Čím ďalej tým viac si uvedomujem, že sa pomaly stávam dospelou. Psychicky som ešte stále to dieťa, ktoré si užíva život a teší sa z maličkostí a silne dúfam, že to tak ostane ešte mnoho rokov. Avšak ako prechádzam životom, čím ďalej, tým viac situácií je takých, že už musím zaujať aspoň polovičný postoj dospelého a vyrovnaného človeka.
Keď sa rozprávam s niekým novým, starším, je samozrejmé, že sa ma opýta na to, koľko mám rokov a čo študujem. A keď mu odpoviem, že mám 17 a študujem na bilingválnom gymnáziu, hneď prichádza ďalšia otázka - "Na akú vysokú školu chceš ísť?". Doteraz som vždy odpovedala stručne, jasne, že chcem ísť humanitným/umeleckým smerom a ak nepôjdem na výšku, pôjdem do sveta. No v poslednej dobe mám pocit, že už by som mala mať smerovanie. Predsa len, následujúce dva roky maturujem a mala by som už vedieť, čo by som chcela robiť, keď som si už aj zvolila semináre. No pre mňa je to asi zložitejšie, než to v skutočnosti je.
Naopak, od malička milujem písanie. Pamätám si na momenty ešte zo základnej školy, keď sme mali na hodinách slovenského jazyka napísať sloh alebo random myšlienky a ja som sa do toho vždy vžila. A tie milé slová plné chvály mám dodnes v hlave. Písanie je to, čo robí moju dušu šťastnou a spokojnejšou. Keď píšem, som to len ja a moje myšlienky. A čo ja najviac na písaní milujem je fakt, že mi to pomáha vyjadriť samú seba. Kreslenie je moje druhé hobby. Milujem tvoriť a byť kreatívna. Milujem miešať farby, skúšať, vymieňať, vymýšľať. Takisto milujem tanec, fotografovanie, grafiku alebo rozprávanie. Rada bojujem za veci, pri ktorých viem, že to má zmysel. Keď sa do niečoho pustím, zvyknem ísť aj cez mŕtvoly. Nenávidím nespravodlivosť, krivdu, klamstvá a faloš. Rada ľuďom pomáham a dávam rady. Snažím sa vždy veci spraviť lepšími než som ich našla. Zaujímam sa o to, ako môžem veci zmeniť - ako môžem zmeniť situáciu na Zemi, medzi ľuďmi, na sebe. Chcem niečo tvoriť, meniť a zanechať.
Je toho mnoho, čo ma baví, napĺňa. Vybrať si len jedno smerovanie, ktorým si mám byť na 100% istá, je pre mňa mimoriadne ťažké. A tak momentálne neviem, čo ďalej. Úprimne, najradšej by som bola sama sebe šéfom a mala živnosť. Nemusela vstávať do práce o 5 ráno, drieť 8-12 hodín v kuse a mať takýto sedavý a stereotypný život. Pretože slovo stereotyp ja z duše nenávidím. Pred pár rokmi som verila, že so svojim blogom prerazím. Že blog bude to, čo ma bude živiť, presne tak, ako to majú blogerky v zahraničí. Ale blogov je čím ďalej tým viac, preraziť je ťažké a nechcem sa stať blogerkou, ktorá je závislá od svojich sponzorov a budem mať 'zviazané' ruky pri písaní. A tak pomaly, ale isto môj malo-veľký sen upadá. Veľmi ma to mrzí, ale žiaľ neviem, ako mám dokázať to, aby bol blog tým, čo ma bude živiť. Ak to vy náhodou viete, budem vám za všetky rady vďačná dolu v komentároch.
Nájsť smerovanie, ktorým si budem istá, bude ma baviť a napĺňať, a bude spĺňať všetky moje požiadavky mi príde náročné. Rodičia mi zvyknú hovoriť, aby som z toho nerobila zbytočne big drama - že aj ak pôjdem na vysokú, nemusí to znamenať, že sa musím živiť vyštudovaným odborom. A v tom majú pravdu, ale ja nechcem stráviť cca 5 rokov tým, že budem investovať svoj čas, peniaze a energiu do niečoho, čo v budúcnosti až tak nevyužijem. A rozhodovať sa ešte o tom, kam na vysokú školu ísť je pre mňa horror dva. A tak zatiaľ žijem a dúfam, že sa mi do tých dvoch rokov otvoria nejaké dvere a ja budem presne vedieť, ktorým smerom mám ísť...
úplne ti rozumiem, všetkému od prvého až po posledný odstavec. tiež som si tento rok musela vyberať vysokú školu a keďže tie prírodovedné odbory akosi tiež išlo mimo mňa, dlho som sa nevedela rozhodnúť. verím, že nakoniec nájdeš niečo, s čím budeš spokojná. tiež som kedysi myslela, a ako dlho, že raz s blogom prerazím, ale úplne mi z duše hovoríš, môj sen sa už takmer vytratil. :D teraz si môžeš užívať prázdniny a ono sa to určite všetko postupne vyjasní! :)
OdpovedaťOdstrániťDúfam, že raz to príde a budem si 100% istá :)
OdstrániťTéda, to akoby som písala ja sama. :) S predmetmi v škole som to mala 100% tak isto, ako píšeš ty. Tiež som mala rada jazyky a to bolo akurát tak všetko - pri iných predmetoch som totálne trpela a nevedela sa dočkať, kým zmaturujem a už to v živote neuvidím. :D A poviem ti, že som tiež nejako nepoznala svoj smer (dokonca ani v maturitnom ročníku, keď už sme si mali podávať prihlášky na výšku, som absolútne netušila, čo chcem ísť študovať, ale ani pracovať som ešte nechcela ísť...). Ale ver mi, ono to nejako príde. Možno sa jedného dňa zobudíš a budeš presne vedieť, čo chceš ísť robiť. Možno nie, ale máš pred sebou celý život na to, aby si skúšala. Nikde nie je napísané, že nemáš 2568431 šancí. ;) Držím ti palce a hlavne aj s blogom, aby si sa svojho malo-veľkého sna nepúšťala, jeden nikdy nevie. :)
OdpovedaťOdstrániťSabi z blogu Beautiful savage
Hah, keby sa zobudím a presne viem, čo chcem v živote robiť, tak to asi budem riadne oslavovať :D Ďakujem, to by som bola najradšej ak by to tak vyšlo :)
Odstrániť