Neviem, čo sa to so mnou deje. Aj napriek tomu, že mám veľa článkov rozpísaných, posledný uverejnený článok tu bol pred viac ako mesiacom. Nemala som dokonca ani len chuť vám popriať šťastné a veselé Vianoce, a neskôr šťastný Nový Rok. Nenapísala som ani článok o tom, aký bol môj rok 2018 alebo aké ciele mám na rok 2019, alebo čo som ako 17 ročná pochopila, pritom som veľmi chcela. Toto je prvýkrát za celú existenciu blogu, kedy píšem články ale nedokážem ich dokončiť, lebo vždy stratím niť a celkovo na písanie na blog nemám náladu, aj keď písanie milujem a je to pre mňa forma relaxácie a utriedenia si myšlienok. Veľmi ma táto moja niekoľkomesačná nálada mrzí a zároveň neskutočne štve.

Pamätám si ako som si minulý školský rok hovorila, ako sa už konečne budem môcť venovať blogu, ako budem mať svoje semináre a tak sa budem učiť veci, ktoré ma zaujímajú a tým pádom ma škola bude aj konečne baviť a celé to učenie pôjde tak nejak rýchlejšie, čím si ja budem lepšie vedieť organizovať čas. A aj keď táto myšlienka sa stala mojou afirmáciou, dnes sa z toho smejem. Áno, vybrala som si semináre, ktoré som chcela a tým pádom sa už z 90% učím len to, čo ma zaujíma. Teda... čo som si myslela, že ma bude zaujímať. Predstavovala som si to všetko strašne rúžovo, jednoducho, presne vymyslené pre mňa. Nemôžem povedať, že ma moje semináre nebavia, práve naopak. Ale tá moja radosť z "vysnívaného rozvrhu" a "posledných dvoch rokov na škole" opadla a ja som zas tam, kde som bola. Unavená, vystresovaná, neschopná organizácie času a nadávajúca na všetko, čo nie je podľa mojich predstáv.

Taktiež som pochopila, že zdravie máme naozaj len jedno a že ja sa o to svoje poriadne nestarám. Tým teraz nemám namysli tým spôsobom ako väčšina mladých ľudí, ktorí píjú pravidelne alkohol, fajčia alebo nedajbože drogujú. Ničím sa tým "ľahším" spôsobom. Nemám pravidelný spánkový harmonogram, nesprávna výživa, zanedbávanie pitného režimu a stresu mám v živote viac ako je všetkých mravcov na svete. Nikdy som si nemyslela, že tieto "banality" by ma mohli nejak zničiť. Predsa len o 1 v noci som chodila spať už ako ôsmačka na základnej škole a tak som si myslela, že si na to moje telo jednoducho zvyklo, rovnako ako na nevyváženú stravu a minimálny pitný režim. Teraz si len búcham pasťou po hlave. Vďakabohu nie som na tom zdravotne zle, nič vážne ma netrápi (ťuk, ťuk, ťuk) , no našťastie mi to moje telo dalo vedieť v ten správny čas a ja sa začínam snažiť o zmenu. Načítala som si rôzne články o výžive a vyváženej strave, o spánku, o pitnom režime, o prirodzenom pohybe pre telo a samozrejme aj o vyčistení mysle a o pochopení a nájdení toho, kto skutočne som. Verím, že fyzicky a psychicky je to vzájomne prepojené a tak ak nás niečo trápi, ochorie aj naše telo. Preto začínam takú menšiu transformáciu vo všetkom a úprimne sa teším na to, čo to prinesie.

Taktiež som sa stala závislákom na YT videách, od Tedx talks, prednášok až po niektorých youtuberoch, ktorí rozprávajú o veciach, ktoré ma zaujímajú. Nikdy som nechápala, ako môže niekto byť závislí na YouTube alebo na tom stráviť celý deň, no dnes to už chápem. Takisto sa snažím čítať čo najviac kníh na sebarozvoj, no to som musela na určitú dobu odstaviť kvôli blížiacej sa maturite zo slovenčiny, z ktorej mi už naskakuje husia koža, a tak svoje večerné a voľné chvíle trávim nad povinnou literatúrou. Viem, že keď nejde o život, nejde o nič, no zaumienila som si zmaturovať zo slovenčiny na 1, keďže slovenčinu ľúbim a tak na mňa pomaly prichádza veľa stresu, ktorý neviem spracovať a mám pocit, že sa čo chvíľa niekde zosypem :D. Nemáte niekto nejaké tipy na to, ako zvládnuť stres, nedostať sa do tej situácie, kedy sa neviete kvôli nemu ovládať? Bola by som vám mooooc vďačná.

Nakoniec len chcem povedať, že neviem kedy bude nový článok. Možno o týždeň, mesiac alebo už zajtra. Bohvie kedy ma nakopne múza alebo sa dokopem k dopísaniu článkov, ktoré chcem zdeliť svetu. No som nesmierne rada, že na môj blog ľudia chodia aj keď ja nie som aktívna a že ma vy, moje sledovateľky, neprestávate kvôli mojej neaktivite sledovať a ste tú stále so mnou. Ďakujem! :)