V posledných rokoch sa neustále utvrdzujem v tom, že ľudia sú poháňaní egom. Ego je zložka nášho bytia, ktorú v nás živia odmalička. Akonáhle nastúpime do školského systému, nepriamo nám naznačujú, že ak chceme v živote a vo svete niečo dokázať, musíme byť najlepší a myslieť iba na seba. Musíme mať široké lakte, pretože ak to nebudeme my, bude to niekto iný kto ich mať bude, a budem to práve ja, koho potlačí do úzadia. Nepriamo v náš živia nenávisť voči názorom a myšlienkam iných ľudí, pretože ja si musím stáť za tým svojím, inakšie si to nepresadím. Musím ísť aj cez mŕtvoly, aj cez to, že mnohým ľuďom ublížim a raním ich. Musím na sebe neustále makať a keď ma niekto poprosí o pomoc, nemal by som mu pomôcť, lebo neskôr môže byť lepší než ja. Inými slovami, celý náš život je to len o ja, ja, ja a o mojich vlastných záujmoch.
V psychologií bolo mnoho ľudí, ktorí sa zaberali tým, čo tvorí našu osobnosť, čo ovplyvňuje naše správanie sa, či je naše správanie vrodené alebo naučené a podobne. Sigmund Freud je jedným z týchto ľudí, ktorí prišiel so psychoanalýzou, výkladmi snov a podobnými vecami, o ktorých budem písať inokedy. Avšak podľa tejto jeho psychoanalýzy má osobnosť človeka 3 základné časti - id, ego, superego. V skratke ide o to, že id je časť nášho bytia, ktorá je v nevedomí a snaží sa o dosiahnutie slasti. Veľmi blízke sú mu pojmy vášeň, túžba, slasť, pudy. Superego je zas ako keby taká tá morálna časť nášho bytia, je to náš rodič, morálka, svedomie. Pôsobí vedome i nevedome a snaží sa byť dokonalé. Je ovplyvnené výchovou a okolím v ktorom vyrastáme. A nakoniec ego je zložka, ktorá je vedomá a ktorá sa snaží spraviť kompromis medzi id a superego, čo znamená, že jeho výsledkom je naše správanie sa. Čo chcem týmto povedať je to, že ak sme vychovávaní v prostredí, kde nám odmalička vštepujú individualizmus a hodnoty tejto modernej spoločnosti, nie je šanca aby to naše superego bolo morálne bez nášho vlastného učinenia a uvedomenia si tohto. A ak superego nie je morálne a id je pudové, pôjde si za svojimi túžbami, nemôžme očakávať, že ego sa zachová inak. Je to jednoduchý princíp.
Kedysi bola výchova na rodičoch, rodičia si boli vedomí tejto zodpovednosti a snažili sa z ich detí vychovať dobrých ľudí. Dnes sme túto zodpovednosť presunuli najmä na školy, pretože práve v nich dieťa strávi väčšinu svojho času. Dnes už mnoho rodičov netrávi s deťmi toľko času ako kedysi (big shoutout ide na dva týždne dovolenky v lete a na vianočné prázdniny), práve naopak, snaží sa ich zamestnať rôznymi krúžkami a aktivitami, čo samozrejme nie je zlé, ale vytráca sa čas spoznať vlastné dieťa, rozprávať sa s ním a najmä byť mu príkladom. Je naivné myslieť si, že škola a najmä tento školský systém poskytne dieťaťu všetko, vychová z neho dobrého človeka so správnymi hodnotami. Predstava je to krásna, ale nefunguje to tak a v blízkej dobe ani fungovať nebude. A tak nemožno očakávať, že dieťa bude mať morálne hodnoty, bude schopné spolupracovať a najmä akceptovať ostatných a názory iné než svoje vlastné, keď rodičia dajú od výchovy ruky preč a jediné čo dieťa vidí je, že rodičia pracujú a majú svoje vlastné záujmy a oňho sa príliš nezaujímajú. To čím obklopuješ svoju myseľ a to, v akom prostredí vyrastáš a tráviš čas ťa formuje a vytvára.
Veľakrát mi bolo práve od takýchto egoistických ľudí ublížené. Nebudem klamať, že to človeka neraní, nesklame, dokonca i nerozplače. Dá vám to mnoho pochybností, pretože práve takýto ľudia sú schopní vyťahovať ako argumenty veci, ktoré vás dokážu najviac zraniť a vynoria sa otázky či to je naozaj tak. Aj takéto negatívne emócie do života patria a práve vďaka takýmto ľuďom som si mnoho uvedomila. Beriem to ako jednu zo životných lekcií a koniec koncov mi je takýchto ľudí ľúto. Každý človek je za svoje činy zodpovedný a i keď systém v ktorom fungujeme je zlý a môže napáchať veľa škôd, stále som to ja, kto má možnosť voľby a kto má mať rozvinutú určitú mieru sebauvedomenia čo dobré je a čo naopak nie. Fakt, že veľa ľudí je zlých, neprajných, úzkoprsých a egocentrických neznamená, že takým človekom musím byť aj ja. Niekedy to dokonca nemusí byť ani vina prostredia, v ktorom človek vyrastá, ale jeho vlastnými komplexami menejcennosti, ale tejto téme sa povenujem neskôr. Každopádne je dôležité uvedomiť si v takýchto situáciach, že chyba nie je vo vás. A ak s vami niekto nesúhlasi, stále sa to dá vyriešiť diskusiou a objektívnou kritikou, ktorá poukazuje na dôvody prečo nie/áno miesto argumentov "mne sa to nepáči, ja by som to spravil/a takto", "ty si ale blbá", "ty si mimo" alebo "ty o tom aj tak nič nevieš" a podobne.
A taký malý reminder na záver: nezabúdajte, že človek, ktorý má v sebe lásku, dobro, nikdy nebude chcieť niekomu zámerne ublížiť, nebude nikoho zhadzovať a ani sa nebude povyšovať nad iných.
V tvojich slovách je na takú mladú babu vždy obrovský kus pravdy. Veruže mnohé veci vidím rovnako ako ty. Myslím si, že ľudia by mali oveľa častejšie nazerať do svojho vnútra, skúmať sa, snažiť sa pochopiť a najmä premýšľať nad tým, čo robia a hovoria, pretože ináč (hlavne) tí plytkejší svojimi činmi vytvárajú živnú pôdu pre úvahy tohto typu.
OdpovedaťOdstrániťSabi z blogu Beautiful savage
Ďakujem krásne za také milé slová, veľmi si toho vážim! ❤️
OdstrániťPlne súhlasím s tým, čo si napísala :)
Tu sú podľa mňa najdôležitejšie dve veci. Prvou je bojovať s celým týmto, učiť sa robiť kompromisy, počúvať ostatných, vzdelávať sa. Snažiť sa byť vo všetkom prvý je taký zvierací pud — lebo len tí, ktorí boli najsilnejší a najlepší mohli prežiť. Ale nie sme zvieratá, sme ľudia. Cieľom nie je potlačiť to, ale dostať to pod kontrolu, lebo len tak vieme fungovať ako civilizovaná spoločnosť. A druhou je obklopovať sa ľuďmi, ktorí si tiež uvedomujú dôležitosť celého tohto problému, ľuďmi, ktorí sa aspoň snažia myslieť na druhých, ktorí vedia ovládnuť svoje ego a necítia potrebu ubližovať všetkým, ktorí nezdieľajú jeho názor. Nemá zmysel udržiavať vzťahy s ľuďmi, ktorí myslia iba na seba; a mali by sme normalizovať prerušovanie kontaktov s tými, ktorí si to nezaslúžia.
OdpovedaťOdstrániťAko vždy, som rada, že sedím, lebo inak by ma tvoj článok dostal do kolien. M I L U J E M tvoj blog, tvoje slová a to, ako ma nútiš pri ňom premýšľať ❤
SIMPLY BERENICA — Facebook Page — READ ABOUT "MINIMALIST HABITS TO START TODAY"
Bože, toto sú tak krásne a milé slová, že ma až hreje v srdiečku! Pri tvojich komentároch som rada ja, že sedím, pretože ma neustále dostávaš do kolien! ILY ❤️
OdstrániťKrásne si to celé zhrnula, nemôžem inak, než len súhlasiť :)
Celkom aj s tebou súhlasím ale mnoho dnešných rodičov ani nemá koníčky, len mobil, notebooku, počítač, nejaké seriály atď. Ja svoje deti zapájam do všetkého čo doma robím, chodím s nimi von, chodíme púšťať šarkanov, do piesku, do lesa, atď. Proste sa im venujem. Nemôžeme očakávať že jedna učiteľka vštiepi hodnoty 25 deťom. Áno sú aj taký rodičia ktorý radšej deťom vymyslia milión krúžkov a školu len aby sa im nevenovali ale potom tým deťom chýba láska, nejaké rodinné hodnoty a preto sa často krát správajú aj agresívne a zle lebo žiadajú pozornosť rodičov, chcú byť len ľúbené. No rodičia aby to pochopili aby im proste dali tú pozornosť, záujem a lásku tak im dávajú tresty. Ale je dobre v deťoch utvrdzovať to ego ale zdravé ego. Treba mi hovoriť že majú na to, že dokážu všetko čo chcú ale zase nie cez mrtvoly. Občas sa musia proste brániť. Môj najstarší syn nastúpil do prvého ročníka a hneď ho začal spolužiak šikanovať a tá šikana sa vraj ťahala od škôlky. Takže je dobre v deťoch utvrdzovať aj ego ale zdravé ego. Je potrebné dávať pozornosť deťom a nenechávať všetko na učiteľkách a školách.
OdpovedaťOdstrániťAKO SA PODOBAŤ NA FRANCÚZSKY VĎAKA ŠATÁM?
Problém je ako v školstve a systéme, akým funguje, tak aj v rodičoch samotných. Pekne ste napísali, že rodičia ani nemajú koníčky a sú vkuse prilepení na elektronike. Je potrebné sa deťom venovať a dávať im lásku, pretože ako ja tvrdím, všetko je to o láske a človek, ktorý je zlý jej nemá dostatok alebo nevie, čo to je, zanevrel na ňu.
OdstrániťSama som si prešla niekoľko ročnou šikanou, takže si myslím, že túto situáciu a najmä problematiku viem veľmi dobre posúdiť. Ego je zložka nás, ktorá nás núti konať a jej typický prejav je toho, že človek cíti, že on je niečo viac ako ostatní a že ak niečo nebude podľa našich predstáv, je to automaticky zlé, čo vyúsťuje do presadzovania svojho názoru, urážania, osočovania a iných vecí. To, o čom vy hovoríte, že treba podporovať je sebavedomie, jeho zdravá forma a áno, práve tá je potrebná aby bola utvrdzované v deťoch. Povedala by som, že v dnešnej dobe je to viac než potrebné, práve kvôli tomu, v akej spoločnosti ľudí žijeme a faktom, že šikana od egoistických ľudí ho potláča a sama viem, že je veľmi ťažké to zdravé sebavedomie v sebe opäť nájsť :)
souhlasím, že někdy se člověk ze strachu odmítá otevřít novým názorům a postojům a přijmout to, že někdo druhý to vidí jinak. co mně osobně vadí, je, když mi někdo říká, co bych jak měla dělat a ještě ke všemu to je úplně jinak, než bych to chtěla nebo než co bych sama dle svého uvážení dělala :)
OdpovedaťOdstrániťdruhý odstavec vidím trošku jinak. naše školství určitě není nastaveno nejlépe, ale to, jestli z nás bude egoista zaměřený na sebe není dáno s určitostí předem, tady hraje roli mnoho faktorů, jací budeme. jak píšeš dál, výchova rodičů je primární a důležitá a je na každém z rodičů, jak se k tomu postaví.
negace druhých lidí je jen odrazem jich samých. ano, chování druhých může ublížit, nejsme přece z kamene, ale neměli bychom si brát všechno osobně, protože to, co nám říkají a dělají druzí, se nás přímo netýká. je těžké se tomuto naučit, sama s tím mám mnoho ne zrovna nejlepších zkušeností, ale každá zkušenost člověka posune a posílí ho.
Treba vždy konať a robiť to, čo s nami súzie, je nám blízke a vo vnútri cítime, že to tak je správne :)
OdpovedaťOdstrániťTo, aký človek bude je samozrejme závislé na rôznych faktoroch, no vo vývoji dieťaťa sú najdôležitejšie práve tie dve, ktoré som spomenula, čiže rodinné zázemie a škola, nakoľko to sú dve skupiny, v ktorých deti trávia najviac času. To, ako nás rodičia vychovávajú, podporujú, koľko nám dávajú pozornosti a lásky a najmä ako sa oni sami správajú a akí to sú ľudia nás ovplyvňuje. A tým pádom keď človek neskôr nastúpi do školského vzdelávacieho systému, kde sa stretne s deťmi, ktorých rodičia na ne a ich výchovu kašlú, začnú sa v deťoch najprv tvoriť vnútorné konflikty, ktoré neskôr prerastú do vonkajších konfliktov už práve so spomínanými spolužiakmi. Pretože do tej doby deti brali to ako sa k nim ich rodičia správajú ako normálne a bežné. Vždy je to nejaká nová skupina ľudí, do ktorej vstúpime, ktorá nás nepriamo núti premýšľať a analyzovať to, o čom sme si dovtedy boli istí, že to je normálne, poprípadne správne. Je to veľmi komplikovaná a komplexná téma, ku ktorej mi nestačí jeden komentár a ani jeden článok, preto sa jej v budúcnosti budem viac venovať :)
To, čo píšete na konci je síce na jednej strane pravda, každopádne nie je riešením takýchto ľudí neustále ignorovať. Problémy dnešnej spoločnosti sa nevyriešia tým, že pred nimi budeme zatvárať oči a tváriť sa, že neexistujú alebo sa časom vyriešia samé. Samozrejme je to oveľa jednoduchšie, ale v konečnom dôsledku sa nič nezmení a problém tu naďalej bude rovnaký, ak nie ešte väčší.