Je to už pár mesiacov, čo som sa odmlčala. Nikdy som nepatrila k blogerkám, ktoré pravidelne na svoj blog prispievajú články a majú v tom celom nejakých schedule. Písanie pre mňa vždy bola intuitívna vec. Preto moje články vznikajú tak, že sa napríklad učím do školy a zrazu sa mi nejakým zvláštnym nevysvetliteľným spôsobom spoja myšlienky a napadne mi téma, ku ktorej by som sa chcela vyjadriť. Jedinýkrát, kedy som sedela nad zošitom a spisovala si "nápady" na články bolo asi tak 2-3 roky dozadu, kedy som sa chcela silou mocou stať slávnou blogerkou, preraziť v tejto sfére, získať veľkú návštevnosť a samozrejme verných sledovateľov. Bolo to obdobie, kedy som si googlila "blogposts ideas" a podobné srandy, vtedy si ešte neuvedomujúc, že sa tým stráca moja originalita. Chcela som byť tak veľmi produktívna, chcela som mať vo veciach systém, no najmä som sa chcela podobať iným blogerkám, ktoré vedia "ako na to".
Hovorí sa, že všetko príde časom, a tak i ja som až časom prišla na to, že nikdy taká blogerka nebudem. Nebudem blogerka, u ktorej budú mať čítatelia istotu, že každý pondelok a piatok výjde nový článok. Nikdy nebudem blogerka naháňajúca čísla a fame, pretože písanie milujem a nehodlám si z neho robiť nástroj na dosahovanie chcení ega. Nebudem blogerka, na ktorej blogu nájdete recenzie produktov zo spoluprác, len aby som mala veci zadarmo. Nebudem blogerka u ktorej čítatelia nájdu články na produktivitu, na upravovanie fotiek, na dokonalú postavu a jednoducho veci, ktorých je už tento blogerký svet preplnený. Aby ste ma nechápali zle, ja sama mám svoje obľúbené blogy, kde si rada o týchto a i iných typických veciach prečítam, pretože viem, že tie dievčatá to robia s láskou a skutočne tak ich život i funguje, nehrajú len nejakú trápnu formu. Avšak tieto témy mne ako blogerke nesedia.
Miesto toho som a aj budem blogerka, ktorá píše intuitívne, do svojich textov vkladá samú seba a žiadny jej článok nie je vynútený s myšlienkami "mala by som čosi napísať na blog". Nechávam plynúť svoju vnútornú múzu a práve kvôli tomu články niekedy vychádzajú aj dvakrát do týždňa a niekedy o mne nepočujute i celé mesiace. Som blogerka, ktorá sa už na čísla návštevnosti nepozerá, pretože píše z radosti a je spokojná s tým, kde je teraz. Som šťastná za všetkých mojich verných čítateľov, za každý jeden milý komentár alebo zdieľanie na sociálnej siete s milým komentárom. Človek nepotrebuje kvantitu, ale kvalitu. A aj keď písanie milujem a chcem sa ním živiť, nebudem nasilu z môjho blogu robiť nástroj, z ktorého i budú plynúť peniaze, pretože by sa tým celým stratilo jeho čaro. Ak raz ku mne príde možnosť živiť sa blogom, výtvorom, na ktorý som tak neuveriteľne hrdá, budem rada. A ak nie, stále ho budem rovnako milovať. Som blogerka, ktorá si pár spoluprác vyskúšala a pochopila ako všetky tieto spoločnosti fungujú a práve kvôli tomu so žiadnou momentálne nespolupracujem. Ak sa raz do nejakej spolupráce opäť pustím, bude to len z tých najčistejších dôvodov a nie kvôli veciam zadarmo. Som blogerka, ktorá je netypická. Našla som svoj field, kde sa cítim komfortne, kde píšem úprimne a pravdivo, kde si jednoducho môžem dovoliť byť sama sebou. Trvalo to síce 5 rokov, kým som sa konečne našla a kedy sa už necítim strateno. Využívam svoj dar, svoj potenciál, ktorý v sebe mám aby som vám sprostredkovala iný pohľad na veci, na vzťahy a na život celkovo. A takto sa mi to páči.
Tento blog má názov efflorescing a až teraz spätne po tuším 2 rokoch od tejto zmeny si uvedomujem, aká som šťastná, že som si práve takýto názov zvolila. Viem, že so mnou už bude navždy a najmä viem, že nech sa zmením akokoľvek, vždy ma bude krásne vystihovať. Podobne ako kvety, i ja neustále kvitnem. Niekedy mám s kvitnutím pauzu, stagnujem, hľadám tú správnu cestu. Často sa i zbavím zoschnutých lupeňov a uvoľním miestu niečomu novému. A i keď niekedy mám pocit, že už neviem kde by som ešte mohla vykvitnúť, samú seba prekvapím a onedlho uvidím, že spod zeme rastie ďalšia stonka, na ktorej budú kvitnúť nové kvety. Kvitnúť budem už celý svoj život a neskutočne ma to baví. Baví ma kvitnúť do ešte krajšieho a vznešenejšieho tvaru ako kedysi. Baví ma prekvitať. Užívam si to plnými dúškami.
Neviem, kedy uverejním ďalší článok, ale viem, že to bude v moment, kedy budem i ja sama prekvapená s akou ďalšiou témou sa s vami podelím. Kto ale máte záujem o rôzne textíky na zamyslenie, textíky o živote, môžete ma začať sledovať na Instagrame, kde som sa znova pustila do písanie popiskov a našla v tom zabudnutú lásku (a samozrejme, som tam i aktívnejšia ako tu haha). Nakoniec by som sa chcela poďakovať všetkým mojim verným čítateľom a najmä za každý jeden milý komentár a správu, pretože ma neskutočne teší, že sa ľudia o takéto témy zaujímajú a sú k nim naklonení. Čaká nás spolu ešte dlhá cesta, plná nových tém a zákutí a ja sa na ňu nesmierne teším!
Krásny článok! Vážne mi opäť pripomenul, prečo tak milujem písanie. Síce stále inklinujem k beauty sfére, snažím sa písať kedy ja chcem, momentálne bez akýchkoľvek spoluprác a snažím sa hlavne byť autentická. Ďakujem za tento článok. Ani nevieš ako som ho potrebovala. Dal mi odpovede na to, čo mi posledné dni víri hlavou.
OdpovedaťOdstrániťViki z blogu BarsVee🌸 - BarsVee na Instagrame🌸
To som veľmi rada, že ti tento článok pomohol! Teší ma to, že môžem takýmto spôsobom niekomu pomáhať :)
OdstrániťVeľmi pekný a veľmi potrebný článok! I mňa prinútil zamyslieť sa nad podstatou blogovania a prečo som aj ja začala blogovať :)
OdpovedaťOdstrániťIVANNA MALIK / prečítaj si: EVERY LAST WORD / TAMARA IRELAND STONE / sleduj ma na IG: @ivannamalik_
Ďakujem veľmi pekne a teším sa s tebou! :)
OdstrániťKeď sme začínali s blogovaním dlhé roky dozadu, tak to bolo o niečom úplne inom. Každý písal o tom, čo ho práve zaujímalo, otvorene zdieľal svoje trápenia (hoci zväčša to boli veci typu skúšanie a písomky v škole) a blog bol jednoducho miesto, kde sme boli úprimní a robili ho podľa seba. No potom prišiel moment, kedy v zahraničí nastal boom a zrazu z tejto sféry "vznikli" ľudia, ktorí si vybudovali na blogu kariéru a vedeli si na ňom veľmi slušne zarobiť. A presne vtedy prišlo naháňanie sa za vidinou slávy i u nás — a prešla si tým asi drvivá väčšina blogeriek. I ja. Aj ja som silene písala príspevky, len aby som si ďalej budovala komunitu, čísla som kontrolovala i niekoľkokrát za deň a aj ja som googlila, aké články sú teraz populárne a mohli by mi priniesť návštevnosť. Ale vôbec som nebola šťastná. Dva roky dozadu i u mňa nastal zlom. Našla som témy, ktoré ma veľmi bavia a baví ma o nich písať. Opäť ma baví zdieľať svoje myšlienky, postrehy a zaujímavosti.
OdpovedaťOdstrániťPodľa mňa je najdôležitejšie opäť nájsť to, čo nás na blogovaní tak veľmi napĺňalo. Písať vtedy, keď na to máme chuť. A nájsť systém, ktorý nám vyhovuje. Lebo mne napríklad plne vyhovuje publikovanie článkov dvakrát do týždňa, vždy v pondelky a piatky 😅 Som proste človek, ktorý má rád veci pekne zorganizované. Ale ak článok nestíham vydať, tak sa kvôli tomu nijako netrápim. Najdôležitejšie je pre mňa to, že blog tvorím ako pre seba, tak aj pre ostatných — lebo vytváram miesto, ktoré som ja sama pri začiatkoch mojej cesty vegánstvom, minimalizmom a zero waste potrebovala (miesto, kde by boli potrebné informácie), a zároveň dúfam, že to nejako pomôže i ostatným 🥰.
Ako vždy — nádherný článok. A som veľmi rada, že si našla to, o čom ťa baví písať, lebo sa to veľmi dobre číta. Milujem tvoj blog, lebo si na ňom úprimná, otvorená a nebojíš sa hovoriť o serióznych veciach. A či už vychádzajú nové články každý druhý deň alebo raz za dva mesiace, ako si hovorila — záleží na kvalite. A u teba je vždy prvotriedna 😘
SIMPLY BERENICA — Facebook Page — READ ABOUT "WHY CHOOSE ORGANIC COTTON"
Plne súhlasím, blogy a celkovo blogerska sféra sa za tých pár rokov, čo som doňho vstúpila veľmi zmenila a sama neviem, či to je dobré alebo zlé, nakoľko všetko má svoje plusy a mínusy.
OdstrániťSom veľmi rada, že aj ty si našla to, čo ťa baví a o to viac som šťastná, pretože to z teba aj vyžaruje a tvoje články ma neskutočne bavia aj napriek tomu, že nie som dokonalý minimalista, zero waste človek a na vegánsku cestu sa zatiaľ nechystám.
Ďakujem opäť za tak krásne slová, made my day much better! ❤️