Poznáte ten pocit, keď stojíte pri nejakej osobe, či už je to kamarát, známy alebo len človek, ktorého vidíte prvý raz, a vyžaruje z neho akýsi pokoj a harmónia? Keď sa na toho človeka pozriete, túžite nájsť na ňom niečo chybné, niečo zlé, čím by ste si dokázali, že ten človek nemôže byť až taký dobrý,  ako pôsobí. V podobnej situácií som sa ocitla nedávno. Nezvyknem ľudí nejak analyzovať alebo skúmať, no tentokrát mi to nedalo. Ten pokoj, ktorý na mňa z tej osoby vyžaroval bol neuveriteľný. A úprimne? Vytáčalo ma to. Vyviedlo ma z miery, že som na tej osobe nemohla nájsť nič zlé, jednoducho nič, čo by ten pokoj nejak poprelo. Dokonca som prišla domov a povedala som mamine: "Nech sa snažím akokoľvek, nedokážem na tej osobe nájsť nič zlé!". A moja mamina mi s rovnakým pokojom povedala: "Tak asi na tej osobe ani nič zlé nebude." A prosím pekne, táto odpoveď ma naštavala na celkom nový level, pretože som nechcela pochopiť, zmieriť sa s tým, že niekto taký môže existovať. Jednoducho NIE.

Nebolo to dávno, dokonca sa to stalo pár dní dozadu. No nechcela som sa s tým jednoducho zmieriť. Nebolo pre mňa možné, aby z človeka vyžarovala taká láskavosť, pokoj, harmónia a láska. Neskutočne ma to štvalo a nevedela som ani prečo. Doslova som besnela, kamarátka neustále počúvala o tom, že na tej osobe niečo zlé predsa byť musí, nech mi to pomôže nájsť. Neviem, či ma viac štvali tie vibes, ktoré tá osoba vyžarovala alebo fakt, že ma takáto osoba dokáže až takto vyviesť z rovnováhy. No čo bolo isté je fakt, že som sa s tým nedokázala vyrovnať a narúšalo mi to môj osobný pokoj.

Samozrejme, túto tému som doma rozpitvávala aj s maminou a mojej maminy odpovede ma vytočili natoľko, že som začala na tú osobu nepekne hovoriť, len aby som si ja uľavila a dokázala si, že tá osoba nie je lepšia ako ja. Ale pritom je. Je lepšia už len minimálne v tom, že sa nedá ovládať egom. A to je moja achylová päta.

Nech sa snažím byť akokoľvek rozumným a láskavým človekom, niekedy to jednoducho nejde a uletím. No vždy na to doplatím vnútorným nepokojom, nespokojnosťou sama so sebou a aj negatívnymi myšlienkami, ktoré aj keď nemierim na seba, vždy si ma po čase nájdu. A práve teraz som sa do tohto kolobehu dostala. Stratila som akýsi nadhľad a odstup od vecí. Chcela som všetko riešiť, na všetko nájsť odpovede až som zabudla na samú seba. Ale nie na tú seba, ktorú mám v hlave, ale na mňa, na moju dušu, ktorá tam vo mne zúfalo volala o to, aby som jej dala šancu a mohla mi pomôcť. A ja trúba som nemohla pochopiť, prečo zo všetkého tak strašne besniem, snažím sa ovládať a mať pod kontrolou, spraviť veci tak, ako ich chcem ja a nebrať ohľad na iných. V každej časti môjho života to bolo len ja, ja a ja.

Vždy keď píšem nejaký článok na blog, som sama so sebou v súlade. Vedená svojou dušou a v harmónií so svojím egom. A tým pádom som sa už dostala aj z tejto zapeklitej situácie, v ktorej som bola vyše dvoch mesiacov. Prekvapivo som zistila, že všetky tie veci, ktoré ma na tej osobe tak iritovali na mňa ako keby kričali a chceli sa preukázať aj vo mne, ale ja som im bránila. Pretože pravda je taká, že každý z nás môže byť tým človekom, o ktorom celý tento článok je. Len musíme chcieť aby sa v nás tá osoba prejavila. A to dosiahneme jedine tým, že zharmonizujeme našu myseľ, miesto, odkiaľ na nás prehovára naše ego a snaží sa riadiť nás a náš život.

Čo chcem týmto článkom povedať je, aby ak sa ocitnete v situácií, ktorá vás vyvádza z miery a doslova z nej besniete, naučte sa vypnúť ego a všetko už pôjde samé. Znie to veľmi jednoducho, ale sama viem aké ťažké je zbaviť sa ega a že je to beh na dlhú trať, ktorá ma bude stáť ešte veľa síl a mnoho prehraných bojov. Ale vďaka vypnutiu ega som si uvedomila, že všetky tie veci, ktoré som ja tak moc chcela, mohli iným veľmi ublížiť. Získala som nadhľad a pri situáciach, ktoré chcem aby sa stali som sa zas dostala k názoru "dopraj, bude ti dopriate" a "ak ti je niečo súdené, nájde si ťa to", namiesto "ja chcem, ja to aj dosiahnem a čakať na nič nebudem". A práve vďaka tejto skúsenosti som si uvedomila, že ego je téma, o ktorej chcem písať, pretože k nej mám veľa čo povedať. So stay tuned...