa človek vyspí. No miesto toho sa so mnou moja vyčerpanosť tiahne už roky. Dlhé roky som to zvládala, no žiadny silný človek nie je silným navždy.

Pred rokmi som si myslela, že človek, ktorý je psychicky vyčerpaný nie je silný. Považovala som samú seba za niekoho, kto všetko zvládne. Nemôžem povedať, že som všetky situácie doteraz nezvládla - niektoré lepšie, iné zas horšie. Ale predsa len som si nimi prešla a spravili zo mňa osobu, ktorá je teraz omnoho silnejšia, ako predtým. Tak prečo vlastne pociťujem psychickú vyčerpanosť?

Myslím si, že každá ľudská vlastnosť má svoje dane. A preto sa domnievam, že i silní ľudia za to, že sú silní, mnohokrát pykajú. Ba aj dvakrát viac, ako iní. Žijeme v dobe, kedy každý druhý človek o sebe prehlási, že je silný. No tým len zakrýva to, že je zraniteľný. A zraniteľní sme všetci - aj ty, aj ja. Len niekto viac a niekto menej. Skutočná sila človeka sa neprejavuje tým, že samého seba zaňho považuješ. Skutočná sila človeka sa nemeria ani veľkosťou svalov. Skutočná sila človeka vychádza z jeho vnútra. Je to všetko to, čím si človek musel prejsť a hlavne spôsoby, akými situáciami prešiel.

Skutočne silní ľudia to v dnešnom svete nemajú ľahké. Silní ľudia svoju 'silu' nezneužívajú proti iným, no aj napriek tomu sa po väčšine ocitnú v situáciách, kde sa ich sila preukazuje. Silní ľudia sa dostávajú do situácií so 'silnými' ľuďmi, ktoré mnohokrát končia zle. Pretože ľudia neznesú fakt, že je niekto silnejší ako sú oni. Že existuje niekto, kto sa dokáže so situáciami vyrovnať. Že existuje niekto, kto boje nevyvoláva, no i napriek tomu na konci vyhrá.

 V poslednej dobe som si prešla mnohými situáciami. A aj keď som pár z nich nezvládla tak, ako som si predstavovala, teraz som víťaz ja. Lebo aj napriek tomu, že moje riešenie problémov nebolo vždy dvakrát ideálne, vždy som ostala čestná a úprimná. Nie je víťaz ten, kto za chrbtom rozpráva bludy a tým si hojí ranené ego. Dokonca nie je víťaz ani ten, kto sa hrá na dospelého a nad vecou, pritom je to jeden z tých zakomplexovaných ľudí. Žiaden z týchto typov ľudí nie je víťaz, lebo silní ľudia nezhadzujú iných pre svoj prospech. Silní ľudia neriešia iných ľudí. Nesnažia sa zakryť fakt, že aj oni sú zraniteľní. Silní ľudia nepodporujú zlo a klamstvo. Silní ľudia sa neboja vystúpiť z davu a povedať, čo si myslia, aj keď tým niekoho môžu uraziť.

Možno fakt, že som vyčerpaná je následkom toho, že som úprimná a čestná. Z celej duše nenávidím klamstvo a vždy, keď môžem, bojujem za pravdu a spravodlivosť. A ako bolo zvykom aj v histórií, tak aj dnes sú práve títo ľudia tí, ktorých ľudia nemajú radi a bojujú proti nim. Lebo silní, úprimní ľudia sa neboja povedať, čo si myslia. Neboja sa vyjsť s pravdou na povrch. S pravdou, ktorú ľudia počuť nechcú, lebo si chcú naďalej žiť vo svojej bublinke, kde slovo ako pravda a úprimnosť svoje miesto nemajú.

Práve preto som vyčerpaná. Lebo ľudia bojujú za svoju pravdu a nechcú prijať iný názor. Ľudia vidia iných ako zlých a seba ako tých správnych. V mojom okolí som práve ja tá zlá. Osoba, ktorá je údajne nevyspelá, ktorá trepe hlúposti za hlúposťami. Dokonca si dovolím povedať, že som obľúbenou témou na diskusiu medzi ľuďmi. Diskutujú o mne ľudia, ktorí ma ani trocha nepoznajú. Ľudia, ktorí niečo počuli a berú to za sväté. Dlho som sa voči tomu bránila, ale aj v tomto smere som už vyčerpaná. Lebo hádať sa s takýmito ľuďmi je ako hádzať hrach o stenu - neúčinné a hlavne zbytočné akejkoľvek námahy.

No i napriek tomu ma štve fakt, že mi ľudia nevedia dať pokoj. Neviem, či ľudia už naozaj nedokážu zniesť, že iný človek je silnejší ako oni a tak si to takto ventilujú alebo si tým chcú niečo dokázať. No jediné a čo ľudí prosím je, aby ma už konečne nechali žiť svoj život. Aby sa mi doňho nestarali a nedávali mi rady a odporúčania. Lebo nakoniec si tie vaše rady k srdcu aj tak nevezmem. Aby ľudia nestalkovali každý môj krok, aby neanalyzovali každú jednu vec, čo napíšem alebo poviem. Aby si ľudia odpustili tie hnusné, závistlivé pohľady. Netúžim byť tou drama queen, ktorá je zapletená skoro v každej veci, lebo niečo poviem. Keď ja napriek tomu, že toľko krivdíte, necítim potrebu niekoho rozoberať a riešiť, prečo to robíte vy? Prečo to robíte vy, ktorí o sebe tvrdíte, že ste silní a vyrovnaní, a nepotrebujete riešiť malichernosti?

Jediná vec, čo si prajem, aby nastala, je čas, kedy ľudia nebudú potrebovať riešiť mňa a moju osobnosť. Nie som osoba, ktorá má bújny a zaujímavý život. Príde mi malicherné riešiť človeka na základe toho, čo vysloví. No predsa len všetkých veľkých a silných ľudí ľudia zvykli posudzovať práve na základe ich myslenia a slov. Lebo silných ľudí necharakterizuje nič iné, ako sila slov. No aj napriek tomuto faktu si prajem, aby som mala od ľudí pokoj - aspoň teda od tých, ktorí majú hlavy poškatuľkované a nevedia si nič pripustiť. Prajem si, aby ľudia viac riešili seba a to, čo vychádza z ich úst, ako to, čo povie niekto, kto im nie je práve po chuti. Prajem si, aby ľudia pochopili, že rozprávaním a analyzovaním iných osôb oni lepšími a silnejšími nebudú. Prajem si, aby som mala od ľudí, zlých ľudí, nadobro pokoj a bola obklopovaná len ľuďmi, ktorí mi do života niečo prinesú.