Pýcha a pád může mě stát mnohem víc než se zdá

Zverejnil Lea

27 júl 18

Tak strašne dlho som chcela niečo napísať, ale nevedela som čo, lebo som mala a aj stále mám v sebe menší chaos. A ako sa hovorí, že všetko príde v najlepší čas, tak aj dnes ku mne prišla múza inšpirácií, ktorá mi ponúkla skvelý nápad na článok. Totižto sedela som za stolom, písala si na sociálnych sieťach s kamarátom a pozrela sa na naše zdieľané fotky. A našla som tam pár screenov, kde som mu poslala ako mi pár kamarátov nepekne ublížilo. Viem, že som túto tému vždy brala len tak okrajovo, no dnes som sa rozhodla, že sa k tejto téme vyjadrím oveľa viac osobnejšie. Kto vie, možno sa v nej nájdete tiež a tak sa v komentároch znova podelíme so skúsenosťami a budeme vedieť, že vôbec na nič nie sme sami :) .

Nikdy som nemala núdzu o kamarátov. Mala som ich veľa a už v škole som mala svoju girl partiu, v ktorej som bola taká tá hlavná hlava. Veľakrát som menila okruhy kamarátov a čím som bola staršia, redukovala som ľudí, s ktorými som svoj čas trávila. To sa stalo niekedy koncom základnej školy a odvtedy som mala kvázi rovnakých kamarátov. S príchodom na strednú školu som do svojho kruhu pridala pár ľudí, no tí z môjho kvázi 'detstva' boli stále so mnou. Pár z nich sa stalo mojimi najlepšími kamarátmi. Ako čas plynul, mala som pocit, že naše priateľstvá sa stávajú stále silnejšími a pevnejšími. Mala som pocit, že sú úprimné, že majú pevné základy. V tú dobu som mala pocit, že sú tu naozaj pre mňa a že by sme jeden za druhého dali ruku do ohňa. No potom prišli ďalšie mesiace na strednej, a začali sme sa oťukávať aj s inými ľuďmi, no nikdy sme na seba nezanevreli. Stále sme trávili spolu mnoho času - či už v škole, alebo s tými z iných škôl počas voľného času. No vždy som sa po čase s nimi cítila naplnená a šťastná, že mám okolo seba takých úžasných ľudí.

Približne pred rokom sa mi pár tých dlhodobých kamarátstiev začalo rúcať. Neviem koho to bola chyba a nechcem na nikoho hádzať vinu. Skôr by som povedala, že každý z nás išiel iným smerom, začal mať iné priority a názory na svet. Snažili sme sa to ako tak udržať, ale je veľmi ťažké udržať niečo, čo už vo vnútri nie je ako jeden celok a tak sa navzájom odpudzuje. Pri jednom kamarátstve to pre mňa bola konečná, keď som si pri rozhovore s dotyčnou osobou pripadala ako cvok, niekto z inej planéty. Prišlo mnoho výčitiek, že by som sa mala postaviť na vlastné nohy (v 16 rokoch podotýkam), byť menej závislá na rodičoch, nemať tak veľké sny a celkovo mnoho viet, ktoré ma veľmi zaboleli. Doteraz som nejak nepochopila, ako sa môže človek až tak veľmi zmeniť. Viete, toto bolo kamarátstvo, na ktoré som verila, dávala doňho nádej a energiu. Bol to ten typ kamarátstva, kde sme mali hlboké nočné debaty v tmavých miestnostiach alebo sme len tak ležali na posteli a počúvali hudbu. Bol to ten typ kamarátstva, kedy sme sa dokázali zmotať na hocijakú šibnutú vec a zároveň sme si vedeli ísť len tak sadnúť na drink a rozprávať sa. Zažili sme toho spolu veľa pekného, veľa smiechu a radosti, no niektoré veci treba nechať ísť. A tak som s boľavým srdcom toto kamarátstvo nechala tam a ja šla ďalej.

Pre pol rokom a aj pár mesiacmi mi skončilo mnoho iných kamarátstiev. Prišla som o mnoho ľudí, no čo ma mrzí viac je, že som prišla o najlepších kamarátov. Prišla som o ľudí, ktorí mi boli už takmer ako rodina. Znova to začalo výčitkami, aká som a čo robím. Boli to napríklad výčitky ohľadom môjho posledného vzťahu, ako toho chlapca len využívam, nevidím, aký je do mňa zahľadený, že na mňa míňa svoje peniaze a mnoho ďalšieho. Čo musím priznať je fakt, že som sa vtedy pýtala na ich názor na niečo a odpoveď bola približne takáto. Hádzala som vtedy chybu iba na nich, no teraz už viem, že za to môžeme obaja. Nemala som sa pýtať iných ľudí na názor na svoj vzťah, pokiaľ som s ním ja spokojná a hlavne šťastná. No tiež by asi nikto neočakával takéto drsné slová od najlepších kamarátov, vďaka ktorým som mala zbytočné debaty a zlé pocity kvôli sebe vo vtedajšom vzťahu. Nepríde mi nič zlé na tom, aby chalan trávil so svojou babu čo najviac času, aby jej kúpil rúžu keď chce alebo ju zobral autom na výlet. Pre mňa sú toto vo vzťahu bežné veci, ktoré chalan pre svoju lásku jednoducho urobí. Alebo žijem ~~stále~~ v rozprávkach? Tiež si myslím, že takéto veci sa dajú povedať úplne inak, hlavne keď to hovoríte ľuďom, na ktorých vám záleží.

Pri jednom kamarátovi som zas dostávala 'lekcie' ako sa mám správať. Viem, že to vždy myslel len v dobrom, ale myslím si, že som dostatočne vyspelá na to, aby som vedela čo správne je a čo nie je. Boli to slová, ktoré ma tiež dosť zaboleli, i keď som si to vtedy tak neuvedomovala. Skôr som si tie slová stále v hlave opakovala dookola alebo si ich čítala a rozmýšľala, či to tak naozaj je. Samozrejme som mu vždy dávala za pravdu, pretože som samej sebe neverila natoľko, ako verím teraz a myslela som si, že druhý vie lepšie, čo mám a čo nemám robiť. Bol to jednoducho človek, ktorému som bezvýhradne verila a mal moju dôveru. Vždy mi hovoril, že je tu pre mňa a keď budem potrebovať pomôcť, mám sa mu ozvať. Keď som tak spravila v dobe, kedy som jeho pomoc naozaj potrebovala a nebola to pomoc typu výber instagramovej fotky alebo zistenia nejakých informácií, vykašľal sa na mňa. A čo viac, dostala som ďalšiu prednášku o tom, ako som sa 'zle zachovala', ako som všetkých stratila, že hľadanie seba samej ma pripravilo o všetko. Že moje ego mi všetko zničilo, že som kvôli svojmu egu stratila svoj vzťah. Že robím chybu, keď bojujem za spravodlivosť, pri ktorej som potrebovala jeho pomoc. Toto a omnoho viac som si dnes znova prečítala a aj keď tentokrát som už nad tými slovami neplakala, v srdci ma znova zabolelo. V poslednú dobu sme boli celkom v kontakte, rozmýšľala som, že by sme šli zajtra na spoločnú akciu, ale po týchto slovách si uvedomujem, že by to bola chyba. Viem, že najlepší kamaráti už asi nebudeme. Kamaráti už asi tiež nie. Pretože keby na toto zabudnem a idem ďalej, bola by som stále na tom istom mieste. Nemohla by som sa posunúť tam, kde som. Stanovila som si hranice a ak ich niekto prekročí, bohužiaľ, konečná. A musím sa priznať, všetko mi to stálo za to, aby som našla a pochopila samú seba.

O moju dlhoročnú najlepšiu kamarátku som prišla tiež niečo okolo pol roka dozadu, zároveň s tým bývalým najlepším kamarátom spomínaným vyššie. Ju som už brala ako rodinu, na ktorú sa môžem spoľahnúť. Ale ona sa tiež začala meniť a dlho som tomu nevenovala veľkú pozornosť. No čím ďalej tým viac tie rozdiely medzi nami boli vidno. Pri niektorých rozhovoroch s ňou som sa začala cítiť ako totálne dieťa, ktoré o živote nevie nič a takisto, že má zlé názory. Čo si musím priznať je fakt, že som bola vždy pri nej tá druhá. Ona bola tá pekná a ja som bola tá jej sympatická kamoška. A to som si uvedomila až keď toto veľké kamarátstvo skončilo. Že som sa jej vždy snažila vyrovnať a nebyť tá druhá. Konečná prišla po tom, čo mi hovorila do môjho vzťahu a ja som neskôr povedala svoj názor na jej vzťah. Priznávam, nebolo to povedané najkrajšie a mohla som to povedať omnoho lepšie, ale bolo to neskutočne úprimné. Neskôr som sa jej za to ospravedlnila, lebo som ju údajne veľmi zranila a všetko vyzeralo zas v pohode. No neskôr som sa dozvedela, ako mnohým ľuďom povedala, ako som jej veľmi ublížila a že som jej hovorila môj názor na jej vzťah. Neviem, či sa chcela od iných uistiť, že nemám aj podľa nich pravdu alebo o čo vôbec šlo. No keď som sa to dozvedela, zistila som, že nie nadarmo sa hovorí, že čo je raz pokazené, nedá sa už napraviť tak, ako bolo. A tak som opustila ďalšie kamarátstvo.

Stratila som oveľa viac kamarátov, mala som hádky s mnohými z nich. Nechcem avšak aby bol tento článok zbytočne dlhý a tak som vymenovala tie hlavné sklamania, ktoré som zažila. Čo chcem týmto celým povedať je, že strácať ľudí je bežné. Hlavne tých milovaných. Bolí to dlho, ale verte mi, raz tá bolesť v pokoji odíde. A vy budete schopní odpustiť a nebudete sa už v týchto veciach stále dookola hrabať. Lebo bude pre vás dôležité, aby ste sa posúvali v živote ďalej, nestáli na mieste a dali priestor novým ľuďom. Pretože keď niečo odíde, automaticky príde niečo nové. Nikdy na tých ľudí úplne nezanevrete. Pozdravíte sa, prekecnete pár slov a ak niečo potrebujú, viete im pomôcť v rámci možností. Nie z donútenia, ale preto, lebo chcete. No čo je dôležité, aj napriek tomu, že vám nesmierne ublížili, vykašľali sa na vás, keď ste ich najviac potrebovali, neprechovávate k nim nenávisť. Práve naopak. Prajete im v živote len to najlepšie. Chcete, aby boli šťastní a darilo sa im. Nejdete sa hádať o tom, kto čo povedal, spravil zle. Pretože v živote to už býva tak, že za všetko vždy môžu dvaja. Nejdete ľuďom dookola rozprávať o tom, čo bolo. Keď sa niekto opýta, odpoviete jednoduchou odpoveďou - naše cesty sa rozdelili.

Vďaka tomu, že som v sebe prestala prechovávať bolesť a hnev, uzavrela som si rany a prišli mi do života nový ľudia. Takisto som si otvorila oči a uvedomila si, koľko skvelých ľudí som okolo seba vždy mala a nikdy som si ich nevšimla. Teraz som v kruhu ľudí, s ktorými netrávim neustále čas alebo si spolu stále nepíšeme na sociálnych sieťach. Trávim čas s ľuďmi, ktorí sú o niekoľko rokov starší a zároveň mám kamarátov, ktorí sú odo mňa mladší. Navzájom sa podporujeme a zdieľame svoje poznatky. Rozprávame sa o úplne všetkom, pomáhame si neustále a zažívame také srandy, že sme schúlení v kŕči a smejeme sa ako malé deti. Viem, že to znie ako z nejakého filmu, ale je to realita. A ja som konečne šťastná. Úprimne šťastná a spokojná so svojím životom.

p.s.: Ak si to prečíta jeden z menovaných, prosím, nehnevajte sa. Píšem o tom, čo sa mi stalo v živote a zdieľam svoje poznatky, aby sme tu mohli všetci spolu rásť. A tak ak máš v sebe po dočítaní tohto článku nejaké negatívne emócie, prečítaj si predposledný odstavec ešte raz a pochop, že nič z toho nemyslím zle. :-)

Komentáre

Anonymnýpiatok, júla 27, 2018
Ja som veľmi málo sociálny človek, ktorý nemá skoro vôbec žiadnych priateľov. Možno je to zlé, že mi to vôbec nevadí, ale úprimne... radšej budem čas tráviť sama ako ho zabíjať s niekym, koho trápi len to, čo mala tá a tá osoba oblečené. O tom sa ja naozaj nepotrebujem baviť, nepotrebujem ohovárať druhých ľudí a taktiež si nepotrebujem porovnávať najnovšie telefóny, televízory a dobre, že nie už aj chladničky. Naozaj, takéto kamarátstva som mala. Ďalšie kamarátstvo je skôr jednostranné. Z mojej strany. Rada by som s dotyčnou osobu nadväzovala kontakt, ale keď sa už máme stretnúť, tak sa nejako z toho upustí. Ale na to taktiež už netlačím a chápem ju. Jediná osoba, s ktorou som sa dokázala naozaj úprimne pozhovárať o tom, čo ma trápi a čo ma teší, o tých naozajstných veciach, ma opustila pred trištvrte rokom a teraz jej všetky veci hovorím iba do neba. Zo začiatku ma naozaj trápilo to, že sme sa nestretávali častejšie, pretože sme bývali od seba päť minút, ale teraz som vďačná, že som také kamarátstvo mohla mať - také, kedy sa nevidíte aj niekoľko týždňov ba až mesiacov, ale keď sa potom stretnete, máte pocit, akoby ste sa videli každý deň. Až také čisté a úprimné to bolo..
OdpovedaťOdstrániť
Odpovede
Sabisobota, júla 28, 2018
Priateľstvo je vzťah ako každý iný a treba naň aspoň dvoch ľudí, čo je záruka toho, že konflikty skrátka vznikať budú. Presne, ako píšeš, ľudia sa menia a my s tým často nemáme čo spraviť. Je mi ľúto, že si zažila toľké sklamania, ale aspoň sa uvoľní priestor pre niekoho nového, či možno sa po pár rokoch stretnete a capnete si po čelách, aké blbosti ste riešili a všetko bude opäť fajn. ;) Ktovie. Ja som tiež inak mala na základke za kamaráta snáď každého v triede a s príchodom na strednú to začalo opadávať. Uvedomila som si, že som radšej sama alebo s hŕstkou priateľov, ktorých dokážem zrátať na prstoch jednej ruky. Že nemám rada hlučné akcie s kopou ľudských schránok a proste mám iné priority, čím som staršia.

Sabi z blogu Beautiful savage
OdpovedaťOdstrániť
Odpovede
Veronicasobota, júla 28, 2018
Prešla som si niečím podobným, hoci som nikdy nemala nejaké extrémne množstvo kamarátov. No počas strednej som sa začala uberať postupne iným smerom a vyvíjala sa inak ako niekoľko ľudí, ktorých som mala v živote. A tak sa naše cesty rozišli. Najprv ma to veľmi trápilo, ale postupom času som si uvedomila, že to tak jednoducho malo byť. Cítim sa voľnejšia a šťastnejšia. :)

Veta, ktorá mi zmenila život / Facebooková stránka
OdpovedaťOdstrániť
Odpovede
Anonymnýnedeľa, júla 29, 2018
Krásny článok...
tento komentár chcem napísať anonymne, ani neviem prečo ale...
pred pár rokmi som aj ja mala kamarátstva, ktoré som si myslela, že vydržia navždy...
...na základke som sa zoznámila s K. bola úplne super, všetko sme robili spolu, no ona potom začala mať aj iné kamošky, viac koníčkov a stála sa "populárnejšou" a na mňa sa vykašľala. Miestami ma až šikanovala a vysmievala sa mi... vtedy mi to bolo ľúto, no dnes viem, že vôbec... o tom období ani nehovorím. vôbec. s nikým.
...na základnej som taktiež spoznala D. pamätám si prvýkrát keď som bola pri nej, keď si rozbila bradu a ja som s ňou čakala a utešovala ju lebo plakala. Bola som s ňou až kým neprišli jej rodičia. Je super - doteraz patrí medzi moje najlepšie kamošky. A je jediná ktorá ostala pri mne tak dlho - 16 rokov. Wau. A viem, že raz bude krsnou mojich detí :D
...ďalej tu bola S. bola z bohatej rodiny. Kamošili sme sa keď sme ešte obe boli v rannom veku puberty. Oni mali kopec peňazí a my až tak nie. Myslím, že aj to je čiastočne vec pre ktorú sme sa prestali baviť. Každopádne moment, kedy som ukončila kamarátstvo bolo, keď som sa dopočula ako ma poohovárala pred celou triedou ako vyzradila všetky tajomstvá, ktoré som jej hovorila... proste podpásovka.
...všetky tieto kamarátstva boli s ľudmi, s ktorými som chodila do triedy. No potom tu bola L. Bola odo mňa o 2 roky staršia. Chodili sme von hlavne cez prázdniny a spolu sme si predstavovali ako sa budeme vydávať, písali sme krátke poviedky, ktoré sme si dávali navzájom čítať, chodili spolu do knižnice a podobne. No potom mala frajera čiže automaticky prestala mať čas na mňa, ale vždy sme sa tak aspon 2x do mesiaca stretli. No asi po 2 rokoch ich vzťahu sa jej začal páčiť nejaký iný chlapec a mne to povedala. Jej priatel to nejak zistil a napísal mne ci o niecom takom viem, samozrejme ze som klamala a bránila L., oni sa medzitým uzmierili a dali dokopy a on mi napísal ako som mu klamala a podobne. Zakázal jej sa so mnou baviť a viac sme sa nebavili. Naposledy asi niekedy v roku 2014 sme sa stretli a odvtedy som o nej nepočula. Vydala sa za neho a ona neakceptuje ani moju žiadosť o priateľstvo na FB. Vobec nic som jej nespravila...
...po týchto nanič kamarátstvach je tu P. P je môj kamoš od roku 2013 kedy ma podviedol môj vtedajší priateľ s nejakým mladým dievčatom... on ma utešoval a pomáhal mi prekonať to obdobie. Paradoxom je, že P. bol práve jeho kamoš a nie môj, videli sme sa len 2x a doteraz je môj BFF
...ďalej je tu V. V. je môj kamoš už 6 rokov. skamošili sme sa v poslednom ročníku na strednej a drží nám to doteraz. Píšeme si, keď máme obaja depky, posielame zaujímavé pesničky, lebo máme rovnaký hudobný zmysel a natáčame spolu filmy. V. je super.
...som vďačná za to čo mám teraz, falosne kamarátstva mi netreba a hlavne karma raz vráti každému všetko :)
OdpovedaťOdstrániť
Odpovede
Nora Brinnedeľa, júla 29, 2018
Úplne ťa chápem, no najviac som sa stotožnila s druhým odstavcom. Prišlo mi to akoby som čítala sama o sebe. Po prečítaní celého článku musím uznať, že si si toho prežila až príliš veľa. No aj takéto pády nás dokážu posúvať ďalej a nastaviť na tú správnu cestu. Vďaka tomu si aspoň zistila, kto pri tebe naozaj stojí. Veľa priateľstiev je na oko, a presne na takých nám záleží najviac, čo je veľmi veľká chyba. Preto je potrebné tešiť sa z vecí, ktoré sa odohrávajú teraz v prítomnosti a už neriešiť minulosť. Tým si len zbytočne zaťažujeme hlavu a cítime sa ešte viac vyčerpaní a skľúčení.
Preto som rada, že si našla tých pravých priateľov. Takých, ktorým môžeš veriť. Tak zdvihni hlavu hore, usmievaj sa, raduj sa a využívaj každý jeden okamih, ktorý práve s týmito ľuďmi môžeš prežiť <3
WOLF CHILD
OdpovedaťOdstrániť
Odpovede
Unknownutorok, júla 31, 2018
Potlesk za tak upřímný článek. V hodně odstavcích a větách jsem se viděla. Řekla bych, že tohle je prostě nějakým způsobem dospívání a celkově život. A těch, kteří zůstanou po celou dobu je sice poskromnu, ale zato stojí za to.

FIT MADDIE
OdpovedaťOdstrániť
Odpovede