Je 23:57, ležím vo svojej posteli zababušená, s hlavou položenou na metrovom plyšovom medveďovi, na poličkách mi svietia svetielka a pozerám romantické filmy na Dome. Okrem plaču a dojatia však každý jeden film (bolo ich minimálne 5) vo mne zanechal pocit, že takú lásku chcem, pritom viem, že v realite to tak nefunguje a že bežný život sa s tým filmovým porovnávať nedá. Je to ale naozaj tak, že láska, ktorá je zobrazená v romantických filmoch nemôže existovať v reálnom svete smrteľníkov?
It's 23:57, I'm lying in my bed under my duvet, with my head on a 1 meter teddy bear, lights on my shelves are shining and I'm watching romatic movies on Doma. Besides being in tears and deep emotions, every movie (so far I've watched 5) gave me a feeling that I want that type of love which is represented in movies, but at the same time I know that reality is different, it doesn't work like that and I cannot compare real life with the film one. Is it really like that that the love that is represented in romantic films cannot exists in real life full of mortals?
I keď už mám za chvíľu 19, viera v lásku ako z filmov ma nikdy neprešla a myslím si, že ani nikdy neprejde. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem aká je pre mňa láska podstatná a zároveň ako sa každým rokom mení moje vnímanie na ňu. Keď si spomeniem na moje 15 ročné ja, ktoré verilo, že kľúčom k šťastnému vzťahu je bezhlavo sa na začiatku zaľúbiť a všetko ostatné príde samé, dvíhajú sa mi kútiky úst. Teraz, o 3 roky staršie ja vie, že to tak teda nefunguje.
Even though I'm going to be 19 in a month, faith in love as it's in movies has never passed and I think that it never will. The older I get, the more I realize that love is very important for me and how my perception of love every year changes at the same time. When I look back at my 15 yo me who believed that the key to a happy relationship is to loose your mind and fall deeply in love and after this all the other things come of it's own accord, there's a smile on my face. Now, 3 years older me know it doesn't work like that.
Kedysi som si potrpela na romantické gestá ako sú kvety, sladkosti, plyšáci, knihy alebo jednoducho hocijaká vec, romantické gesto, ktoré by pohladilo moje romantické srdce. Raz som sa dokonca týmito vecami nechala nachytať, pritom len zakrývali veci, ktoré neskôr vyplávali na povrch. Netvrdím, že romantické gestá dôležité nie sú, ale nie je to tá najpodstatnejšia čas vzťahu ktorá je ukazovateľom toho ako moc vás niekto ľúbi.
I used to be fond of romantic gestures like bouquet of flowers, sweets, stuffed toys, books or simply whatever romantic gesture that would have melted my heart. Once I even got caught by these things that were just covering other things that later on floated to the surface. I'm not claiming that romantic gestures are not important, but they're not the most important thing in relationship and also they are not an indicator of how much someone loves you.
Každý romantický film je plný romantických giest, náhodných stretnutí, lások na prvý pohľad alebo práve naopak lások ktoré vznikli z nenávisti a končia sa happy endom. Samozrejme niekde v strede filmu príde nejaká zápletka, pretože dráma a napätie chýbať nemôžu. A tak keď sa nad tým zamyslím, čo je na týchto filmoch nereálne?
Every romantic film is full of romantic gestures, accidental encounters, love at the first sight or on the contrary love that arises from the hate and ends with happy end. Of course somewhere in the middle of the film comes a plot, because drama and tension can't be missing. When I give it some thought, what's unrealistic about these films?
Láska môže byť ako z romantických filmov. Vzťah môže byť presne taký krásny aký je vyobrazený vo filmoch. Čo ale vo filmoch vyobrazené nie je, je práca na vzťahu, aby sa ten vzťah udržal. Pretože na začiatku to môže byť láska ako hrom, no ak sa o ten vzťah dvaja nestarajú alebo sa stará len jeden, NIKDY to fungovať nebude. Takisto každý vo vzťahu musí neustále pracovať i na sebe, pretože tvoj vývoj osobnosti nemôže zastať len kvôli tomu, že si spoznal/a lásku svojho života. A najdôležitejšia vec je, že človek si sám zodpovedá za svoje šťastie - také aké máš nároky, taký bude i tvoj vzťah. Ak ti vo vzťahu stačí pár milých slov, nech má každý z vás ten svoj osobný život do ktorého si zasahovať nebudete, ak ti neprekáža jeho/jej rebríček hodnôt, tak presne taký vzťah i budeš mať. Koniec koncov každý v živote máme len to, čo sme ochotní tolerovať.
Love can be like from the romantic films. Relationship can be as beautiful as it's shown in films. What's not shown in films is the work both of the partners need to do in case to maintain relationship. In the beginning it can be love like thunder, but if two people do not take care of it or it does just one of them, it will NEVER work. Also both partners need to work on themselves too, because your personality development can't stop just because you have met a love of your life. The most important thing is that every person is responsible for his own happiness - what your demands are, so will be your relationship. If you only need a few nice words in your relationships, let each other have your own personal life that you will not interfere with or if you do not care about his/her rank of values, then you will have that kind of relationship. After all, everyone has in his life what he is willing to tolerate.
Preto i keď mi väčšina ľudí hovorí, že lásku ako z filmov nestretnem, ja verím, že áno a raz im všetkým dokážem, že to možné je. Láska ako z filmu existuje i napriek tomu, že žijeme v dobe kde je fyzická atraktívnosť prednejšia ako tá psychická. Existuje i napriek tomu, že ľudia v nej už neveria. Pretože na zázraky treba veriť neustále - i keď máte 5, 20 alebo 70.
Even though most people tell me that I won't meet love like is in films, I believe that it will happen and once I will be able to prove it to all of them that it is possible. Love as how we see it in movies still exists even though we live in an era where physical attractiveness is superior to the mental one. Nevertheless, it still exists even though that people don't believe in her anymore - because we need to believe in miracles constantly - even if you are 5, 20 or 70.
Tak rada mám tvoje texty. :) Tiež som toho názoru, že človek aspoň raz za život zažije tú filmovú lásku. ;)
OdpovedaťOdstrániťSabi z blogu Beautiful savage
V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že romantické komédie sú postavené na tom, aby sa na nich človek zasmial, oddýchol si, možno mu vyšla aj nejaká tá slza. Cieľom nie je nejako zásadne ovplyvniť život diváka, prinútiť ho hlboko sa nad niečím zamyslieť alebo dokonca ho pobudnúť do nejakého konania; cieľom je vytvoriť film, ktorý pobaví. Preto je v ňom realita značne prikrášlená a mnohé takéto filmy nám ukazujú to, čo chceme vidieť alebo dokonca samy zažiť. Veď kto by nechcel náhodne stretnúť mega fešáka s vlasmi ako z reklamy, telom ako z módneho časopisu, ukážkovou osobnosťou a charakterom? Takmer každá žena. Respektíve — každá žena, ktorá má rada romantické komédie. Hlavnou ženskou postavou je niekto, s kým sa ľahko stotožníme — priemerná žena s priemernou prácou, ktorá nemá šťastie v láske. Stretne fešáka, bezhlavo sa do seba zamilujú, ale musia čeliť rôznym problémom, ktoré sa im podarí vyriešiť a sú spolu. Koniec. Divák sa zasmial na starostlivo predložených vtipoch, poplakal si presne vtedy, kedy mal. Spoločnosť získala peniaze a divák predstavu, že takto to môže vyzerať aj v reálnom živote — avšak je to presne tak, ako si to napísala. Na vzťahu treba pracovať. A nie len tak občas — ale každý jeden deň. Každý. jeden. deň. Niekedy viac, niekedy menej; a hoci malé romantické gestá občas pomáhajú, netvoria základ vzťahu. Základ je otvorenosť, dôvera, úprimnosť.
OdpovedaťOdstrániťOpäť nádherný článok ❤
SIMPLY BERENICA — Facebook Page — READ "MERRY CHRISTMAS AND HAPPY NEW YEAR"